Poznám liek na tento trénersko-rozhodcovský absurdistan –fikcia
Opäť na našom malom Slovensku zarezonovala téma rozhodcovia, dokonca viac, ako okradnutie spišskonovoveských basketbalistiek a ich spodného prádla „maďarskými kradošmi“. A to je už čo povedať, keďže maďarsko-slovenská otázka je stále živá, hoci jej najväčší „živiteľ“ už je na politickom dôchodku. So záujmom som si prečítal slová asi najväčšieho basketbalového fanatika na Slovensku, pána Grznára. Cez víkend som si pozrel aj inkriminovaný zápas Nitry proti B.Bystrici a pozorne si všímal rozhodcovské verdikty, správanie koučov a hráčov. Som milo prekvapený, že konečne začínajú zainteresovaní ľudia otvorene hovoriť o problémoch, menách aj verejne, bez servítky na ústach. A predpokladám, že sa o tom začína aj verejne diskutovať, nielen šuškať. Ale pozor, nesmieme zabúdať, že každý má svoje subjektívne videnie situácie a tým pádom aj svoju pravdu. Aj vo vyjadreniach pána Grznára sa prelínajú dve, či dokonca tri roviny. Prvá, ako klubového trénera, kde vyjadruje svoj názor na rozhodcov a cíti, že jeho tímu je ubližované. Druhá rovina sa nesie v duchu šéfa zástupcov klubov, ako aj zamestnávateľa, ktorý vypláca rozhodcov a tí sa im odvďačujú nekvalitnou prácou, pokriveným zvukom píšťalky. A mohla by sa pridať aj tretia rovina reprezentačná, s ktorou sa konfrontujú nielen rozhodcovia, ale aj tréneri a hráči. No a oponentom je mu šéf rozhodcov pán Hricišin, ktorého profesionálna česť nedá ináč, len hájiť rozhodcovský stav a ich počínanie. Samozrejme, aj pán Hricišin má svoj uhol pohľadu a svoje subjektívne videnie a hľadá celkom logické dôvody, prečo je tomu tak a hľadá historické príklady, ako to všetko vzniklo…
Takto by sme sa mohli okolo rozhodcovského problému točiť donekonečna a som presvedčený, že riešenie by sme nenašli, lebo by sa stále našiel niekto, komu daný stav nevyhovuje. Nechcem sa opakovať, ale príčina vážení je v nás, nie v druhých. Stále rozprávame, ako zlé pískajú rozhodcovia a keď idú za hranice krajiny, /nie dovoleného/, tak je to oveľa lepšie. Nechcem hájiť rozhodcov, lebo aj mňa pár krát vytočili, a dokonca v pozícii „otca-diváka“ aj vyviedli z telocvične, ale môžeme si za to sami! Rozhodcovia sú zvláštna kasta, platíme ich, nadávame im, ventilujeme si na nich svoje emócie a oni sa ešte opovážia dať trénerom technickú chybu a dokonca prísť na ďalší zápas…Ale takto presne reaguje štvaná zver, ktorá keď je v koncoch, tak z posledných síl zaútočí. A jedinou ich útočnou zbraňou je píšťalka a udelenie technickej chyby, aby umravnili hráčov a hlavne trénerov. No, čo im iné ostáva, keď napríklad euroligový tréner sa za víťazného stavu v našej extralige domáha zmenu rozhodcovského verdiktu takým štýlom, že prešprintuje „boltovskou rýchlosťou“ až na polku ihriska a plamenným pohľadom „vraždí rozhodcovské NE/viniatka, čo by si v eurolige asi nedovolil. Alebo tréneri súperiacich mužstiev komentujú každý ich verdikt, dobrý, či zlý, len tak z princípu aby sa nepovedalo, lebo to máme v krvi. Sami vidíte, že takto sa nikam nedostaneme. Na Slovensku je každý Pán a možno Kráľ, či Boss a nieto toho zákona, či pravidiel, aby sme sa im podriadili a vystupovali ako slušná športová rodina.
A preto v rámci zasnenej fikcie ponúkam liek. Som presvedčený, že má úžasné účinky a 100% zaberie. Je z čeľade halucinogénnych. Treba ho určite vyskúšať a nasadiť už od play-off.
