FINÁLOVÝ MATCHBALL a veci s tým súvisiace…
Zdá sa, že staré tvrdenie: “lopta je guľatá a stať sa môže všetko“, platí nielen vo futbale… Ja dodávam chvála Bohu, tento krát tomu basketbalovému. Fanúšikovia tohto krásneho športu môžu po dlhých rokoch sledovať zaujímavé a dramatické finále ženskej extraligy, o víťazovi ktorého rozhodne až posledný piaty zápas. Pred touto finálovou sériou asi nikto takýto priebeh neočakával a preto je to o to krajšie, dramatickejšie, divácky atraktívnejšie a predpokladám, že na strane favorita aj nervóznejšie. Ale v každom prípade je fajn, že dlhá a náročná sezóna končí takýmto vyvrcholením, lebo je to znak dobrej práce našich špičkových tímov na všetkých úrovniach a znak toho, že výsledky v Eurolige, či FIBA cupe, neboli náhodné a náš ženský basketbal je v dobe pre šport nežičlivej, na správnej ceste. Stav finálovej série je vyrovnaný 2:2, čaká nás utorkové definitívne rozuzlenie rébusu, kto sa stane víťazom ženskej extraligy, či to budú po desiaty krát v rade hráčky Good Angels, alebo naopak po dlhom čase neúspešného snaženia a čakania, to budú hráčky MBK Ružomberok? V každom prípade to nenecháva chladným nikoho zo zainteresovaných, či sú to hráčky, realizačné tímy a samozrejme najviac sa táto téma pretriasa u fanúšikov, ktorých debaty kto zvíťazí sú neopakovateľné krásne, dramaticko-úsmevné a zaručené.
Posledný zápas play-off, je v každom prípade špecifický, môže sa stať všetko, tu už nemusia platiť zákonitosti „normálneho zápasu“, tú už viac zohráva svoju úlohu psychika a od nej sa odvíjajúce detaily. Kto ich zvládne lepšie, bude víťaz.
Ktoré detaily, faktory môžu zavážiť, či nakloniť misku váh na jednu, či druhú stranu?
DOMÁCE PROSTREDIE: v tomto prípade platí, že tím Good Angels(GA)počas celej sezóny v domácej súťaži aj eurolige mal jasnú výhodu domáceho prostredia, víťazil s pravidelnou istotou a aj vzájomné zápasy proti MBK Ružomberok(MBK) boli toho dôkazom. Prvý zápas v sérii bol jasnou záležitosťou GA, v poradí tretí zvíťazili opäť hráčky GA, hoci už to bolo viac vyrovnané a nechajme sa prekvapiť, čo prinesie posledné pokračovanie tejto série. Tu chcem vyzdvihnúť „crazy víťazné“ zápasy na súperových palubovkách hráčok MBK vo FIBA Cupe a niečo podobné môžu zopakovať aj tento krát…Dôležitá bude v rozhodujúcich chvíľach aj podpora fanúšikovských táborov, kto vleje svojim viac istoty a sebadôvery.
HRÁČSKE KÁDRE: Tím GA, bol vyskladaný pred sezónou, počas nej sa zohral na skutočne dobre ladiaci orchester, ktorý počas celej sezóny hral bez falošných tónov, vyhýbali sa mu zranenia. Vo finálovej sérii mu chýba jedna kľúčová podkošová hráčka Pierson, ale to s takýmto tímom nemôže zamávať a dopredu s touto „stratou“ rátali a pripravovali sa na ňu. Tím MBK sa kreoval podstatne dlhšie, hráčky prichádzali aj počas sezóny a zvyknúť si na novú filozofiu trénera Sviteka si vyžiadalo svoju daň, v podobe niekoľkých zaváhaní. Ale zdá sa, že záver sezóny ich zastihol v optimálnej forme, čo dokazujú v tejto finálovej sérii.
