TÁÁK, TOTO SME TU EŠTE NEMALI…
Som presvedčený, že každý fanúšik slovenského basketbalu sa nevedel dočkať, kedy tá naša EXTRA/liga začne. Konečne máme viac ako 8 družstiev v súťaži, dokonca jedno je „cezhraničné“. Pôvodne som svoj príspevok chcel smerovať k tomu, ktorý klub má aké výzvy, aké si dal ciele, na aké zahraničné akvizície sa môžeme tešiť, čo prinesie projekt slovensko-maďarskej spolupráce, ako sa etablujú nové družstvá s mladými hráčkami a ambicióznymi trénermi…
Preto som sa včera/stredu/ vybral na dvojzápas do INFINITI ARÉNY, aby som na vlastné oči zhliadol počínanie štyroch družstiev, ktoré vstupovali do súťaže síce s rôznymi ambíciami, deklarovanými pred sezónou, ale plné odhodlania a očakávaní. Prvý zápas CASSOVIA -PETRŽALKA bol typický pre mladé tímy, plný zvratov, pekných akcií, ale aj tých menej vydarených, až po školácke chyby. Ale určite to malo svoje čaro a zápletku, navyše nie často môžeme vidieť kombináciu mladosti, dravosti so skúsenosťou v podaní reprezentantky Vyňuchalovej.
Druhý zápas GOOD ANGELS-POPRAD bol už pred začiatkom výsledkovo jasný, ale…Asi nikto z prítomných neočakával takýto priebeh, polčas 59:4, záverečný rezultát 124:13. A tu všetka sranda končí… Myslím, že „popradský činovníci“ napriek kríze, napriek všetkému čo sa zomlelo v priebehu minulej sezóny, nedocenili úroveň našej extraligy a silu svojho kádra, ktorý pri všetkej úcte k týmto mladým babám nedosahuje úroveň juniorskej, či 1.ligy a tak každý zápas hrozí, že výsledková blamáž bude pokračovať, ak rýchlo nenastanú zmeny. Asi v mnohých kluboch si po minulosezónnom úspešnom vystúpení DANNAX tímu povedali, že keď môžu oni, môžeme sa do extraligy prihlásiť s mladým kádrom aj my, ale zabudli na jedno, že DANNAX bol vyskladaný z top hráčok z viacerých klubov a tie hrali spolu už dlhšie. Neviem, čo si mohli o tomto zápase pomyslieť hviezdne legionárky Bojovič, Krivačevič, Kulichová, či Quigleyová, keď ich tréner nabádal hrať pressing na súperovom území a hráčky Popradu v zúfalstve, keď nevedeli prejsť cez polku, tak rýchlo zmenili šport z basketbalu na vybíjanú, či kolky, aby triafali do hráčok GOOD ANGELS a lopta sa odrazila do autu…Tak získavali aspoň drahocenné sekundy. Na vybíjanú asi vyhrali…Bolo to niekedy smiešne, niekedy poľutovaniahodné a niekedy tragické. Asi to budú tvrdé slová, ale včerajší zápas bol dehonestáciou našej EXTRAligy, ktorá v čase od 18hod.do 1930h sa zmenila na školskú ligu. Aj pozápasové výroky trénerov boli viac ako rozpačité, lebo asi oni sami neočakávali takýto priebeh. Domáci tréner sa vyjadril, že mu bolo popradských dievčat ľúto, ale… A popradský konštatoval, že v takejto oklieštenej zostave vďaka aj za tých 13 bodov. No, čo už k tomu dodať… Mám veľkú úctu k popradskému basketbalu, ktorý za tie roky vychoval veľa vynikajúcich hráčok, ktoré „vďaka“ absencii vysokej školy v Poprade potom prichádzali do väčších miest, ako Bratislava či Košice. Možno aj vďaka tomu som stretol svoju manželku Zuzku na VŠE v Košiciach, ktorá je tiež odchovankyňou Popradu a hrávala za VSS.
