Disciplína, vytrvalosť, koncentrácia a pominuteľnosť…

NECHAJME SA INŠPIROVAŤ BUDHISTICKÝMI MNÍCHMI A MANDALOU

Počas vianočných sviatkov pokoja som si vychutnával piesne z CD-ka Tomáša Klusa, ktoré som dostal od „Ježiška“. Tomáš je skvelý človek, spevák a bývalý výborný športovec-päťbojár. Myslím, že toho o Živote vie veľa, tak ako spieva v piesni NAPOJEN. Pri CD-ku v obale som našiel ďalší bonus-mandalu a farbičky na je vymaľovanie.

MANDALA -symbol budhistického života, tradície, kultúry a chápania podstaty vesmíru. Nad pestrofarebným obrazom som doslova žasol a hneď som zatúžil spoznať, ako sa taká krása rodí a hlavne aký majstri ju vytvárajú. Že vraj všetko je na nete, tak som si pozrel video /cca 3min./, https://vimeo.com/92333174 . Odporúčam ho pozrieť a možno slová v článku už budú zbytočné:).

Ozaj, veľmi inšpiratívne pre všetkých, ktorí sa snažia niečo kreatívne robiť a tvoriť. Myslím, že športovou terminológiou povedané, je to veľká výzva, ktorú možno prirovnať k ostrému zápasu na vrcholnom podujatí…K čomu všetkému nás môže vytváranie mandaly inšpirovať a viesť?

DISCIPLÍNA Tak, ako všetko chce svoj čas a dokonalú prípravu, tak aj na vytváranie mandál musia byť mnísi „trénovaní“. Začínajú sypaním piesku, najprv len bieleho, neskôr prichádza na rad aj ten farebný. Získať prax a zručnosť si vyžaduje hodiny poctivého a nekonečného tréningu. Ich krédom je: „tréning robí majstra“ a tak to trénujú trpezlivo, zanietene, bez očakávania uznania, či odmeny. Každá chyba sa síce netrestá krikom, kľukmi, či behmi, ale vedia, že musia začať odznova a to je pre nich veľká motivácia robiť veci maximálne precízne. Vedia, že tréning je jedna z ciest zvyšovania ich zručnosti a majstrovstva. Myslím, že táto pravda platí pre každý typ učenia, či športu.

VYTRVALOSŤ V každej kreatívnej, tvorivej oblasti skôr, či neskôr môžeme naraziť na prekážku. Športovci určite to poznáte, však? Začne sa roztáčať kolotoč vlastného spochybňovania: „dokážem to, mám na to“? Alebo prichádza kritika zo strany vášho okolia, od trénerov, či nespokojných divákov. Spochybňovanie ide ruka v ruke so zníženým výkonom, výsledkovou krízou, nízkym sebavedomým alebo netrpezlivosťou.

Mnísi v tom majú jasno. Neriešia to, čo hovorí, alebo si myslí ich okolie. Stále sa sústreďujú na seba a svoj výkon. Cieľ je jasný: chcú dokončiť úlohu, prísť do vytúženého cieľa v podobe finálneho pestrofarebného obrazu, ktorý im dáva vyšší zmysel a poslanie. Hovoria, že toto je cesta ich poznania, spoznávania seba samých a spôsob učenia.

Vytrvalosť a disciplína nám pomáha prekonávať tzv. „zóny pohodlia“. Vybičuje nás to k lepším výkonom a odkryje náš nekonečný potenciál.

KONCENTRÁCIA Vytváranie mandál je časovo náročná a na sústredenie veľmi náročná činnosť. Mnísi počas dlhých hodín práce nad obrazom pracujú v meditačno-sústredenom režime. Ak by sme merali ich mozgovú frekvenciu prístrojom na meranie EEG, určite ich mozog by sa nachádzal v hladine alfa, ktorú zažívame tesne pred spaním, počas meditácie, či športovci, keď sa nachádzajú v tzv. zóne. Vedia, že akýkoľvek podnet z vonku by mal asi značné devastačné dôsledky nielen na estetiku ich výtvoru, ale hlavne na ich psychické nastavenie.