INDIVIDUALITY: V takýchto vyrovnaných zápasoch zvyknú rozhodovať individuality a ich schopnosť zobrať na seba ťarchu zodpovednosti. V obidvoch kádroch tých top individualít je požehnane, hoci na škodu nášho basketbalu sa jedná prevažne o zahraničné hráčky. Ale takýto je svetový globalizačný trend a je zbytočné teraz a tu nad tým lamentovať. Počas celej sezóny v tíme GA sa výborne v útoku prezentujú Bojovič, Quigley, Lacy, Krivačevič v obrane Kulichová, Kupčíková. Ale vlastne každá hráčka GA, sa môže v utorok prebudiť s tým, že to bude práve ONA, ktorá na seba zoberie bremeno a ťarchu zápasu a jej presná ruka bude „lámať súperovu obranu a kôš“. V tíme MBK máme tiež viacero hráčok, ktoré vedia zvrátiť dej zápasu a pomôcť ostatným. Radím medzi ne Holmes, Parker, Tetemondovú, Minčíkovú, v posledných zápasoch je v top forme Kmeťová a pozor si domáce hráčky budú musieť dať aj na Lukačovičovú, ktorá sa dostávala do výborných streleckých pozícii, hoci zatiaľ bodovo mlčí, ale raz to môže prísť…
FAKTOR NATASHA LACY-ová: Po príchode do tímu GA bola neskutočne pozitívnym zjavom a prekvapením. Na Američanku prekvapila netypickou kolektívnosťou, dobroprajnosťou a vyžarovaním pozitívnej energie a bojovnosti. Tým si rýchlo získala srdcia domácich fanúšikov a v mnohých ťažkých chvíľach to bol práve faktor Lacy, ktorý tím GA pomohol prenášať cez vysoké prekážky, ktoré im kládli súperky. Mal som pocit, že jej opätovný a nezištný návrat do Košíc po ukončení spolupráce bol trochu kontraproduktívny. Spoluhráčky už boli nastavené na finálovú sériu bez nej, s vedomím, že to musia doklepať samé, nik im nepomôže. A zrazu prišla Natasha, ostražitosť sa stratila, veď nič sa nemôže stať a všetko pôjde hladko. A život ukázal, že nie…Tak či tak, sa tím GA v rozhodujúcom zápase musí zaobísť bez tejto hráčky. Ako sa s tým vysporiada, ukáže utorkový večer. Ktorá hráčka domácich preberie túto jej stmeľovaciu úlohu? Kapitánka Kupčíková, či Sverisdóttirová? Necháme sa prekvapiť.
KONIEC SEZÓNY – ÚNAVA: Hráčky oboch tímov majú za sebou ťažkú a namáhavú sezónu, ktorá im zobrala veľa síl a energie. Ten úbytok je niekedy vidieť aj cítiť evidentne, keď už hráčky melú z posledného, ledva prepletajú nohami, kazia jednoduché prihrávky a zakončenie. Na našu škodu to často krát prehliadame a opäť náročným tréningom dobíjame vybité batérie, žmýkame už aj tak vyžmýkané telá. Zabúda sa na rovnováhu tréningu, regenerácie a relaxu. V dnešnej dobe vieme stav energie a únavy presne diagnostikovať a vyčísliť, zmerať životnú energiu a stupeň psychickej a fyzickej záťaže. A myslím, že by sa viacerí, hlavne tréneri divili, že mnohé hráčky už idú „len na výpary“. Navyše, posledné zápasy sa hrali v období „lunárneho splnu“, ďalší faktor, ktorý nepridáva na pohode a sile, ale naopak na nervozite, skratoch a úbytku energie. Takže obdivujme hráčky oboch tímov, že hrajú a bojujú s takým nasadením a zanietením, ale veľakrát už za hranicou vlastných síl. Aj toto bude jeden z kľúčových faktorov v boji o zlato. Ako rýchlo sa hráčky dokážu po sobote dostať opäť do rovnováhy a ako im realizačné tímy pomôžu dobiť baterky.
