TOMI KID TÍM – CESTA ZA VÍŤAZSTVOM časť 4.
Už len pár hodín a je to tu!!! Celé dlhé obdobie tvrdej prípravy, všemožných vybavovačiek, tréningov, stretnutí sa konečne zhmotní v jeden Galavečer, pre nás konkrétne jeden zápas. Všetci sa naň tešíme, sme plní očakávania…
Včera sme sa rozlúčili s tým, že nás čaká ešte oficiálne váženie. Všetko prebehlo hladko, bola to opäť veľká show, len stále mi vŕta v hlave odkiaľ zobrali tie dve pekné hostesky. Zabudol som sa spýtať, ale myslím, že ich len pre túto akciu pozvali zo SlovenskaJ Na tom sme sa zhodli všetci členovia nášho tímu a tým pozdravujeme všetky Slovenské ženyJ Po vážení sme rýchlo sa utekali najesť, máme tu obľúbené jedno obchodné centrum, ktoré je zaujímavo zakomponované v centre mesta do prírodnej scenérie a brehu vodného kanála a trochu nám to pripomína prírodu. Po dobrom obede, ešte lepšia maškrta, tých tú majú neúrekom. Po neskorom obede sa náš tím rozdelil na skupinky, dali sme si voľno, aby nás neskosila „ponorková nemoc“ a tešili sa na ďalšie spoločné stretnutie. Tomi s Dominikou išli relaxovať na hotel, niektorí zvolili prechádzku mestom a ja so „Šumom“ sme sa vybrali na zápas NBA SAN ANTONIO SPURS-MINNESOTA TIMBERWOLVES. Atmosféra v hale bola fantastická, 18000tisíc rozvášnených divákov, sa zabávalo, výsledok ani tak nebol dôležitý, ako to celé dookola. Ja som to využil hlavne na porovnávanie atmosféry, správanie hráčov, trénerov a divákov počas zápasu z hľadiska mentálneho. Záver je jednoznačný: tu sa všetko robí pre show, pre divákov, aby si odnášali domov zážitok a top náladu. Platí, dajte ľuďom chlieb/v ich prípade doslova žrádlo/ a hry/basketbal a rôzne sprievodné akcie/. Pre nich je šport a kultúra akási nadstavba, ktorú berú ako každodenný chlieb. Bohužiaľ u nás nadstavba sa vytráca, prevláda skôr „boj o prežitie“, na smolu nás všetkých. Je dôležité, že spánok Tomiho v poslednú noc pred zápasom bol v pohode. Ráno sme sa vysmiatí stretli na raňajkách, kde nás opäť trochu prekvapilo to, že hotel sa zaplnil do posledného miesta rodinami, ktoré tu takto zvyknú tráviť víkendové dni. Teraz sa ideme prejsť, dostali sme tip na botanickú záhradu. Vykuklo opäť slniečko, dobré znamenie. Potom už len dobrý obed a o 16hod. miestneho času presun do dejiska zápasov Alamodomu. Táák a tam, nech sa deje čo sa má. Nech sa zhmotnia naše túžby a sny, nech Tomi vybojuje svoj životný zápas. Nech to dopadne akokoľvek, pre mňa je už víťaz teraz za to, čo všetko dokázal, čo všetko pre to spravil. Dostať sa až sem a boxovať o titul majstra sveta nie je pre Slováka každodenná záležitosť.
Držte nám palce, priatelia, cítime vašu podporu a odhodlanie pomôcť. Ideme do zápasu s vedomím, že Tomi v ringu dá do toho všetko, nechá tam svoje srdce a buldočiu húževnatosť. S pokorou, ale so vztýčenou hlavou Tomi vstúpi do ringu a postaví sa svojmu súperovi, aby zviedli súboj o majstra sveta WBA. PS: po návrate z botanickej záhrady som kontroloval, či prešiel mail s týmto blogom…neprešiel, teraz už viem aj prečo…Vo vzdialenej časti záhrady sme objavili rozprávkovú prírodnú scenériu s jazierkom, také malé Štrbské Pleso. A niet väčšej symboliky, ako skutočnosť, že Tomi KID začal svoju prípravu práve na Štrbskom plese a ukončil ju tesne pred zápasom v Botanic garden v San Antoniu 🙂
Miro Mackulín,Tomi Kid TÍM San Antonio, 14.12.2013
