CARPATY CUP 2013 – Jasov 22.-23.6.2013
Spoveď bratov Mira a Juraja Duchoňovcov, lukostrelcov po úspešných pretekoch.
Po roku sme v Jasove žili lukostreľbou. Organizovali sme totiž druhý ročník súťaže CARPATY CUP aj so zahraničnou účasťou. Ako každý rok, aj teraz bolo našim cieľom zorganizovať najlepšiu súťaž na Slovensku. Chystali sme sa na ňu, či už tréningami alebo organizačne. Posledný týždeň pred súťažou dal zabrať hlavne po organizačnej stránke, chceli sme aby bolo všetko perfektné. Spánku bolo málo, povinností veľa, ale obaja sme si to naplno užívali. V sobotu sme súťaž začínali kvalifikáciou, kde sa Jurajovi podarilo zlepšiť si svoje osobné maximum a to hneď trikrát. Ja som zas po dlhých troch rokoch prekonal hranicu 1200 bodov, čo bolo pre mňa niečo úžasné. Potešilo ma to a vychutnával som si každý výstrel. Prežívali sme veľkú radosť z toho čo sa nám podarilo. O jeden bod som po kvalifikácii skončil tretí s nástrelom 1235 bodov, čo bol môj tretí najlepší výsledok v živote. Juraj s nástrelom 1197 skončil piaty. Okrem strieľania sme sa aj poriadne nabehali a niekedy ani nevedeli kde nám hlava stojí. Ale vidieť spokojnosť s priebehom preteku v očiach ostatných súťažiacich stojí za tú námahu. Krátky šesťhodinový spánok nám musel stačiť, pretože skoro ráno sme už na strelnici trénovali pred súťažou. Naša veselá nálada nakazila aj ďalších a tak sa súťaž niesla vo veľmi veselom duchu.
V nedeľu skoro ráno sme pomáhali rozhodcom pri riadení vyraďovacej časti prvej skupiny kategórii, konkrétne kategóriách detí a mládeže. Počas týchto povinností sme sa pripravovali na naše vyraďovacie súboje a vychutnávali si atmosféru pretekov. Na krátkom tréningu pred jednotlivými súbojmi sme si schuti ľahko zatrénovali a psychicky sa naladili na tú správnu vlnu. Prvé súboje zvyknú byť najľahšie, no v Jurajovom prípade to tak neplatilo. Postúpiť sa mu podarilo až po napínavom rozstrele. O postup do semifinále sme sa postavili ťažkým súperom, ktorí vyhrali v poslednom čase mnoho súťaží a boli vo vynikajúcej forme. Naša vnútorná sila, tvrdý tréning, mentálna húževnatosť a odhodlanie dotiahnuť to na domácej pôde do finále nám pomohla zdolať svojich súperov. Prežívali sme to s eufóriou ako pri veľkých zápasoch našich hokejistov na majstrovstvách sveta. Postup sme si obaja zaslúžili po výborných výsledkoch. V semifinále som sa stretol s posledným majstrom Slovenska, kde som musel naplno zabojovať aby som ho zdolal. Bol som trochu nervózny ale vedel som čo mám robiť a veril som si že to dokážem. Ani na chvíľu som si nepripúšťal neúspech a videl som pred sebou len jeden cieľ. Vytúžené domáce finále proti môjmu bratovi. Ten mal za súpera tiež výborného strelca, hoci je v lukostreľbe pomerne krátko, no na tejto súťaži mu išla karta a proti Jurajovi sa nevzdával, bojoval až do poslednej chvíle. O Jurajovom postupe rozhodol až posledný šíp, ktorý tiež svedčil o Jurajovej mentálnej sile. Výkrik radosti dal na známosť všetkým na strelnici, že o zlato budú bojovať na domácej pôde proti sebe bratia. Ešte nikdy sme proti sebe vo vyraďovacej časti nenastúpili a teraz to bolo hneď finále. Vtedy už z nás napätie opadlo, obaja sme boli šťastný, že si môžeme o zlato na domácej pôde zastrieľať proti sebe. Trochu sme sa hecovali ako na tréningoch ale hlavne to bola veľká zábava. Obaja sme sa sústredili na každý výstrel a snažili sme sa vyžmýkať z toho čo najviac. Nakoniec v môj prospech rozhodla asi väčšia skúsenosť aj to, že som starší a po dlhých troch rokoch sa mi podarilo vyhrať súťaž v kategórii mužov. Napriek tomu, že sme boli na súťaži, prežívali sme radosť a o krásne víťazne pocity sme sa podelili s ostatnými. Bola to krásna súťaž s výbornými výsledkami a našim domácim double. Tento pocit v závere zvýraznilo skandovanie strelcov „Jasov! Jasov“ ktorí kričali na znak spokojnosti so súťažou. Túto súťaž sme si neužili len mi, užili si ju všetci a to je na tom krásne. Na súťaži nám držali palce nielen skvelý fanúšikovia, ale zvlášť by som chcel oceniť prítomnosť našich rodičov a povzbudivé slová mentálneho trénera M.Mackulína, ktorým sa chcem poďakovať za spoluprácu a podporu.
Juraj Duchoň
