Cesta je rovnako dôležitá, ako cieľ…PF 2014
Na prahu nového roka Vám chcem popriať všetko dobré, veľa zdravia, šťastia, lásky, pohody a nech sa Vám splnia všetky predsavzatia a ciele, ktoré ste si s úderom zvonov a vítaním roku 2014 priali 🙂
Verím, že ste si toto „sviatočné obdobie“ vychutnali, nepodľahli zhonu a stresu, ktorý nás každý rok opantáva spolu s reklamnými vychytávkami už dlhé týždne pred Vianocami. Mám pocit, že vďaka „obchodníckym trikom“, sa každý rok Vianoce posúvajú do jesene a udržať krok so všetkými ponukami a blázincom okolo toho, chce poriadnu dávku kondície a trpezlivosti. Mnohí známi mi hovoria, že sa tak veľmi tešia na najkrajšie sviatky roka už dlhé týždne pred, ale všetok stres a zhon, ktorý na nich doľahne, ich tak vyšťaví, že počas Vianoc sa len kurírujú z rôznych boľačiek a chorôb. No, ani sa im nečudujem…Sme takí, že na seba nakladáme veľa, všetko chceme stihnúť, každému chceme vyhovieť, ale zabúdame sami na seba. Na našu škodu…
Práve Vianoce a Nový rok je obdobím, kedy by sme sa mali stíšiť, precítiť pohodu, v práci, v rodine, v klube, rekapitulovať veci, ktoré sa nám podarilo počas roka zrealizovať, ktoré naopak sme kvôli nedostatku času odsunuli, či ináč nedotiahli do konca. Toto obdobie má neopakovateľné čaro, energiu, atmosféru a je ho potrebné využiť maximálne ako sa len dá, lebo sa už nemusí opakovať…Povedané športovou terminológiou dostali sme sa tak ďaleko, že nezažiť pocit z víťazstva, streleného gólu, premenenej šance, kvôli nejakej zanedbanej banalite sa neodpúšťa a vyčítame si to potom veľmi dlho.
Každý z nás túžobne očakáva koniec roka. Tým, ktorým vyšiel, žiaria šťastím a nadšením. Naopak tí, ktorí nemali posledný rok vydarení, nenaplnili svoje, či cudzie očakávania, tak počítajú dni a minúty, aby sa starý rok skončil a prišlo niečo nové, niečo od čoho sa môžu odraziť za novými výzvami…
Ideálne by bolo, aby sme každý rok patrili do tej prvej skupiny „vyvolených“ a každý rok sme boli majstrami a víťazmi všetkého na čo si len spomenieme. Ale vieme, že Život je krásny v tom, že ho žijeme a zažívame v jeho všetkých podobách a farbách. Raz sme hore, inokedy dole, výhra sa strieda s prehrou, radosť so smútkom. Myslím, že toto „kúzlo“ je na živote bez istôt to najkrajšie a garantuje, že si dávame rôzne ciele, robíme plány a stojíme zoči-voči novým výzvam.
Predpokladám, že Vy, podobne ako ja, som toto vianočné obdobie využil a bilancoval, čo sa mi podarilo viac, čo menej, čo sa mi nepodarilo zrealizovať vôbec, či odsunúť. Napriek tomu, že rok 2013 bol v globále ťažký a po všetkých stránkach „čistiaci“, myslím, že sa mi podarilo toho dosť. Za všetky, spomeniem niektoré zo športovej oblasti, ktorá ma najviac napĺňa: úspešná organizácia 18.ročníka futbalového turnaja osobností WESTTON CUP, aktívna a úspešná spolupráca s futbalovou reprezentáciou U-17 na ME a MS a jej skvelé vystúpenie a výsledky, veľmi poučná po stránke ľudskej a odbornej bola spolupráca so ženskou basketbalovou reprezentáciou pred ME, organizácia 8.ročníka Memoriálu J.Mackulína-podujatie pre žiakov základných škôl, ako spomienka na nášho otca a dlhoročného učiteľa, spolupráca s profi boxerom Tomim Kidom Kovácsom a zápas o majstra sveta WBA v San Antoniu a prednáškové turné po Slovensku, kde som prezentoval potrebu mentálneho koučingu mládežníckym futbalovým trénerom. Každé stretnutie s tímom, športovcom, trénerom, či funkcionárom, bolo veľmi inšpiratívne, poučné a aj touto formou chcem poďakovať za možnosť zrealizovať tieto projekty a stretnutia.
