Mentálna húževnatosť
Ako sa z lukostrelcov stali saganovci…
Z pera Mira Duchoňa:
Letná lukostrelecká sezóna skončila v polovici septembra a tak po týždňovej prestávke od športu sme s Jurajom pomaly začali s prípravou na nadchádzajúcu halovú sezónu. Ako malé spestrenie, prípravu sme začali cyklotúrou s Mirom Mackulínom, ktorý vymyslel geniálne trasy. Tour de Giraltovce a okolie bola výborná a plná zážitkov. Dávno sme toľko nejazdili v jeden deň no okolitá krásna príroda nás zaujala natoľko, že sme takmer nepociťovali únavu a užívali sme si každý kilometer. Prvú cca 40 kilometrovú etapu sme si dali po asfaltke cez okolité dediny. Veľmi pekný okruh, počas ktoré sme sa dostali na miesta kam už asi dlho nezavítame ale zase raz sme videli kus krásneho Slovenska. Stúpania a zjazdy boli jednoducho úžasné. Na záver cesty však prišla prvá prekážka, ktorá otestovala našu silu a výdrž. My mladí športovci sme si zasúťažili na zákernej kamenistej a štrkovej „horskej prémii“ ktorú Juraj vyhral, ale my ostatní sme za ním snáď až o tak veľa nezaostali 🙂 . Záver dňa sme si spestrili výbornou zmrzlinou a návštevou stajní v neďalekej dedinke s krásnymi koňmi. Druhý deň ráno nás ale čakalo nemilé prekvapenie. Dážď. Ten bol miestami silnejší než by sme si želali ale čo už, nás nemôže nič zastaviť. A tak sme sa všetci traja riadne obliekli a vydali sa na cestu. Bolo to o prekonávaní samých seba, pretože studený dážď nás úplne premočil. Prvú polovicu sme išli po ceste niekde mierne do kopca, niekde to bol riadny zaberák a prvú horskú prémiu znovu vyhral Juraj. Miro Mackulín si pre nás ale pripravil zaujímavý úsek cesty lesom, na ktorý už ale dnes spomínam so širokým úsmevom. No vtedy, priznám sa,sa mi zvrtla jedna nepekná myšlienka v hlave. Už ani pri jazde na ceste to nebolo najlepšie, v očiach a na chrbte som mal toľko vody, že ak by som všetko moje oblečenie vyžmýkal, naplnil by som hádam aj celé vedro. To ale bolo nič v porovnaní so zablatenými lesnými cestami, kde by snáď aj traktor dokázal zapadnúť. Medzi zubami som mal toľko blata, že som sa radšej prestal usmievať a sústredil sa na šliapanie do pedálov. Veď načo blatník? Komu? 😀 Zradné lesné cesty nás poriadne otestovali. Ale my vytrvalci sme sa tvárili akoby nič a každý navonok vyzeral že si túto zablatenú cestu užíva. Hádam to tak aj bolo. Kolesá sa ale v blate riadne šmýkali a prekonanie každého kopčeka bolo náročnejšie. Kolesá prešmykovali ale najväčší gól bol keď sa pre blato prestali točiť kolesá. Museli sme zosadnúť a tlačiť. Zjazdy však boli vynikajúce, ten som si užil najviac. Podľa Ďura som si zaslúžil čierny dres za najväčšieho kamikaze cyklistu. Jasné, že som bol dole prvý 🙂 . Po ceste ktorú som ani nepoznal a pre blato v tvári ani riadne nevidel. Asi po hodine cesty lesom sme sa konečne dostali na usadlosť v Okrúhlom. To bola úľava. Chvíľu sme si oddýchli, posilnili sa hruškami, umyli bicykle aby sa znovu mohli roztočiť kolesá a po chvíli sa vydali späť do Giraltoviec. Ten kúsok však mal 13km z čoho sme tretinu prešli po poľných cestách v slalome medzi kravským trusom. Keď sme sa konečne dostali do Giraltoviec, bola to riadna úľava. Ale na čo sa chystal každý z nás? Naša asi 40km túra končila najstrmším kopcom domov k Mirovi Mackulínovi. Každý sa pripravil na silný finish. Ďuro znovu vyhral a mne v polke kopca vypli nohy. Došiel som posledný. Túra skončila, zablatení sme sa odfotili a mohli sme umyť bicykle. Boh žehnaj človeku, ktorý vymyslel vapku. Nič iné by nás od toho blata asi nebolo oslobodilo 🙂 Najlepšia cyklotúra na akej som kedy bol. Malý spartan race na bicykli. Som rád, že sme si to všetci mohli užiť.
PS: „Som rád, že môžem športovcov v rámci mentálneho tréningu preniesť z ich „komfortného“ prostredia resp. zo športu, kde sa cítia suverénne, do športu, ktorý je pre nich len doplnkový. Rád pozorujem športovcov pri športe, kde sa necítia až tak suverénne, aké majú správanie a postoje. Je to skvelá cesta, ako ešte viac zvýšiť ich výkonnosť, motiváciu a ukázať im ďalší možný posun v rámci ich nekonečného potenciálu“. M.Mackulín, mentálny kouč bratov Mira a Juraja Duchoňa
