AKO SOM SA STAL MAJSTROM SLOVENSKA V LUKOSTREĽBE
Z pera Juraja Duchoňa.
Koniec sezóny sa blížil, ale pred nami stála posledná a najťažšia skúška a tou boli Majstrovstvá Slovenska v terčovej lukostreľbe. Spolu s bratom Mirom sme sa na ne tvrdo pripravovali počas celej sezóny a tak boli naše ambície len tie najvyššie. Po ročnej prestávke sme opäť štartovali spoločne v mužskej kategórii. Rekordná účasť 30 strelcov a veľmi silný rok nasvedčoval tomu, že to nebude vôbec ľahké. Súťaž sa pre nás začala odlišne. Ja som sa hneď po prvej sade dostal na čelo štartového poľa a túto priečku som už neopustil. Mirovi sa veľmi nedarilo, ale neskladal hlavu a bojoval zo všetkých síl až do konca. Prvá polovica sa mi vydarila veľmi dobre, kde som strelil nový slovenský rekord 332 bodov. Hlásateľ zahlásil priebežné výsledky, začala mi tlieskať celá strelnica. Nedovolil som, aby mi stúpla sláva do hlavy a pustil som sa rovnako aj do druhej polovice kvalifikácie. Nenechával som nič na náhodu a vytvorenie ďalšieho slovenského rekordu 655 bodov mi pomohlo s prehľadom vyhrať kvalifikáciu Majstrovstiev Slovenska a získať veľmi dobrú východiskovú pozíciu pre ďalšiu reprezentačnú sezónu a s tým spojené bonusy. Prvý cieľ bol splnení.
Deň pokračoval elimináciami. Ja som mal prvý súboj bez boja a tak som išiel podporiť Mira. Jeho trápenie však pokračovalo a veľmi nešťastne prehral svoj súboj v rozstrele na jeden šíp. Súťaž však pokračovala. Mal som pred sebou svoj prvý ostrý súboj. Za Mirovej podpory som cez neho prešiel bez straty setu 7:1. Dostal som sa medzi 8 najlepších strelcov. Nasledujúci súboj ma trochu zaskočil. Prehrával som 0:2. Nenechal som sa však rozhodiť a ziskom ďalších 3 sád som sa dostal už do semifinále. Tam som si počkal na veľmi nepríjemného strelca Matúša Hanzlika. Súboj bol napínavý až do samého konca, keď o postupujúcom musel rozhodnúť až rozstrel na jeden šíp. Ten som zvládol bravúrne. Keď som vystrelil cítil som, že to bude dobré. Miro okamžite zahlásil 10. Vypukla vo mne veľká radosť. Bol som už len krôčik od zisku titulu, ale ako to často býva posledný krok je vždy najťažší. Nebolo to inak ani teraz. Súboj bol veľmi vyrovnaný. Prvé dve sady boli nerozhodné. Stav bol 2:2. Veril som, že môžem uspieť a išiel som si tvrdo za svojim cieľom. Nasledovala posledná sada za stavu 5:3. Zvládol som ju skvelo a s nástrelom 28 bodov som súboj vyhral. Vypukla veľká radosť. Z čiary som schádzal nesmierne šťastný a s rukami nad hlavou. Okamžite som začal prijímať gratulácie od svojich podporovateľov. Aj druhý cieľ bol splnení. Toto víťazstvo je pre mňa zlatý klinec za veľmi úspešnou sezónou, z ktorej sa nesmierne teším. Urobím všetko čo bude v mojich silách preto, aby tá nasledujúca bola ešte úspešnejšia ako táto.
Čo dodať na záver? Asi len toľko, že tvrdá práca vo všetkých oblastiach tréningu sa vyplatila. V rozhodujúcich chvíľach ma podržala nielen kondícia, technika, ale hlavne moja hlava a mentálna húževnatosť. Teraz viem, že som na správnej ceste a idem krok za krokom za svojim snom. Veď snívať sa oplatí:)
