PREDZÁPASOVÉ A POZÁPASOVÉ VÝROKY TRÉNEROV.
Krikom ešte nikto, nikdy nikoho nepresvedčil.
V dnešnej „médiami zaplavenej dobe“ sa to rôznymi informáciami a vyhláseniami len tak hemží. Dokonca si nemusíte dať ani tú námahu, že ráno ešte nezobudený, strapatý v zime, daždi utekáte do najbližšieho novinového stánku a kúpite si vaše obľúbené noviny, či časopisy. Stačí v teple domova pri rannej kávičke sa posadiť k počítaču, naťukať tú správnu stránku a čítanie môže začať.
Aj vďaka týmto vymoženostiam, sa môže nezainteresovaný divák, čitateľ v priebehu krátkej chvíle dostať k množstvu informácii pred zápasom, či hneď po zápase jeho obľúbeného tímu. Z predzápasových a hlavne pozápasových vyhlásení hráčov, trénerov a funkcionárov, môžeme krásne vyčítať všetko dôležité, aké sú ciele, ambície, očakávania resp. čo sa vlastne v čase zápasu odohralo, ako to prežívali samotní hráči a tréneri. Je zaujímavé a pre mňa, ako mentálneho trénera je veľkou školou analyzovať a učiť sa z týchto výrokov, ktoré neskôr využívam pri práci s hráčmi a trénermi.
Mnohí tréneri sú v predzápasových výrokoch skôr pragmatický taktici, ktorých hlava a následne aj ústa pracujú v režime „bez emócii“, takže tieto výroky sú skôr otrepaným klišé vychádzajúc z očakávaní a dôležitosti zápasu. K takýmto málo „otvoreným a strohým výrokom“ trénera „nútia“ svojimi uzatvorenými otázkami aj samotný novinári, či komentátori a nenechávajú priestor pre širšiu úvahu, či zamyslenie. Všimnite si, že na mnohé otázky tréneri „musia zodpovedať“ strohým konštatovaním áno, nie resp. tak určite… Len málo trénerov je takých, ktorí sa pred zápasom pustia do otvoreného vyznania, či ozrejmia situáciu v širších súvislostiach z dôvodu „utajenia informácii“, z ktorých by mohla čerpať druhá strana. Ale z predzápasových výrokov trénerov je tiež možné vyčítať aj to, aká je klíma v tíme pred dôležitým zápasom, dokonca sa dá zanechať pre hráčov, fanúšikov, či súpera dôležitý odkaz, ako na tom sme, aké je naše odhodlanie, vôľa a snaha po víťazstve. Myslím, že túto silnú stránku predzápasových výrokov veľmi rád využíva futbalový trénerský mág Jose Mourinho, ktorí robí všetko možné aj nemožné, aby ochránil pred tlakom médií svojich hráčov a „narušil harmóniu u súperov“.
Poďme sa pozrieť, ako je to s pozápasovými výrokmi, keď s hráčmi a hlavne trénermi „lomcujú ešte nestrávené zápasové emócie“. Myslím, že v našich končinách drvivá väčšina trénerov zápas prežíva veľmi emotívne a potom tieto výroky sú o to zaujímavejšie. Mnohí tréneri po zápasoch hovoria o totálnom vyhorení, strate energie, či váhy. Porovnávajú to s fyzickým úbytkom síl vrcholových športovcov. Ani sa im nečudujem, pracujú pod veľkým tlakom svojho okolia a často si ten tlak spôsobujú sami svojim prístupom a postojom.
Uvediem jeden inšpiratívny príklad zo zápasu ženskej euroligy, keď tréner Košíc M.Kováčik po zápase povedal: V prvom polčase sme síce dali 46bodov, ale dostali 49 bodov, čo je priveľa, lebo chýbala dôslednosť v obrane. Tá sa však v druhom polčase výrazne zlepšila. Aj preto, že som počas prestávky dievčatám poriadne prehovoril do duše. Celkove mám zo stretnutia zmiešané pocity, ale súčasne ma teší, že už mám za sebou prvý víťazný zápas v eurolige v pozícii prvého trénera.
