SNEHOVÁ KALAMITA – lekcia mentálneho tréningu…
*Možno tento príspevok na prvý pohľad nesúvisí so športom, športovým výkonom, ale keď ho dočítate a precítite jeho posolstvo, tak pochopíte, že opak je pravdou… * Práve v týchto dňoch som dočítal zaujímavú knihu „LOGICKÉ PROROCTVÍ“, od autora Marcela Vaneka, ktorý po svojej „podnikateľsko-zhýralej anabáze precitol“ a začal písať veci, ktoré sú posolstvom pre nás súčasníkov.
Táto kniha opisuje našu „konzumnú spoločnosť“ s jej etickými, morálnymi prehreškami prierezom cez všetky vrstvy a skupiny obyvateľstva od bezdomovcov až po politikov. Opisuje, ako moc a naháňanie peňazí kazí charakter ľudí, mení životné hodnoty smerom k chamtivosti, nenávisti, nepriateľstvu, zlobe. Čo nik nečakal, stalo sa. Prišla živelná pohroma, napadlo veľké množstvo snehu, ľudia ostali bez elektriny, vody, tepla, potravín,zásobovania. Keďže nik na to nebol pripravení, zavládla panika, rabovanie, boj o holý život. Zrazu peniaze neznamenali nič, nebolo za ne čo kúpiť. A tak nastal čas na zmenu, zmenu znamenajúcu posun v myslení a konaní. Ľudia začali prehodnocovať svoje životné osudy, meniť pravidlá fungovania spoločnosti založené na hodnotách, ako je láska, porozumenie, spolupatričnosť, pomoc, ľudskosť. Až takýto drastický zásah prírody, ktorý pre mnohých znamenal dosah na ich holú existenciu, či životy, ich prinútil sa zmeniť. Dovtedy nepočúvali, nevideli, či nechceli vidieť znamenia, ktoré im boli ponúkané v podobe extrémnych zmien počasia, či spoločenskej atmosféry. Ľudia boli slepí, hluchí, nepozerali vpravo, vľavo, mali nasadené svoje ružové okuliare a boli obrnení svojou pohodlnosťou, lenivosťou. Samotný koniec a vlastne celý napínavý príbeh vám neprezradím, možno si ho budete chcieť prečítať sami, tak vám prajem pekné čítanie… Ale čo to má s nami, trénermi a športovcami? Nič nie je náhoda a ani počasie posledných dní, treskúce mrazy, veľký nával snehu nie sú náhodou. Asi tiež nám to chce niečo povedať. Je len na nás, aby sme našim súčasným zmýšľaním, / kde tiež „kraľuje honba za peniazmi a víťazstvami“/ neboli prevalcovaní situáciami, ktoré sa v poslednom čase ohlasujú stále častejšie a stále intenzívnejšie… Kalamita súčasných dní je toho dôkazom. Veľa ľudí je bez tepla, elektriny, vody, zatiaľ našťastie bez problémov so zásobovaním, až na pár výnimiek.