Ako prvý krok navrhujem rýchlo a rázne sa vysporiadať so škodnou, ktorú všetci žičlivo nazývame rozhodcovia. Rozpustiť ich a basta, bez fanfár, ale s minútou ticha!!! Po tomto očistnom kroku prichádza ďalšia etapa a tou je hrať zápasy bez rozhodcov. Aspoň mesiac, dva…Ušetríme na výdavkoch,pošetríme si hlasivky a nadávky…Ale potom na kom si budeme vybíjať zlosť? Aké to budú vyjadrenia trénerov bez náznaku ovplyvnenia zápasu rozhodcami? Asi až potom v nás hrkne, že takto to asi nepôjde ďalej a musíme s tým niečo spraviť. Musíme rýchlo hľadať nápravu a riešenie. Navyše , keď po zápasoch bez rozhodcov spočítame dokaličených a boja neschopných hráčov. Zrazu zistíme, že to je „sakra“ nákladné, zaobstarávať na ďalší zápas nových, draho platených legionárov. A čo je ešte dôležitejšie, že konečne môžeme porovnávať/aké to je s rozhodcami a bez nich/, lebo doteraz sme len kritizovali a nemali čo porovnať. Ale ako opäť „oživiť“ zrušenú rozhodcovskú pospolitosť? nebojte, aj toto mám domyslené. Bude to nezávislá Asociácia FAIR /od fair play/ a bude združovať Fairov, ktorý budú dohliadať nad dodržiavaním zápasových pravidiel. Jej šéfom bude všetkým dobré známy TOMI KID a jedine on bude delegovať Fairov na zápas, tým bude zaručená objektivita. No a tak zahájime ďalšiu etapu nových pomerov, kde pred každým zápasom „nafasujú“ Fairovia pomôcky-boxerske rukavice a tréneri náhubok. Rukavice budú mať samostatnú navigáciu „skopčenú“ Číňanmi podľa vzoru striel „zem-vzduch“ a trénerský náhubok bude mať signalizáciu decibelov a agresivity. Bude to fungovať veľmi účinne a efektívne, lebo to je špičkové a sofistikované zariadenie. Ako náhle tréner prekročí hranicu decibelov a agresivity, nič netušiaci Fair a jeho rukavica bude automatický navigovaná a zameraná k cieľu, to znamená, k náhubku trénera a na základe dômyselného vzorca a zákona akcie a reakcie neomylne trafí náhubok a veci s tým súvisiace. Teraz asi už tušíte, prečo sme tak dôležitým poslaním poverili práve nášho top boxéra Tomiho Kida. Presne pozná pocity jednej aj druhej strany. Do zápasu v Amerike, údery len rozdával, v Amerike už aj nakúpil a tak som presvedčený, že bude nielen dobrým šéfom, ale aj konzultantom rozhodcov a trénerov, lebo sa bude vedieť vcítiť do ich situácie. A je tu ešte jedna novinka, navrhnutá na poslednú chvíľu. Tento „zlepšovák“ navrhli samotné hráčky. Jedná sa o to, že trénersky náhubok bude mať červené tlačítko a kapitáni tímov budú mať tú právomoc zapínať a vypínať mechanizmus náhubku, podľa toho, či budú chcieť, aby tréneri rozprávali, alebo nie. V prípade, že ho nechajú v polohe off, tréner bude koučovať bez zvuku, len pohľadom, ale zato si ušetrí zopár priamych direktov. Páči sa vám to? Zatiaľ všetci sú nadšení, potrebujeme ešte vyladiť zopár drobností, napr. výškové nastavenie. Prototyp sme odskúšali na trojkráľovom futbalovom turnaji u nás v Giraltovciach s názvom „Padni komu Padni“. Očakávali sme, že trénerom budú naskakovať modriny a hrče na hlavách, ale neviem prečo sa im menil len hlas na piskľavejší… Ale nebojte, popracujeme na tom…
A tu som sa prebudil na vyzváňanie telefónu…Viete kto mi volal? Náš úspešný tréner, potreboval sa poradiť, ohľadne zvládania emócii počas zápasu, ktoré mu „vyrábajú rozhodcovia“…
Miro Mackulín, mentálny tréner a kouč,
