VIANOČNÁ NÁLADA…
Neviem ako Vám, ale ja mám pocit, že z roka na rok sa všetko zrýchľuje, hodina akoby už nemala 60, ale len 10minút. Môže za to, spoločnosť, moderné technológie a technika – internet, facebook, twitter, mobily, médiá a pod. Ale, ozaj za všetko môžu len tieto moderné výdobytky, alebo aj naša ľudská podstata, ktorá nás ženie stále vpred, vyššie, rýchlejšie a bezohľadnejšie? Ale za čím sa to vlastne ženieme? Mám pocit, že sme sa stali novodobými otrokmi našej doby, neuvedomujúc si dôsledky všetkého, čo prináša „super komerčná doba“, kde všetko sa preratúva na zisk a peniaze. Asi preto sme v roku 1989 túžili byť slobodnejší, voľnejší, kapitalistickejší až nás Pán Boh vyslyšal…Máme, čo sme chceli. Môžeme cestovať, máme obrovské nákupné centrá, máme jednotnú Európu v podobe eura, stupídne reality show, máme zhon, stres, máme drahý benzín, energie, nízke platy, chátrajúce športoviská, žiadny národný futbalový štadión a začíname sa prudko približovať „civilizovanému svetu“ počtom kardiovaskulárnych ochorení, počtom depresií a kriminalitou.
V týchto predsviatočných dňoch sa veľmi vyhýbam veľkým nákupným centrám, kde na mňa útočia všetky podprahové frekvencie , ktoré nás „nabádajú“ ku kúpe všetkého „dôležitého“ pre náš život a potreby. Ale raz za čas do „jamy levovej musím“ a nestačím sa diviť. Zhon, naháňanie, bezduché pohľady ľudí, ktorí sa tlačia, prekrikujú v pote tváre, len aby nakúpili v zľave, zohnali darčeky svojim milovaným. V takýto čas sa snažím zachovať pokoj, nasadím mantru prítomného okamihu a som v pozícii pozorovateľa. Len vtedy, keď sa podarí vystúpiť z tohto „bláznivého davu“ začínam vidieť inými očami. A vidím, ako ľudia sa bezhlavo ženú, pachtia za nejakou ilúziou, za ktorou idú všetci, lebo o nej rozprávali v televízii, čítali v médiach, alebo ju videli v reklame. Ale bohužiaľ, nie je to realita šťastia, nie je to realita lásky, nie je to realita pokoja… Preto sa niet čo čudovať, že vianočná atmosféra, ak sme do nej vtiahnutý médiami už nekonečných 10–12 týždňov vopred, nám nevydrží a tesne pred „štedrým večerom“ sme unavení, vyšťavení a nevieme si vychutnať pohodu a harmóniu týchto dní.
Ja sa snažím tieto predvianočné sviatky „nepodliehať“ týmto módnym a uponáhľaným trendom. Bez mučenia sa priznám, že niekedy sa mi to darí lepšie, inokedy horšie. Mojím zaručeným a overeným útočiskom, ako uniknúť zhonu je vidiek a príroda. Spoločnosť mi robia nielen moji najbližší, manželka a dcéry, ale aj naša široká a rozvetvená zvieracia rodinka /psov, mačiek, kozičiek, koníkov, …/ Dobíjajú ma hlavne dlhé prechádzky v lese s našimi psíkmi a ich vernosť, láska a nezištnosť sa nedajú zaplatiť žiadnymi peniazmi sveta. Majú nás radi rovnako v piatok, či sviatok, Vianoce nevynímajúc. Mám pocit, že oni smerom k nám majú Vianoce každý deň, stále sú láskaví a verní…
Často sa nám ľuďom čudujem, že s blížiacimi sa sviatkami začíname s rôznymi charitatívnymi akciami pre deti, pre nemocných a starších. Akoby sme si potrebovali kupovať „odpustky“ za činy, ktoré sme žili počas roka v podobe rôznych darov, rôznych koncertov, dražieb, podujatí, exhibícií a pod.
Počas týchto akcií začíname my ľudia ukazovať a vystavovať svoju lepšiu a láskavejšiu tvár. Ak by sme si tento trend udržali, bolo by všetko v najlepšom poriadku, ale… Je tu stále to ale…Skončia sa Vianoce, začne Nový rok a opäť sa začneme naháňať za ďalšími novými cieľmi, výzvami, športovci, kluby za ďalšími víťazstvami, podnikatelia za ďalšími biznismi a opäť nás to stiahne z úrovne pohody, lásky, pokory do suterénu negativizmu, osočovania, prehliadania jeden druhého…
Alebo, žeby ozaj 21.12.2012 bol symbolický začiatok „nových, krajších a lepších čias“? Je na nás, ako sa zachová a pristúpi k svojmu Životu každý z nás…O sile myšlienok sa popísalo veľa a ozaj platí, že sme takými, ako rozmýšľame, aké myšlienky produkujeme a posúvame ďalej v podobe slov a činov. Skúsme začať tvoriť, pracovať, športovať v týchto harmonických myšlienkach a možno sa budeme diviť, že náš život bude mať zmysel, budeme sa tešiť nielen z úspechov svojich, ale doprajeme to aj iným. K šťastiu už nebudeme potrebovať zhon a stres, ale lásku, porozumenie a ohľaduplnosť. Láska, to je to slovo, ktoré je tak často vyslovované, ale žiť v nej, to chce odvahu a každodenné uvedomenie a poznanie.
Prajem Vám a vašim blízkym krásne prežitie vianočných sviatkov, veľa zdravia, lásky, pohody a porozumenia. Športovcom a trénerom veľa energie do tréningu, veľa radostných zážitkov počas zápasov, súťaží a turnajov. A každému z nás posielam odkaz: „myslíme, konajme a žime tak, aby sme Vianoce mali každý deň v roku, potom garantujem, že budeme všetci šťastní a požehnaní“.
Miro Mackulín,
mentálny tréner a športový kouč
