Vianočná rozprávka
V jednej krajine na Východe žil pred dvetisíc rokmi blázon. Ako každý blázon sníval aj on o tom, že sa raz bude múdrym. Miloval hviezdy. Nikdy ho neunavilo pozorovať ich. A tak sa stalo, že jednej noci neobjavili novú hviezdu len králi Gašpar, Melichar a Baltazár, ale aj tento blázon.
„Tá nová hviezda je jasnejšia ako ostatné“, myslel si. „To bude tá Kráľovská hviezda – narodil sa nový kráľ! Chcem mu ponúknuť svoje služby. Však ak je to kráľ, bude potrebovať určite nejakého blázna. Vydám sa na cestu a budem ho hľadať. Hviezda ma povedie. “ Dlho premýšľal, čo by mohol novému kráľovi priniesť ako dar. Avšak okrem svojej bláznovskej kapucne, zvonkohry a jednej kvetinky nemal nič, čo by mohol darovať.
Napriek tomu sa z domova vydal na cestu.
Prvú noc ho hviezda priviedla do chudobnej chalúpky. Tam našiel dieťa, ktoré bolo chromé. Plakalo, pretože sa nemohlo hrať s ostatnými deťmi. „Ach“ , pomyslel si blázon, „dám tomu dieťaťu svoju bláznovskú kapucňu. Potrebuje ju viac, ako kráľ. “ Dieťa si bláznovskú kapucňu nasadilo na hlavu a šťastne sa rozosmialo. To bláznovi miesto poďakovania úplne stačilo.
Druhú noc ho hviezda zaviedla do krásneho paláca. Tam našiel dieťa, ktoré bolo slepé. Plakalo, pretože sa nemohlo hrať s ostatnými deťmi. „Ach“ , pomyslel si blázon, „dám tomu dieťaťu svoju zvonkohru. Potrebuje ju viac, ako kráľ. Dieťa zvonkohru radostne rozohralo a šťastne sa rozosmialo. To bláznovi miesto poďakovania úplne stačilo.
Tretiu noc ho hviezda zaviedla do zámku. Tam našiel dieťa, ktoré bolo hluché. Plakalo, pretože sa nemohlo hrať s ostatnými deťmi. „Ach“ , pomyslel si blázon, „dám tomu dieťaťu svoju kvetinku. Potrebuje ju viac, ako kráľ. Dieťa si kvetinku zobralo a šťastne sa rozosmialo. To bláznovi miesto poďakovania úplne stačilo.
„Teraz mi už nič nezostalo, čo by som mohol kráľovi darovať. Bude lepšie, keď sa vrátim“, pomyslel si blázon. Avšak keď sa pozrel k oblohe, hviezda stála na jednom mieste a žiarila veľmi jasne, jasnejšie ako kedykoľvek predtým. A v tom uvidel cestu k stajni v strede poľa.
Pred stajňou stretol troch kráľov a zástup pastierov, aj oni hľadali nového kráľa. Ten ležal v jasliach – malé, bezbranné dieťa. Mária, ktorá chcela práve na slamu prestrieť čisté plienky, sa bezradne pozerala a hľadala pomoc. Nevedela kam by dieťa položila. Jozef práve kŕmil osla a všetci ostatní mali plné ruky darov. Traja králi doniesli zlato, kadidlo a myrhu, pastieri vlnu , mlieko a chlieb. Len blázon tu stál s prázdnymi rukami. Mária, plná dôvery, položila teda dieťa do jeho náruče. Tak blázon našiel Kráľa, ktorému chcel v budúcnosti slúžiť. V tej chvíli pochopil, že svoju bláznovskú kapucňu, zvonkohru a kvetinku rozdal deťom preto, aby mal v náručí miesto pre Dieťa, ktoré mu so svojím úsmevom darovalo múdrosť, po ktorej tak túžil.
Nebojte sa preto byť iní, ako ostaní a neváhajte obdarovávať všetkých naokolo. Lebo čím viac dáte, tým viac Vám vo Vašej náruči zostane miesta na to, aby Vám do nej Život vložil všetky svoje zázraky.
Prajem Vám všetkým krásne a požehnané Vianoce.
Miro Mackulín a kolektív z Centre Bon Santé