FAKTOR TRÉNERI: Maroš Kováčik verz. Štefan Svitek. Súperi, mladí ambiciózny tréneri so spoločnou minulosťou, na strane druhej priatelia s podobnou trénerskou filozofiou a koučingom s prvkami výbušnosti, niekedy až za hranicou dovoleného. Vďaka Bohu, že ich slovenský basketbal má a že môžu potiahnuť ostaných trénerov a vychovávať talentované hráčky. Počas celej sezóny výsledkovo mal navrch mladší z tejto dvojice M.Kováčik. Jeho sebavedomie rástlo každým zápasom v Eurolige, čo bolo výborné pre neho samotného a hráčky, ktoré viedol. Mal som pocit, že svojim gestom(keď si ľahol od radosti na palubovku) po postupe zo skupiny v Jekaterinburgu možno chtiac, možno nechtiac, naznačil, že toto je jeho a tímový vrchol sezóny, čo potom naznačili aj ďalšie zápasy. Napriek tomu začal túto finálovú sériu vo výhodnejšej pozícii, ale zdá sa, že nerátal s takýmto priebehom série a je pod veľkým tlakom okolia a seba samého zo svojej precíznosti a očakávaní. Š.Svitek do finálovej série vstupoval s pocitom uvoľnenejším, že on, ani jeho hráčky nemôžu nič stratiť, naopak, môžu len získať a to sa odzrkadľuje hlavne v ich domácich zápasoch. Každý rozumne uvažujúci človek si je vedomý, že túto sezónu sa tím GA nedá pravidelne porážať, ale zvíťaziť sa nad ním za určitých okolností dá. To dokázal tréner MBK so svojimi hráčkami a podarilo sa im v pravý čas tak urobiť a za stavu 2:2 je naozaj všetko možné. Myslím, že obaja tréneri sa poznajú tak dôkladne, že nebude priestor a čas na nejaké taktické prekvapenie súpera. Tu skôr vidím pomyselnú výhodu v tom, ktorí z trénerov si počas rozhodujúcich momentov zachová chladnú hlavu, odstup od koučovacieho amoku, ako sám zvládne tlak okolia, seba samého a ako to všetko v dobrom, či zlom prenesie na hráčky. Lebo, či sa to niekomu páči, alebo nie, hráčky a ich hra sú len odrazom trénera, jeho nastavenia a ich vzájomného „súznenia“.
Som presvedčený, že len basketbalový život mohol napísať takéto krásne vyvrcholenie tejto extraligovej sezóny. Stretli sa v ňom po dlhom období vyrovnané tímy, ktoré tvrdo a poctivo na všetkých úrovniach pracovali pred a počas dlhej sezóny a teraz môžu si užívať nekonečný príbeh, dlhej, ale o to krajšej a dramatickej finálovej série. Je to dobré pre náš ženský basketbal do budúcna. Preto sa teším na elektrizujúcu utorkovú atmosféru v staručkej INFINITI ARÉNE, nielen na férový boj na palubovke, ale aj medzi fanklubmi. Myslím, že už teraz môžeme povedať, že zvíťazil basketbal a jeho aktéri, ale čerešničku na torte a šampanské si bude môcť vychutnať len ten, kto sa lepšie a rozvážnejšie postaví k poslednému zápasu. Ten, kto si naň ušetril viac fyzických a psychických síl, ten kto bude viac uvoľnenejší, pokojnejší v rozhodujúcich chvíľach zápasu, ten kto si bude viac veriť a dôverovať, že práve on môže byť tým detailom, ktorí preklopí misky váh na svoju víťaznú stranu. Prajme všetkým zainteresovaným, nech si vychutnajú tieto ojedinelé a neopakovateľné chvíle, ktoré už v ich kariére sa nemusia opakovať.
Miro Mackulín, mentálny tréner a kouč