Ja som bol pred pár dňami požiadaný „ľuďmi, ktorí žijú naturálnym spôsobom života na samote“, či by som im nepomohol s donáškou potravín pre nich a ich zvieratá. Keďže pravidelne k ním chodím „načerpať energiu“, tak samozrejme som prikývol bez dlhého otáľania, nevediac, čo ma čaká…Nakúpil a nabalil som zásoby potravín, kŕmenie pre zvieratá, požiadal som svojho „cigánskeho pomocníka Ernyho“ aby ma sprevádzal a naša dobrodružná cesta sa mohla začať. Prvú etapu po štátnej ceste sme „plynárenským džípom“ zvládli hravo, ale po zídení na poľnú cestu sme „zapadli po brucho do snehu“ a tak sme necelú hodinu „lopatovali“, aby nás traktor mohol opäť postaviť na vlastné. Pomyslel som si, že ešte nič a už som načrel na dno svojich síl. Potom sme sa vydali na druhú etapu expedície, ktorou bola cesta na samotu, vzdialená „len pár km“ na kopci. Ale vysoký sneh, 40kilový plecniak a na „sibírske sane prerobené detské boby s 50kilovým nákladom“ z nás po pár krokoch urobili „udýchaných, unavených a spotených polárnikov“. Stále sme to brali ako detské dobrodružstvo, hoci sa mi pomaličky začali vkrádať do hlavy aj myšlienky z knihy, aké by to bolo, ak by sme takto museli fungovať dlhšie. Ak ste v ťažkom teréne dlhšie ako hodinu, ledva prepletáte nohami, vtedy vás prestanú prenasledovať myšlienky, ktoré vás bežne „trápia“ v prípade športovcov, ako je strach z prehry, nevydareného striedania, nepremenenej šestky, či „zicera“. Neriešite, či peniaze máte na účte, či funguje bankomat, neriešite že sa na vás hnevá kolega z práce, či včera ste išli spať a nechali rozhádzané veci. K spokojnosti vám stačí, že dýchate, máte pri sebe fľašu s vodou a vidíte na cestu. Zrazu sa zmení váš rebríček životných hodnôt, keď cítite, aký je ten život neistý, premenlivý a vratký. Že v dobe veľkých technologických výdobytkov, stačí malý vrtoch počasia a zrazu my ľudia stojíme pred matkou prírodou, ako malý žiačik, pred veľkým učiteľom. Skrátka „svetská sláva, poľná tráva“. Vtedy pochopíte, že dôležitý ste vy, váš Život, vaša podstata a zrazu máte len jedno prianie: prísť čo najskôr, ešte za svetla do bezpečia, kde sa môžete osušiť, zahriať a napiť… Po vyčerpávajúcej túre mi odľahlo, keď som začul štekot psov, vedel som, že som v cieľovej rovinke. Moje telo, na ktoré pôsobil vyprodukovaný adrenalín, zrazu začalo bežať, sám som sa divil, kde sa vo mne berie táto energia, ktorá rozbieha moje nohy do neuveriteľného zrýchlenia. Počas celej cesty som si v duchu pospevoval mantru, ktorú používali v minulosti bežci, ktorí prekonávali neskutočné dlhé trasy, prenášajúci posolstvá. Ja som sa nevznášal tak „plavmo“, ako oni, ale to som pripisoval tomu vysokému snehu Ale podarilo sa mi precítiť tú energiu, ktorá športovcov sprevádza, keď sú v tzv. zóne. Sú koncentrovaní na svoj výkon, nevnímajú, nepočujú, opantáva ich len ľahkosť a eufória.
Po príchode na samotu, mojou odmenou za „donášku“ a za celkom slušný športový výkon, bol čaj, horalka a hlavne vrtenie chvostov a šťastný pohľad psích očí. Ozaj, neskutočný pocit, pozitívne emócie, vtedy človek vôbec nevníma žiadnu únavu, strach, či bolesť. Bol to po zabehnutí polmaratónu môj ďalší zážitok, ktorý posúva moje vytrvalostné hranice… Myslím, že toto bude tiež jedná z metód, ktoré budem vrele odporúčať všetkým športovcom, či tímom, aby v rámci teambuildingu, ju použili na rýchle strávenie prehry, či posilnenie tímového ducha a išli na takúto „adrenalínovú prechádzku“ a najlepšie spojenú s pomocou niekomu. Zaručene „zresetujete hlavu“ od všetkých neželaných vecí, ktoré vás ťažia, prehodnotíte všetky svoje doterajšie hodnoty, ktoré ste uznávali. Verím, že dôjde aj na ich prehodnotenie a spraví z vás „lepších ľudí“. Myslím, že teraz aj u nás na Slovensku sú „vhodné podmienky“, na takéto „snežné expedície dobrých skutkov“, na pomoc ľuďom, či zvieratkám. Určite to pomôže podvihnúť vaše sebavedomie, kondičku o mentálnej húževnatosti, ani nehovorím. Tréner bude mať možnosť spoznať hráčov aj v iných ľudských polohách, ako je tomu na palubovke počas tréningu, či zápasu a sám precíti na sebe, čo je to únava, energie týchto dní, či hraničné situácie. Hovoríte, že to stále nie je pre vás dostatočná motivácia? Tak potom len dodám: „ Ak to ozaj príde…, budete pripravení“.
Miro Mackulín, mentálny tréner a kouč, www.mojkouc.com
