Euroliga a vysoká škola – ideálna brnianska kombinácia Páleníkovej
„Koniec nitrianskeho klubu ma mrzel. Rada by som tam zotrvala, ale situáciu som musela brať takú, aká bola. Našťastie sa objavila možnosť dostať sa do Brna,“ rozhovorila sa pre eBasket.sk osemnásťročná odchovankyňa bratislavského basketbalu. „Mal by to byť pre mňa posun nahor a Brno mi odporúčala i trénerka Hejková. V slovenskej lige je momentálne iba sedem družstiev, v českej trinásť. Netrúfam si porovnávať úroveň, ale keďže hráme s Brnom aj Euroligu, zápasové tempo vo formáte streda – sobota je pre mňa určite vyššie ako predtým.“
Brno, či Košice? Rozhodla škola…
Ako mladá hráčka to ale nemá v Brne najľahšie. V rámci Euroligy neodohrala v štyroch zápasoch ani minútu, proti Moskve nastúpila na štyri, respektíve päť a proti Gospiču na osem minút. Jej rekordom je zatiaľ súboj proti Rivasu Ecópolis, v ktorom nielenže odohrala desať minút, ale zaznamenala prvých šesť bodov v najprestížnejšej klubovej súťaži na „starom kontinente“.
„Kto by nechcel hrať viac?“ usmieva sa večná optimistka, ktorá rada prezentuje svoj pozitívny pohľad na svet aj v rámci blogov. „Samozrejme, že by som rada hrávala viac aj v Eurolige. Sú tu ale lepšie dievčatá a tréner pochopiteľne stavia na nich. Pre mňa je ale Brno výborné aj z inej stránky. Zvolila som si ho totiž kvôli možnosti študovať tam školu, ktorú som si vybrala. Netajím, že ma chceli napríklad do Košíc, ale pri rozhodovaní zavážila práve možnosť štúdia.“
Apropos škola. Čo vlastne členka širšieho reprezentačného kádra v Brne študuje? „Žurnalistiku! Uvidíme, jedného dňa budem možno spovedať hráčky ja. Zatiaľ sa zacvičujem a v rámci praktických cvičení som napríklad písala reportáž z nášho zápasu. Bolo to celkom zaujímavé,“ prezrádza Páleníková.
Domov by sa vrátila rada, niet ale kam
Možnosť pôsobiť v zahraničí je pre každého športovca lákavá, no mladej basketbalistke sa von s ľahkým srdcom nešlo. Nebolo totiž jednoduché opustiť košatú rodinu plnú športovcov, medzi ktorými panujú skvelé vzťahy. Športu sa venovali už jej rodičia, na basketbalovú dráhu sa dali i jej mladší súrodenci Juraj, Tereza a Monika. Okrem nich má Marta ešte dvoch starších.
„Z Brna je to našťastie do Bratislavy blízko. Nechodím síce domov až tak často, ale počas víkendu sa po zápase vydávam za rodinou, pretože tá je pre mňa veľmi dôležitá. Snažím sa jej venovať veľa času,“ pokračuje basketbalistka, pre ktorú by bolo najideálnejšie, ak by mohla rozvíjať svoje basketbalové zručnosti v rodnom meste. Najväčšia metropola na Slovensku však nemá zastúpenie ani v našej extralige, nieto ešte v Eurolige. „Bodaj by sa to raz zmenilo! Bohužiaľ, z pohľadu ženského basketbalu je to v Bratislave ťažké. Ja som odchovankyňou Petržalky a verím tomu, že práve jej sa raz podarí dostať do extraligy. Potom by som si tam išla zahrať veľmi rada. Samozrejme, chce to čas a hlavne financie.“
Mladícky potenciál zatiaľ nerozkvitol
Zatiaľ čo návrat Bratislavy medzi elitu je v tejto chvíli vo hviezdach, Brno patrí i naďalej medzi európsky výkvet. Pravda, nedosahuje už výsledky spred rokov, kedy mohlo pravidelne bojovať o tie najvyššie méty, miesto v euroligovej spoločnosti mu ale bezpochýb patrí. V aktuálnej sezóne bojuje Frisco o body v C-skupine, čiže v spoločnosti slovenského majstra z Košíc. Po odohratí ôsmich zápasov je Brno na poslednom mieste s jediným prekvapivým víťazstvom nad Krakovom.
„Myslím si, že predovšetkým tréner to berie triezvo a vie, že nezopakujeme úspešné sezóny z predošlých rokov. Medzi hráčkami panuje pochopiteľne viera v pozitívny obrat a žiadna z nás sa nechce zmieriť s tým, že by sme mali skupinu už len dohrávať,“ nehádže pušku do živa v polovici základnej fázy Páleníková. „Zatiaľ to bohužiaľ nejde. Sme veľmi mladý tím a podľa mňa by mala byť našou hlavnou stránkou bojovnosť. V nej ale trochu zaostávame a v tomto sa môžeme zlepšiť. V Brne je veľký potenciál v podobe mladých a talentovaných basketbalistiek, zatiaľ to nedokážeme pretaviť v lepšie výsledky.“
Tím Frisco Brno má vo svojom kádri dve Američanky, dve Švédky a päticu legionárok dopĺňa práve Páleníková. Ona sama sa ako hráčka s iným pasom nevníma. „Počítam sa medzi Češky. Určite sa necítim ako legionárka a myslím si, že ma tak neberú ani baby v šatni,“ hovorí s úsmevom mladá Bratislavčanka. Pôsobenie vo zvučnom zahraničnom klube by jej malo pomôcť z pohľadu pozornosti reprezentačných trénerov. „Netrúfam si povedať ani to, či mi pôsobenie v Brne pomôže pri nominácii do reprezentácie, pretože ja vo Friscu až tak veľa nehrávam. Zo športového pohľadu by bolo možno lepšie, ak by som hrala niekde na Slovensku a bola vyťažená oveľa viac. Tak ako som už ale povedala, Brno je pre mňa výhodné predovšetkým z pohľadu štúdia,“ dodala na záver Marta Páleníková.