Často v pozápasových vyhláseniach samotní hráči a tréneri, zvlášť tí, ktorí prehrali skonštatujú, že pred inkasovaným gólom akoby stratili potrebnú koncentráciu. Pri debatách s hráčmi a trénermi sa pýtam, ako koncentráciu a sústredenosť trénujú? Väčšinová odpoveď znie: „veď ich na to pred aj počas zápasu neustále upozorňujeme, aby boli sústredení“. Čo myslíte, je to vhodný spôsob dostať hráčov do stavu koncentrácie? Koučingom, pokynmi narušujeme, či nenarušujeme koncentráciu hráčov? Pomáhame, či škodíme? Je dobré tesne pred „štandartkou“ z lavičky „joistickovať hráčov“? Vstupujeme do ich priestoru sústredenia v správnom okamihu? Určite je to vec na zamyslenie, dôkladné preskúmanie, komunikáciu s hráčmi, samotné trénovanie a dlhodobé sledovanie. Ale v konečnom dôsledku priebeh a výsledok zápasu vám dá určite tú správnu odpoveď…

V každom prípade sústredenosť hráčov, prepínanie z koncentrovaného stavu do uvoľneneného je treba trénovať podobne, ako prepínanie útok/obrana. A vytváranie mandál je jedna z niekoľkých kreatívnych techník na tréning koncentrácie a sústredenia.

POMINUTEĽNOSŤ V športe sa často opakuje známa veta: „len aby sme nezaspali na vavrínoch“. Po každom víťazstve tréneri rýchlo dvíhajú prst, aby vyslali varovný signál k hráčom, ktorí to radi preháňajú s oslavami, či preceňovaním svojich schopností a ich bdelosť a ostražitosť sa vytráca.

Budhistická filozofia hovorí, že čo je už dokončené, tak je to už minulosť a minulosti sa už neoplatí venovať pozornosť. Oni žijú a fungujú v prítomnom okamihu a tak vedia, čo bude nasledovať po dokončení diela. Tešia sa, oslavujú a pohľadom na fascinujúce dielo dobíjajú svoju mentálnu a fyzickú energiu, ktorú vynaložili pri namáhavej práci. A to je všetko! Poslanie splnené… Vedia, že kvôli zachovaniu filozofie pominuteľnosti a zachovaniu kreatívnej budúcnosti, mandalu rituálne zničia, napriek tomu, že je to minimálne z umeleckého hľadiska nevyčísliteľné dielo. Deštrukcia, zničenie diela je dôležitou finalizáciou celého procesu a v budhistickej filozofii znamená pripomenutie, že nič nie je večné.

Je toto poznanie pre vás oslobodzujúce, či vaša hlava to neberie? Dokázali by ste do úmoru pracovať na takom diele a potom ho zničiť? Mám pocit, že mnohým ľuďom s materialistickým nazeraním na život, by to bola veľmi poučná lekcia, aby sme menej „lipli“ na minulosti a tešili sa zo života a toho čo nám jeho prítomný okamih ponúka. Tak, či tak pohľad na pestrofarebnú mandalu ma napĺňa presvedčením, že život je krásny, plný obrazov, rôznorodosti, pestrosti, poznania a tradície. Myslím, že môže byť aj veľkou inšpiráciou pre nás športovcov, že taký pestrofarebný, dramatický a zaujímavý môže byť aj futbalový, či basketbalový zápas, so všetkým čo k tomu patrí. Plný gólov, bodov, emócii, dramatických zápletok v obrane, či útoku a že pominuteľnosť zápasu končí posledným hvizdom rozhodcu…

Tak čo, idete si vytvoriť vlastnú mandalu? Vrele odporúčam 🙂