Stojíme na prahu nového roka. Čo s ním, pýtate sa mnohí? Ako ho vieme úspešne odštartovať, čo máme robiť, aby bol lepší, úspešnejší, ako ten predchádzajúci…Myslím, že takí hráči futbalového Bayernu Mníchov a u nás basketbalistky Good Angels v tom minulom roku získali snáď všetko, čo sa získať dalo, vyhrali skoro všetko, čo sa vyhrať dalo, prekonali mnohé klubové, ligové a neviem aké ešte víťazné šnúry a rekordy. Ale ako poznáme Pepa Guardiolu, či Dana Jendrichovského, /verím, že ani jednému toto prirovnanie nebude vadiťJ/ som presvedčený, stále majú v talóne nové ciele a výzvy…
Pri práci so športovcami, trénermi, či manažérmi sa stretávam aj s tým, že mnohých brzdí v ich rozlete to, že často nevedia kam idú, aké majú ciele a výzvy. Potom veľakrát nevedia, prečo sa im nedarí zrealizovať niečo, čo sami nevedia ani pomenovať. Hoc sa to zdá triviálne, ale práve od určenia cieľov, by sme mali začať. Len tak, ak si určíme dlhodobé ciele, ktoré rozdrobíme na menšie postupné kroky, môžeme úspešne sa dopracovať k výsledkom. To platí o cieľoch tímových, ktoré by mali byť z časového hľadiska určené minimálne na sezónu a s týmto cieľom by mali byť uzrozumení všetci „účastníci zájazdu“. Ak to tak nie je, potom dochádza k názorovým stretom, problémom v komunikácii. Je zlé, ak hráč trénuje len kvôli naplneniu klauzuly v zmluve ohľadne výplaty. Ciele hráča a ciele tímu musia byť v súlade a v harmónii. Len tak môžeme budovať zmysluplný tím, ktorý ide za svojim cieľom a nerozložia ho ani prekážky počas sezóny, lebo všetci vedia za čím idú a vidia to pomyselné svetlo, ktoré ich láka. Tréner vie, prečo trénuje, prečo hľadá každý tréning zmysluplnú náplň, hráči vedia, prečo na každom tréningu idú až na krv a prečo sa im to oplatí. Nebojte sa dávať si smelé, ale reálne ciele, ktoré vychádzajú zo zdravého a triezveho úsudku. Mali by byť pozitívne, reálne, časovo ohraničené a merateľné. Je dôležité aby ste o cieľoch rozprávali tak často, ako je to možné, aby tréneri a hráči boli súčasťou procesu, aby sa s nimi mohli stotožniť resp. sami prispieť k ich kreovaniu. Len tak si to osvoja a budú za ne bojovať tými správnymi formami a spôsobmi. Tiež často sa stáva, že ciele a plány pred sezónou sú na hony vzdialené realite a vzniká zbytočné pnutie, stres, odchody hráčov a trénerov. V drvivej väčšine sa jedná práve o dôsledok nenaplnenia cieľov. Tu chcem podotknúť, nezabúdajme, že sme ľudia a niektoré okolnosti skrátka nemôžeme ovplyvniť ani po vzore: „poručíme větru, dešti…“ Je dobré, že nie sme až takí frajeri a existuje „niečo“, čo nás pre naše dobro niekedy zaskočí, či prekvapí a náš sen sa nenaplní. Vtedy je potrebné opäť s triezvou hlavou pristúpiť k reálnemu prehodnoteniu našich možností a cieľov, hoc aj počas sezóny a otvorene o nich rozprávať medzi sebou a všetkými zainteresovanými. V konečnom dôsledku tým predídeme oveľa väčším nepríjemnostiam, ako by sme problémy mali v tajnosti tlačiť do poslednej chvíle a ktoré sa budú nabaľovať, ako snehová guľa a skončia ako napríklad neriešené problémy minulých vedení SBA, či „skrachovaný megavolejbalový“ projekt Volley Teamu.
Ja mám pre rok 2014 tiež veľa prianí a cieľov. Verím, že medzi ne počas roka pribudnú aj tie basketbalové a budem môcť na jeho konci povedať, že som tiež priložil ruku k dielu a spoločne sa budeme tešiť z úspešných výsledkov a obrody tohto krásneho športu. Za všetky svoje ciele a výzvy vám prezradím jeden. Je to účasť môjho priateľa, učiteľa, ale aj zverenca Ladislava Ghillányiho/ in-line korčuľovanie/, ktorý chce vo veku 71 rokov zabojovať o čo najlepší výsledok a prípadne prekonanie svojho rekordu na 24hodin Le Mans, ktorý sa uskutoční na známom okruhu la Sarthe vo Francúzsku. V tomto veku je to svetová rarita a ja túžim byť pri tom a byť súčasťou tohto smelého plánu. Veľmi sa na toto dobrodružstvo teším. Bude to náročné po všetkých stránkach, finančnej, časovej, kondičnej aj psychickej. Je to ohromná výzva a nateraz nedostižný cieľ. Ale snívať je dovolené. My pôjdeme pekne krok za krokom, každý deň za svojim cieľom a verím, že sa tvrdou a poctivou prácou dopracujeme vytúženého výsledku. Ako povedal niekto múdry: „nezabúdajme na skutočnosť, že niekedy je dôležitejšia CESTA, ako samotný CIEĽ“. Odkaz v tomto duchu, chcem poslať aj vám všetkým. Ak urobíme a vydáme počas CESTY /tréningov/ všetko, čo je v našich možnostiach, schopnostiach a silách, potom výsledok nech je akýkoľvek, budeme VÍŤAZI! Našim víťazstvom bude skúsenosť z našej cesty, ktorá z nás spraví nielen lepších športovcov, ale hlavne ľudíJ Všetko dobré, priatelia…
PS: so svojou inšpiráciou na tému Cesta /Krištof, Klus/ sa chcem podeliť s Vami.
Pekné počúvanie…
https://www.youtube.com/watch?…
Miro Mackulín, mentálny tréner a športový kouč
