Víťazné pocity
6. kolo Slovenského pohára Veľké Zálužie 30–31.8.2014
Bolo to posledné kolo Slovenského pohára v terčovej lukostreľbe pre rok 2014. Karty boli rozdané a hru bolo treba dohrať. A tak som sa aj postavil k súťaži. Nič nebolo ukončené a ja som išiel len za najvyšším cieľom a to za výhrou. Mal som to všetko vo svojich rukách. Vedel som, že ak chcem uspieť a splniť svoj cieľ, musím vyhrať tak kvalifikáciu, ako aj eliminácie a dostať plný počet bodov. Súťaž sa nezačala podľa mojich predstáv. Hneď v prvej sade som strelil len 49 bodov čo bolo pre mňa veľmi málo. Nevzdal som sa a ostal som v hre. Hneď v ďalšej sade som strelil 58 bodov, čo ma upokojilo a išiel som priamo za svojim cieľom. V prvej polovici sa mi konečne podarilo zlomiť hranicu 330 bodov a tým si pripísať na konto aj nový slovenský rekord. Bol som veľmi šťastný a cítil som veľké zadosťučinenie. Do druhej polovice som sa pustil sebavedomo. Preniesol som si formu z prvej polovice. Moje plány skrížila nepriazeň počasia. Nevedel som sa prispôsobiť náhlej zmene a môj výkon o trochu poklesol. Nakoniec som nastrieľal svoje osobné maximum 643 bodov a vyhral kvalifikáciu. ,,Prvý krok je za mnou´´ povedal som si. Ďalšie ráno ma čakali eliminačné súboje. Hneď v prvom kole som sa stretol s klubovým kolegom. Očakával som spanilú jazdu, ale mýlil som sa. Potrápil ma dostatočne a mal som na mále, ale zvládol som to. Nepochyboval som o sebe ani na chvíľu. Bol som v semifinále a môj ciel bol jasný. Nebol som, ale v optimálnej pohode a tak som bol trochu nesvoj a v očakávaní, ako dopadne ďalší súboj. Nemohol som si dovoliť zaváhať. Bol som si vedomí sily súpera, ale hlavne svojich, preto som si veril. V prvej sade súper zaváhal a to som hneď využil. Tým momentom sa moja streľba zlepšila o 100 %. Od toho okamihu som bol ako vymenený. Neprehral som ani jednu sadu a s výsledkom 7:1 som postúpil do finále. Uvedomoval som si, že som blízko svojho cieľa, ale aj to, že posledný krok býva najťažší. Finálový súboj som začal geniálne, plným počtom 30 bodov. Hneď som sa dostal do vedenia. Strieľal som veľmi dobre. Bol som vo vedení 5:1 a mal som posledný šíp v sade. Vedel som, že mi treba trafiť 10 – tku na výhru. Pripravil som sa a vystrelil. Minul som 10 – tku asi o centimeter. Súper stiahol môj náskok na 2 body. V poslednej sade som to rozbehol veľmi dobre. Prvý šíp smeroval do stredu do 10 – tky. Uvedomoval som si, že posledný krok je najťažší, ale zlyhanie som si nepripúšťal. Pri druhom som trochu zaváhal a trafil len 8 čku. Súper už vystrelil 3 šípy a dosiahol nástrel 28 bodov. Bol som si istý, že teraz už tu 10 – tku trafím. Prvý krát sa to nepodarilo, ale druhy krát už áno. Skoncentroval som sa a prišiel výstrel. Hneď ako mi šíp vyletel z luku vedel som, že naberá dobrý smer. Otočil som sa k bratovi a klubovým kolegom, ktorý ma povzbudzovali a okamžité zvolali jedno silné ,,X´´ čo je absolútny stred. V tom okamihu to zo mňa všetko vyskočilo a hlasným zvolaním a rukami nad hlavou som schádzal dole z čiary. Moja prvá myšlienka bola ,,Dokázal si to!´´ Celá zodpovednosť zo mňa opadla až v momente, keď som víťazoslávne dvihol pohár nad hlavu. Prevládla spokojnosť a zadosťučinenie. Oslavy sa neplánovali, tie príde neskôr. Ostáva len tvrdá príprava na nadchádzajúce Majstrovstvá Slovenska, ktoré už klopú na dvere.
Z pera Juraja Duchoňa
