Víťazné ťaženie bratov Duchoňovcov…
(z pera Mira Duchoňa)
Majstrovstvá Slovenska v terčovej lukostreľbe sú každoročne vrcholom sezóny a všetci strelci sa na ne poctivo pripravujú s túžbou stať sa majstrami. V našom prípade bola táto túžba aj našim cieľom, nakoľko sa po celý rok pripravujeme na všetky súťaže, slovenské ale aj medzinárodné pripravujeme s maximálnou koncentráciou a najlepším tréningom v rámci Slovenska.
Už dlhé roky patríme medzi favoritov na každej súťaži a preto je pre nás vždy obrovská motivácia zúčastniť sa na M-SR. Pred rokom sa Ďurovi podarilo vybojovať triumf majstra SR ako prvému juniorovi v kategórií mužov, tento rok na nás však čakali obzvlášť ťažké majstrovstvá. Táto súťaž veľa napovie aj o zložení budúcoročnej reprezentácie a preto sa každý strelec snaží podať svoj najlepší výkon. Tvrdo sme sa pripravovali po dobu troch týždňov až nakoniec nadišiel deň majstrovstiev. Vedeli sme, že sme dobre pripravený a tak sme aj nastupovali do súťaže. So sebavedomím a dobrým pocitom z našej streľby.
Naši súperi na náš vzhliadali s rešpektom, čo bolo mierne cítiť aj z atmosféry súťaže. My sme však ostávali plne sústredení od začiatku až do vystrelenia posledného šípu. Prinieslo to svoje ovocie, keď sa Mirovi podarilo prekonať svoj osobný rekord a s nástrelom 641 bodov tak vyrovnal tohtosezónne slovenské maximum. Z kvalifikácie bezkonkurenčne obsadil prvú priečku, Juraj so svojim výkonom 614 bodov skončil 5ty, čo ale v celkovom poradí majstrovstiev nebolo až také dôležité, nakoľko druhý deň nás čakali vyraďovacie súboje a v nich sa môže veľmi ľahko stať, že aj ten posledný vyradí najlepšieho strelca. Na druhý deň sa tak ale nestalo. Vstúpili sme na štadión s dobrým pocitom, že to bude skvelý deň a dosiahneme dobré výkony.
Ukázalo sa to už od úvodných kôl, kedy sme obaja s Jurajom svojich súperov zdolali. Po dvoch kolách sme sa ale dostali do súboja voči sebe, na základe nášho kvalifikačného umiestnenia, z čoho sme neboli nadšený ale taký je šport. Obaja sme zostávali v bratskom súboji plne sústredení, aby sme do ďalších bojov nevypadli z nášho tempa. Aktuálna forma dostala Mira do finále a Ďuro súperil v boji o bronz, ktorý nakoniec tesne prehral. Miro svojho súpera zdolal úplne jednoznačne a tak po svojom bratovi Ďurovi prevzal titul majstra prvýkrát v živote v tejto streleckej disciplíne a kategórií. Po súťaži jednotlivcov začala súťaž družstiev kde mal náš tím TJ AC Jasov ako už každoročne maximálne ambície, no napriek tomu sme už 7 rokov čakali na majstrovský titul. Tentokrát sa však súťaž rozbehla dobre, navzájom sme si pomáhali a postupovali zo súboja do súboja až sme sa ocitli vo finále. Musíme priznať, že to nebolo ľahké, ale dokázali sme ako tím vyriešiť každú situáciu.
V boji o zlato sme už prehrávali ale v rozhodujúcej sade sme sa zomkli, nastrieľali 56 bodov zo 60 možných a dotiahli sme súboj do rozstrelu, v ktorom sme ukázali lepšiu formu a túžbu po víťazstve a tak sa prvýkrát v histórií nášho klubu podarilo vybojovať majstrovský titul v súťaži družstiev. V nasledujúci deň sa konali M-SR v juniorských kategóriách, kde bol jedným z favoritov Ďuro na zisk najcennejšieho kovu. Potvrdzoval to od úvodných výstrelov a stal sa výťazom kvalifikácie. Svoji súperom nedal šancu aby sa na neho dotiahli. Vo Vyraďovacej fáze bolo vidieť, že si ide tvrdo za svojim cieľom a tak aj jeho streľba vyzerala. Do boja o zlato sa prebojoval s ľahkosťou, a samozrejme ten rozhodujúci duel o najcennejší kov dokázal ustáť, v kritických momentoch zabral a stal sa juniorským majstrom slovenska v terčovej lukostreľbe. Bol to veľmi úspešný víkend. Tri tituly majstra v jednej rodine, to sa stáva málokedy za jednu súťaž. Tvrdý tréning, fyzická a mentálna pripravenosť sa prejavili a dokázali sme vybojovať najcennejšie kovy v troch najťažších disciplínach M-SR.
