Silný príbeh mladého človeka, ktorý si napĺňa svoje sny.
Dostal som zaujímavý mail, od mladého človeka, ktorého nepoznám zatiaľ osobne, ale precítil som ho a chcem mu pomôcť. Pridá sa niekto? Ak áno, dajte vedieť, spoločne pomôžeme.
Toto je silný príbeh mladého človeka, ktorý si napĺňa svoje sny. Som presvedčený, že Michalov každý deň je jedna veľká mentálna lekcia. Verím, že vás budem môcť informovať o našej spolupráci a pomoci. Ďakujem Miro Mackulín
Príbeh Michala Matúša.
No začal by som asi tým, že som sa narodil aj napriek tomu, že lekári mame radili, aby sa ma vzdala a dala ma do detského domova alebo, aby som sa nenarodil vôbec. Ona však ani jedno z toho nespravila. Vychovala ma prakticky sama nakoľko sa moji rodičia rozviedli, ešte keď som bol malý. Žijem v jednom 4-izbovom byte spolu s mamou, babkou a setrou. Babka, tiež mame čo vládala pomáhala a pomáha naďalej. Aby som však nadviazal na to narodenie, narodil som sa neskôr, ako som sa pôvodne mal a narodil som sa s vrodenou chybou – poškodením miechy, vďaka čomu nemôžem chodiť. Hneď od narodenia som absolvoval mnoho operácii a pokračovali aj v neskoršom veku. Boli to operácie či už nôh, hlavy(hydrocefalus, meningomyelokéla), alebo iné. Ja som však začal cvičiť, k čomu ma mama od začiatku viedla a to mi dosť pomohlo, chodieval som na liečenia, dokonca som mal špeciálne dlahy a chodítko, vďaka ktorému som bol schopný chôdze. Po určitom čase jeho užívania mi lekári sľubovali, že dokonca budem môcť niekedy aj normálne chodiť. Avšak po dlhom a namáhavom období cvičenia s týmito dlahami a chodítkom sa želaný výsledok nedostavil a prestal som ich používať. Chodieval som však ďalej na liečenie. Obajvil som však aj šport, či už v partii v škole, na liečení, alebo som športoval za školu samotnú a neskôr aj za klub. Vystriedal som mnoho športov – tenis, stolný tenis, pretláčanie, hadzanú, basketbal, volejbal, atletiku. S mnohými športami mi to veľmi nešlo a vydržal som pri nich krátko, pri niektorých dlhšie. Najdlhšie som to vydržal pri atletike, ktorej sa venujem dodones. Kedysi som robil vrhy a hody, ale chcel som sa venovať jazde na vozíku. Nakoľko bola, ale veľmi nákladná, nemohol som sa jej venovať naplno. Potreboval som na to špeciálny vozík, vyrobený na mieru, ktorý vyrábajú len v zahraničí. Partia kamarátov a skvelých ľudí mi tento sen 25. marca na akcii Kilometre pre Matúša splnila a vozík už štastne úživam viac ako dva roky a mám na ňom už aj prvé úspechy. Čaká ma však ešte veľa tvrdej práce, aby som sa dostal tam kam sa dostať chcem.
