Únava športovcov, téma nanajvýš aktuálna
Je únava iná, než bola v minulosti? Čo všetko ju môže ovplyvňovať?
Bol by som rád, keby si tento príspevok našiel cestu ku všetkým ľuďom, trénerom, športovcom, ktorí sa podobne ako ja zamýšľajú, pozorujú a bádajú nad vecami súvisiacimi so športovým, či pracovným výkonom a porovnávajú súvislosti v minulosti a teraz. Rád by som dostal spätnú väzbu a váš názor na tieto skutočnosti.
Možno sa niekomu bude zdať, že už zachádzame až príliš do ezoteriky, či dokonca sci-fi, ale to nechám na každom z vás. Je pravda, že ľudia, ktorí sledujú a zbierajú informácie ohľadne zmien, ktoré v poslednom čase sú čoraz intenzívnejšie a je jedno či to má súvis s rokom 2012, koncom majského kalendára, či prechodom z 3D do 5D dimenzie, budú mať iný názor, ako tí, ktorí tieto veci prehliadajú, či neriešia, je to vec uhla pohľadu a názorov. Ja v plnej miere akceptujem tie vaše, ale riadim sa svojimi. V každom prípade je potrebné o tom rozprávať, lebo to môže slúžiť ako prevencia pred zraneniami, či inšpirácia na zlepšovanie výkonov.
Je zrejme, že zmeny je cítiť nielen na makro úrovni Zeme /napr. počasie, zemetrasenia, erupcie, tornáda…/, ale aj na mikro úrovni, na každom z nás a v každom z nás. Záleží od citlivosti jedinca, od úrovne jeho vnímania a vzostupu. Viem, že to súvisí s odlišnými formami energie, ktoré k nám prichádzajú, že to súvisí s „previbrovávaním“ na jemnejšie energie… Mám pocit, že zatiaľ len pasívne prijímame z času na čas informácie, že niektorý športovec, či „celebrita“ po nejakom výkone „len“ skolabovali, v tom horšom zomreli a príčinou bolo zlyhanie srdca u zdravého jedinca, ktorý je pomerne často lekársky sledovaný. Naposledy to so mnou „cuklo“ pri správe o úmrtí parkúrového koníka v priamom prenose, ktorý vyhral olympiádu. Podobných príkladov je veľa a možno aj Vy sami ste sporadicky pocítili nejaké nezvyčajné búšenie srdca, bolesti hlavy, či svalov, jednodňové zvracania, či hnačky. Po odbornom vyšetrení lekári konštatujú, že všetko je v poriadku, nanajvýš je to z pretrénovania, únavy, cestovania, vírusu.
Niektorí ľudia len usúdia, že niečo „je vo vzduchu“, či je to „medzi nebom a zemou“. Ja osobne sa prikláňam tiež ku konštatovaniu, že niečo je medzi nebom a zemou a snažím sa hľadať a zhromažďovať veci v tejto oblasti. Mojim vzorom je bývalý osobný tréner Jaromíra Jágra, Marián Jelínek (autor kníh o športových výkonov a súvislostí, ktoré to ovplyvňujú) a súčasní spolupracovníci z Centre Bon Santé, fyzioterapeut Vlado Ščerbanovský, jogín a astrológ Peter Mišík, Tonka Mačingová, či Terka Kliková. Spolu s nimi sa snažíme nazerať na športovcov, ako na bytosti nielen s fyzickým telom, ale aj s energetickým, mentálnym, či éterickým. Rôzne merania a subjektívne vyjadrenia samotných športovcov nás vedú ku konštatácii, že drvivá väčšina športovcov sú vo veľmi zlom stave z hľadiska energetického. Fungujú na rezervy a ich výkon je tým veľmi ovplyvnený a hrozí zranenie.
Pred pár týždňami som čítal o veľmi silnej slnečnej erupcii a následne silnom geomagnetickom pôsobení na všetko živé. Pozoroval som zvieratká a pýtal sa viacerých športovcov, ako sa cítia počas týchto dní a odpoveď bola pre mňa nie prekvapujúca. Veľká únava, bolesti svalov, hlavy, žlčníkové a tráviace problémy, spavosť, nekoncentrovanosť. U viacerých tento stav dokonca v rozmedzí pár hodín spôsobil vážnejšie zranenia svalov, či pohybového aparátu. Tiež z vyjadrení viacerých trénerov som mohol konštatovať, že zverenci sa im javia bez energie, výkonu, že sú málo koncentrovaní, či vnímaví.
