NATASHA LACY – AMERICKÝ STMEĽOVAČ?
Mnoho ľudí, ktorí nemajú pre určité veci- javy vysvetlenie, tak len tak medzi rečou skonštatujú, že to bola náhoda. A tak sa náhoda stala „chtiac-nechtiac“ veľmi frekventovaným slovíčkom v dnešnej uponáhľanej dobe. Ale poznám aj mnoho múdrych a skúsených ľudí, ktorí povedia: “Nič nie je náhoda, všetko je v najlepšom Božom poriadku alebo, že nič sa nedeje len tak“.
Nie, nebojte sa, už nebudem hlbšie zachádzať do „kresťanského okienka“, ale spojenie, že „nič nie je náhoda“ mi napadlo ako prvé, keď som si dal do súvisu „rýchly odchod“ Riquny Williamsovej a videl počínanie novej posily na lavičke a palubovke GOOD ANGELS Natashy Lacy vo včerajšom víťaznom euroligovom zápase proti talianskemu SCHIU.
Prvá menovaná americká hráčka, oplývala neskutočným basketbalovým kumštom, individuálnymi zručnosťami, bola „bodonosná“, vedela na seba zobrať bremeno ťaživej situácie, ale podľa všetkého jej chýbala „len“ tímová ohľaduplnosť a empatia. To spôsobilo, že drobné nedorozumenia, neprispôsobivosť sa prostrediu vyústili do nespokojnosti, smútku za domovom a logickým ukončením jej pôsobenia v košickom tíme. Neviem, ako tréneri, funkcionári a samotné hráčky zobrali tento fakt, ale mnohí fanúšikovia si pomysleli, škoda, taká silná individualita, ešte so silnejším sebavedomím, môže chýbať v ťažkých a náročných euroligových zápasoch.
Ale ako sa hovorí : “všetko zlé, je na niečo dobre“. Predpokladám, že toho sa chytil aj generálny manažér „Angels“ Dano Jendrichovský a rýchlo siahol po hráčke, ktorá sa ešte nestihla spamätať z nepríjemného šoku, „rozpustenia“ jej bývalého klubu. O pár dní prišla na Slovensko vysmiata Natasha Lacy, výzorom skôr pripomínajúca „nezbedné chlapčisko“, za ktorým sa skrýva človek s veľkým a úprimným srdcom. Na mňa jej včerajšie počínanie tak zapôsobilo. Už počas rozcvičky neúnavne povzbudzovala svoje spoluhráčky, často počas zápasu komunikovala s asistentom trénera a spoluhráčkami, aby čo najviac sa utvrdila v tom, že rozumie všetkým trénerovým pokynom, taktike a herným systémom. Keď prišla na palubovku z individualistického amerického štýlu sme mohli zaregistrovať len nebojácne prieniky väčšinou zakončené nezištnou prihrávkou na lepšie postavenú spoluhráčky. Zaimponovala mi svojou hernou „ústretovosťou“. Verím, že túto svoju silnú stránku spolu s kamarátskym a nekonfliktným prístupom bude ešte viac rozvíjať počas pôsobenia v Košiciach. Neviem ako na vás, ale na mňa to zapôsobilo, ako super „pozitívny stmeľovač“, ktorý toto družstvo trénera Kováčika potrebovalo. Ak to bude tak, potom blahoželám Danovi k výbornému doplneniu kádra, Natashy ku kvalitnému euroligovému tímu a spoluhráčkam k fajn kamarátke.
Takže, náhoda, áno, či nie? Ja sa prikláňam k tomu, že Basketbalový Pán Boh vedel v prípade novej posily čo robí a že správne to zaklaplo až teraz v rámci tohto spojenia. Aké „NE/náhody“ tomu predchádzali? Zmluva s Riqunou Williamsovou s Good Angels, zopár zápasov, zopár hviezdnych okamihov, zopár nespokojných myšlienok, trochu smútku, trochu nepochopenia a išlo sa domov, následné chvíľkové rozčarovanie. U Natashy Lacy to bola zmluva s izraelským klubom, finančný kolaps klubu, odhlásenie zo súťaží, sklamanie, nové svetlo na konci tunela s názvom Košice, dohoda, podpis zmluvy, prvé tréningy, prvé zápasy, prvé zoznámenia, prvá výmena energii, prvé vzájomné naladenie sa a zatiaľ to vyzerá, že to nebola náhoda, ale „plán z hora“.
Prajem si, nech sa táto pozitívna vlna, ktorá sa ešte viac umocnila po včerajšom zápase udrží u všetkých zainteresovaných čo najdlhšie, potom budú mať osoh z toho všetci a o to vlastne v Živote bez náhod ide, nie?
Miro Mackulín,
mentálny tréner a športový kouč,
