“JEDENÁSŤ STATOČNÝCH ZE SKALICE” alebo alibistické rozhodnutie ÚLK?
V Živote nie sú náhody, hovoria múdri ľudia. Som presvedčený, že občas prídu do nášho života špecifické situácie, ktoré si vyžadujú špecifické riešenia a v konečnom dôsledku môžu byť nadčasové a pôsobiť na ľudí inšpirujúco a harmonizujúco. Tých situácii – šancí dostane človek len veľmi málo, ako napríklad góloviek futbalový útočník a podľa toho, ako s nimi naloží, je zatracovaný alebo vynášaný do futbalových nebies.
Myslím, že jedna z tých špecifických situácii sa udiala aj teraz, pred futbalovým zápasom Podbrezová – Skalica. Zdravotno-vírusová indispozícia hosťujúcim hráčom pár hodín pred výkopom, im neumožnila nastúpiť a tak sa začalo riešiť odloženie zápasu po linke funkcionári Skalice-hygiena-ÚLK. Skoro všetci hráči medzi tým vracali, teplotovali, hnačkovali, nejedli. A tak logickým vyústením toho všetkého, malo byť po dohode klubov prianie Podbrezovej, skoré uzdravenie súperovi a stanovisko predtaviteľov ÚLK o odložení zápasu.
Ale to by sme nemohli byť na Slovensku, kde sú na dennej báze prekáračky, či predvolebné facky politikov, kde za posledné roky sa hodnotový rebríček postavil na hlavu, kde sa protestuje za všetko možné aj nemožné (rasizmus, homofóbia, vojna, klimatické zmeny…), ale zabúda sa na základne veci, ako je ochrana ľudí, medziľdské vzťahy, či zdravie hráčov!
Po zverejnení predzápasového stanoviska ÚLK je namieste otázka, čo je dôležitejšie? Televízny zápas, televízne práva, pár drobných do vrecák klubov alebo toľko všetkými omieľané zdravie a ochrana hráčov? Kde je tá hranica, že kompetentí zbystria pozornosť a povedia si, už stačilo? Čo všetko sa musí stať, aby sa veci zmenili? Aby si kompetentní z ÚLK, SFZ, ÚFProfesionálov, LOSSKy povedali, že odložením zápasu nič nezmeškáme, ale skôr preventívne zabránime mnohým negatívnym emočným, či fyzickým dôsledkom? Alebo všetci spoločne čakáme na nejaký hromadný kolaps hráčov na ihrisku? Nestači „teplá šabľa“ brazilského hrača na kolenách v priamom prenose? Akí sme my slováci naivní!
Aký rozdiel bol medzi preloženým zápasom Slovan – Michalovce a týmto? Obaja aktéri aj Michalovce aj Skalica mali vírusové ochorenie, ale michalovčania s dovetkom – covid. A z nedávnej minulosti, keď covid bol svetovým strašiakom, zatváral hranice, fabriky, izoloval ľudí, tak po oznámení, že hráči Michaloviec boli pozitívne testovaní, zbystrili pozornosť všetci od ukrajinských hraníc až po Slovan a tak ÚLK zápas odložila. Teraz, keď skaličanov gniavil neznámy vírus, z ktoreho sa len povracali a s prepáčenim posrali, nebol dôvod na paniku? Síce nevieme, čo to spraví s hráčmi v budúcnosti, každé čudo tri dni trvá, tak nejak sa to ustojí! Aké zvrátené zmýšľanie, však?
A stačilo tak málo. V dnešnej dobe moderných technológii, spraviť jeden videohovor zainteresovaných strán, zahodiť všetky nariadenia, normy vyplývajúce zo súťažných poriadkov, namiesto prekrúcania paragrafov a ohýbania slovíčok hygienikov, použiť zdravý gazdovský rozum, dať na prvé miesto hráčov, ich zdravie a odsunúť egoistické maniere zbierania bodov do tabuľky, televízne práva, či výhody marketingových zmlúv. Predišlo by sa mnohým nedorozumeniam, frustráciam trénerov, žltým, či červeným kartám faulujúcich hráčov. Kto včera videl zápas v priamom prenose, nemohol byť šťastný a nemohol sa tešiť z toho čo videl.
Pracujem so športovcami a viem si predstaviť s akým mentálnym nastavením, chorobou knokautovaní hráči Skalice museli nastúpiť. Nikto sa nemôže čudovať, že nemali vo svojich hlavách nastavenie na futbal. Nedá sa, keď ledva dýchate, ťažko prekladáte nohami, pred očami máte zatmenie a raz potláčate zvracanie a druhý krát pos… Ak na hraciu plochu vopred vstupujete s vedomím, podobne ako býk, ktorý ide po istú smrť do koridy, že po krátkom vzdore a diváckom ošiali príde nekompromisný zásah toreádora. To isté platilo o hráčoch Skalice, zahrali sa na statočných, nastúpili, ale čim menej vládali, tak okruh „nepriateľov“ sa zužoval na hráčov súpera a rozhodcov… Nemuseli sa hrať na obete, oni nimi v skutočnosti aj boli, napriek tomu, že po záse ich moderátori a fejsbuková verejnosť označili za morálnych víťazov. Stačí to? Nemyslím…
A čo ak by to všetko bolo iné? Čo ak by sme začali rozmýšľať a konať ináč? Ak to nechápu predstavitelia ÚLK, čo tak spraviť zmenu a rozhodnutia zdola? Pred zápasom vyhovárajúci sa a po zápase emočne frustrovaný tréner Podbrezovej Skuhravý sám mohol prísť s návrhom, že nebudeme kopať do aj tak vírusom knokautovaného súpera, ale férovo si to rozdáme, keď budú zdraví! Chceme veľa, aby hráči Podbrezovej a Skalice našli po vzájomnej komunikácii spoločnú reč a požiadali ich strešne orgány Úniu futbalových profesionálov, či LOOSku o pomoc a spoločne prišli s riešením pred ÚLK? Som presvedčený, že žijeme vhodnú dobu na takéto špecifické riešenia, ktoré si občas vyžaduju namiesto klasickeho:“ držte hubu a krok“, odvážne rozhodnutia a postoje. Nie, nikto nevyzýva na anarchiu a prevrat, ale je čas na realizáciu opatrení, krokov a činov pre zachovanie hráčskej dôstojnosti, zdravia, nájdenie opätovnej dôvery v seba samého a korektných športových vzťahov.
Už dnes, mohol byť svet minimálne o pár hráčov Podbrezovej, Skalice a ich priaznivcov veselší, ľudskejší a inšpiratívnejší pre všetkých , ktorí si zakrývajú oči, či zapchávajú uši pred skutočnosťou, že všetko je na tom našom Slovensku v poriadku a nič už netreba meniť…