Náprotivok tréner Šoprona N.Székely povedal: Bol to výborný zápas, najmä v prvom polčase. Diváci mohli vidieť úspešnú útočnú hru, ktorá sa im musela páčiť. Vedeli sme vtedy, že nemôžeme dať takmer 100bodov a preto sme sa sústredili v 2.polčase na obranu. Tá síce nebola zlá, ale striedajúce hráčky narušili rozbehnutý rytmus, čo sa prejavilo v nižšej útočnej efektivite.
Jeden zápas, dva pohľady trénerov, dva rozdielne názory. A určite si svoj súhlasný resp. nesúhlasný názor urobí každý, kto ten zápas zhliadol naživo, či v pozícii televízneho diváka. Ja som si ho pozrel v televízii a pridám niekoľko subjektívnych postrehov. V prvom rade, ako fanúšik GOOD ANGELS ma víťazstvo veľmi potešilo a všetkým „účinkujúcim“ srdečne blahoželám. O víťazstve som nezapochyboval ani na sekundu, hoci komentátor ma často upozorneniami na chyby domácich hráčok vyvádzal z „víťazného konceptu“. Ale, ako divák som si zápas užíval hlavne v prvom polčase, keď útočná aktivita oboch družstiev bola vynikajúca. Plne súhlasím s hosťujúcim trénerom, že diváci si prišli v prvom polčase na svoje. Útoky dominovali nad obranou a o tom divácky atraktívny šport je.
Pred polčasovou prestávkou komentátor predpovedal umývanie hláv v domácej šatni, čo tréner v pozápasovom vyjadrení bez váhania potvrdil, že použil „čarovný kľúč k obratu v zápase- zvýšený hlas“ a pomohlo to. Aké jednoduché. Ak sa nedarí, rýchlo počas time-outov a cez polčasovú prestávku zvýšme hlas, nakričme na hráčky, tým ich zobudíme a víťazstvo je na svete. Ale to by bolo až príliš jednoduché, však? Tento krát môžeme skonštatovať, že to zabralo, hoci nevieme, ako by sa zápas vyvíjal aj bez kriku. Ale pozor, ak sa budú tréneri v takýchto „presvedčeniach“ chronicky utvrdzovať spolu so svojim okolím, že krik je to „pravé orechové“ a jediný liek na víťazstvá, veľmi rýchlo môžu zísť na nesprávnu cestu, z ktorej niet návratu… Jeden múdry človek raz povedal: “Krikom ešte nikto, nikdy nikoho nepresvedčil“.
Viem sa vcítiť do pozície domáceho kormidelníka, ako sa precízne pripravil s celým realizačným tímom na tento preňho dôležitý zápas, koľko času strávil nad skautingom súpera a vlastným presviedčaním, že „my sme obranársky tím“ a tak rástli jeho očakávania týmto smerom, k obrane. Zrazu realita v prvom polčase bola iná, lebo aj súper sa na zápas dôkladne pripravil. A rozdiel medzi domácimi očakávaniami a zápasovou realitou vyústil do rozčarovania a nenaplnených prvopolčasových ambícii. Navyše, to všetko bolo umocnené osobným tlakom z nutnosti „prvého euroligového víťazstva“ v pozícii hlavného trénera. Potom logickým riešením uvoľnenia napätia, je ventilácia v podobe kriku smerom k hráčkam a zmiešané pocity po zápase, namiesto radosti, že ja a môj tím sme to dokázali – vyhrali ťažký euroligový zápas, za ktorý si zaslúžime potlesk divákov, či pohár šampanského. Na druhej strane viem, že každý zápas je pre mladých domácich trénerov vysoká škola koučingu, ktorá im nastavuje zrkadlo a je na nich, ako budú prijímať tieto znamenia.
Počas tejto edície euroligy bude ešte veľa takýchto zaujímavých a dramatických zápasov, v ktorých budú rozhodovať drobné detaily, hráčske, ale aj tie trénerské. Až samotný zápas a jeho výsledok ukážu, čo bude lepšie, či krik, nervózne emócie a gestá alebo naopak pokojná myseľ , nadhľad, či ústretová komunikácia. Preto prajem hráčkam a trénerom veľa krásnych zážitkov, veľa dramatických zápletok a veľa správnych špecifických trénerských rozhodnutí k dosiahnutiu víťazných výsledkov a pocitu z dobre odvedenej práce.
Miro Mackulín,
mentálny tréner a športový kouč,