Uvediem jeden príklad. Po nástupe trénera Weissa do Slovana po asi 2 týždňoch otvorene a verejne konštatoval, že hráči sa mu zdajú veľmi slabo kondične pripravení a v nahustenom kolotoči domáci pohár, liga, európska liga sa to javí, ako veľké negatívum, hráči pôsobia unavene. Keď som si pozrel archívne články o zimnej príprave pod vedením trénera Jarolíma, ktorý si potrpí na kondíciu, tak hráči aj samotný tréner konštatovali, že takú tvrdú prípravu si nepamätajú. To isté mi potvrdili viacerí kondiční tréneri, že objemovo hráči trénujú stále viac, ale výsledky sú z nepochopiteľných príčin slabšie. Doslova niektorí trpia syndrómom vyhorenia…
Zrejme je na mieste otázka, čo s tým? Akou cestou sa uberať, keď sa ukazuje, že viac nabehať, viac naposilovať, viac odstrieľať, čiže práca na fyzickom tele už neposúva jednotlivca, či kolektív k lepším výsledkom, má svoje hranice…
Preto viacerí tréneri po konzultáciach s odborníkmi (majúci širší hráčsky káder) pristúpili k rotácii hráčov a pravidelnému striedaniu hráčov na ligové, či pohárové zápasy, uvedomujúc si, že je lepšie rozdeliť náročnosť a únavu zápasov a cestovania na viacerých hráčov a neisť do rizika „vyhorenia“, či zranení, lebo sezóna je dlhá a náročná. Posilnili stránku pozápasovej regenerácie, kde sa snažia využívať najmodernejšie výdobytky vedy a techniky v podobe rôznych prístrojov – Quantum medical, či minerálnych a vitaminových doplnkov. Zredukovali kvantitu a dĺžku tréningov a viac sa zameriavajú na kvalitu a zisťujú, že stačí kvalitný hodinový tréning. Mnohí začali využívať služby špecialistov na harmonizáciu a bioregeneráciu (kryštaloterapia, orgonitové harmonizéry ), ktoré im dávajú dostatočnú spätnú väzbu o stave toho ktorého hráča a individuálne mu programujú jeho tréningové zaťaženie a následnú regeneráciu. Tiež v nemalej miere sa pracuje s mentálnym trénerom s technikami vizualizácie, koncentrácie a meditácie, ktoré nahrádzajú určitú formu fyzického tréningu a majú neuveriteľné priaznivé účinky na zvyšovanie energie, vitality a tvorivých schopností športovcov. Do komplexnej starostlivosti o hráčov zapadá ako dôležitá zložka, príprava jedálnička a zvlášť v dnešnej uponáhľanej „reklamno-zavádzacej“ dobe má strava veľkú zásluhu na zvyšovaní, či naopak znižovaní športového výkonu, nezabúdajúc na „múdry pitný režim“.
Druhá cesta, ktorú sledujem u „konzervatívnych“ trénerov, je cesta, ktorá sa dá nazvať: “keď to fungovalo pred 20 rokmi, tak musí to aj dnes“, myslím tréningové jednotky, objemy, záťaže, postupy a nazeranie na tréningový proces. A tak po zlom výkone, z dôvodu únavy, nasleduje namiesto regenerácie ešte ťažší tréning, väčšie objemy, či intenzita, veď raz sa to musí zlomiť… Potom nasledujú reči o slabej tréningovej morálke a ak nepríde zranenie, tak určite strata dôvery hráča v trénera a opačne…O prehlbujúcej sa bariére v komunikácii, ani nehovorím…
Verím, že som touto témou upriamil vašu pozornosť aj na iné videnie vecí, aké ste mali zaužívané a chcem vás poprosiť o váš názor, ako to vnímate a cítite vy. Či ste si vo svojej trénerskej praxi všimli takéto, či podobné veci a ako na ne reagujete, či ako ich riešite?
Ďakujem za vaše názory, s ktorými budeme v rámci nášho Centra pracovať a prispeje to k zlepšeniu výkonov Vás, Vašich zverencov či tímov a samozrejme sa s Vami radi o to podelíme.