Preto je potrebné, ak sa ešte dá, aby sa zachránila česť popradského basketbalu a napravila reputácia, ktorá začala klesať minulými sezónami. O to viac ma mrzí, že ako ľadová sprcha pôsobil každý kôš a vývoj zápasu na mladé a neskúsené popradské hráčky. Neviem, či si niekto uvedomuje, ale toto konanie môže zanechať dlhodobé negatívne stopy na ich psychike, mentálnej húževnatosti a zdraví, keď budú „nútené“ hrať takéto zápasy so súperom, ktorý ich prehráva o niekoľko tried a hláv. Videl som, ako sa pohľad dievčat postupne menil cez ustráchaný na nechápajúci, potom frustrujúci a nakoniec úplne rezignujúci. Po takejto príučke samozrejme absentuje uvoľnenosť, ľahkosť, hravosť, úsmev,naopak ide sa cez bolesť, krčovitosť a potom prichádzajú zranenia. Napriek všetkému, dievčatá, klobúk dole pred vašou statočnosťou, zaslúžite si našu úctu, že ste to vydržali „v jame levovej“ až do konca zápasu. Som presvedčený, že oveľa lepší nápad by bolo včera zorganizovať pre tieto dva tímy akciu pod názvom „Plníme vaše sny“, kde by hráčky GOOD ANGELS rozdali svoje podpis karty, spoločne by si hráčky oboch tímov mohli zasúťažiť v rôznych súťažiach zručnosti a na záver by sa všetci spoločne na pamiatku odfotili. Domáce hráčky by mali fajn pocit, že mohli urobiť radosť mladým začínajúcim basketbalistkám a hosťujúce by mali o motiváciu a chuť trénovať navyše.
Neodbieham, ale napadá ma jedna paralela so súťažami koní, keďže spolupracujem aj s parkúrovými jazdcami a chovateľmi koní. Urobte si sami úsudok. Oni pri výchove svojich štvornohých miláčikov majú absolútne jasno. Vedia, čo sa môže a čo nie a tak sú nastavené aj pravidlá súťaží. Pre mladé kone 4,5,6 ročné sa dlhodobo organizujú súťaže pod názvom „Kritéria mladých koní“. A tam môžu súťažiť medzi sebou len 4ročné, len 5ročné a len 6 ročné kone. Výška prekážok sa zvyšuje po 10cm každý rok. Začína sa na prekážkach vysokých 1m. Až keď je kôň starší ako 6 rokov a prešiel všetkými kritériami a výškami, potom sa môže podľa schopností, trénovanosti, podmienok a úvah jazdca a chovateľa uchádzať o súťaže bez rozdielu veku a výšky až do 150–160cm. Jednoduché, nie? Nechcem porovnávať, ale nedá mi upozorniť na zdravý sedliacky rozum a jeho dopad na veci s tým súvisiace.
Asi nikto z nás by nechcel byť na mieste trénera pána Kovalského, však? Pracovať s kádrom, ktorého vek sa pohybuje od 16do 18 rokov, navyše mnohé zranenia skúsenejších, ale tiež mladých hráčok, to by položilo aj ostrieľanejších borcov. Práve preto by som mu chcel zložiť verejnú poklonu za prácu v týchto ťažkých podmienkach. Jeho mravenčia práca bude zatiaľ odmeňovaná „len“ nepriaznivými výsledkami, ale určite to zanechá kladný odkaz v podobe dôvery a ochoty trénovať a zlepšovať sa u hráčok. Ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré a treba s pokorou prijať aj takéto situácie, hoci sú maximálne nepríjemné, ale netreba sa vzdávať a veriť v krajšie zajtrajšky a zlepšenie podmienok a pomerov v popradskom basketbale. Máte moje veľké sympatie za odvahu a statočnosť, pán tréner, ale len aby to takto dlho netrvalo, lebo aj trpezlivosť má svoje medze…
Miro Mackulín, mentálny tréner a kouč,
