Volejbalový Svidník, čara zbavený
Treba veriť, že len dočasne.
Tento víkend sa v Humennom zišla volejbalová smotánka ženského a mužského volejbalu, v boji o Slovenský pohár. Po majstrovskom pohári sa jedná o druhú najcennejšiu trofej. Medzi mužmi do záverečných semifinálových bojov sa dostali tímy Humenného, Svidníka, Prešova a Myjavy.
S veľkým očakávaním zaujímavého a dramatického volejbalu som sa vybral do Humenného pozrieť si výkon svidníckych volejbalistov, nakoľko ako rodený giraltovčan som ich fanúšikom a navyše, väčšinu hráčov poznám z našej spolupráce z minulej sezóny. Atmosféra v humenskej športovej hale bola úžasná, tradične svojich prišli vo veľkom počte podporiť aj neúnavne povzbudzujúci „svidnícky fans“ a tak sa veľké športové divadlo mohlo začať. A veru, aj začalo, ale… Napriek tomu, že Svidník bol favorit a všetci očakávali jeho viac, či menej jasné víťazstvo, opak sa stal pravdou. Mladí, zdravo nabudení prešovský volejbalisti v sobotu večer od prvých lôpt dali favoritovi veľkú lekciu zo všetkých herných a hlavne mentálnych zručností a odprevadili favorita domov po prehre 0:3. Ich oprávnená radosť nepoznala konca kraja, víťazný tanec, širokánske úsmevy, vzájomné hecovanie a divácka ďakovačka boli sladkou odmenou za ich výborný a oduševnený výkon.
Na strane druhej, v radoch svidníckych hráčov a divákov zavládol neopakovateľný smútok a sklamanie. No a ako poznáme svidníckeho náročného diváka, tak hneď za horúca sa diskutovalo, analyzovalo, aj zanadávalo a skloňovalo slovíčko HANBA!
Aj mne bolo chlapcov úprimne ľúto, ale treba otvorene priznať, že včera to nebol ich večer a zvíťazil lepší tím. Myslím, že včerajší zápas a výsledok je treba prijať s veľkou pokorou a poučiť sa z toho. Ak k tejto skúsenosti všetci zainteresovaní, na čele s hráčmi, realizačným tímom aj divákmi pristúpia s plnou vážnosťou, môže ich to v budúcnosti katapultovať oveľa vyššie a ďalej, ako samotná výhra v tomto stretnutí. Preto vyzývam všetkých, aby sa nešilo horúcou ihlou invektív, nadávok, zatracovania hráčov a trénera, ale aby všetci k tomu pristúpili maximálne ústretovo a konštruktívne.
Kto sledoval sobotný zápas, tak nemusel byť ani veľký volejbalový odborník aby videl, že svidnícky hráči zaostávali skoro vo všetkých herných činnostiach a najvypuklejšie to bolo vidieť na podaní, príjme a prihrávke. Toto je síce vecou trénera a nácviku herných činností a dennodenným drilom, ale ja tu vidím hlavný problém v tom, že svidnícky volejbalisti dlhodobo trénujú v malých halách, domáce zápasy hrajú tiež v malej telocvični a jednoducho niektoré veci sa tam natrénovať nedajú a potom prechod do veľkých a otvorených hál im robí veľké orientačné a herné problémy, na škodu ich herného prejavu a výsledkov. Mňa, ako mentálneho trénera, ktorý pracuje s psychikou hráčov, zaujala ešte aj iná stránka včerajšieho zápasu. Mali sme možnosť od prvej lopty vidieť dva diametrálne odlišné prístupy, postoje a výkony. Na jednej strane prešovský tím sa prezentoval mladým, dravým, nebojácnym výkonom na hrane maximálneho rizika, čo mu prinieslo prvé body, odskočenie a psychickú pohodu. Tým sa dostali hráči na koňa a prakticky hravo kontrolovali celý zápas. Ich výkon bol drzý, podanie dôrazné, prihrávka presná a útok pestrý a efektívny. Kto analyzoval hru Prešova videl, že sa jedná nie o náhodu, ale o kompaktný výkon celého tímu, kde boli zvládnuté pozitívne aj negatívne emócie s ľahkosťou a pre dobro tímu. Chémia po osi hráči na palubovke, hráči na lavičke, tréneri, fungovala znamenite a celé to dávalo obraz, že všetci si tento zápas užívajú. Na strane Svidníka som mal pocit, že profesorský volejbal s vyčkávaním, kým sa súper unaví a začne robiť chyby, bol trochu alibistický. Od prvých lôpt to bolo uťahané a ubolené. Viazla komunikácia medzi hráčmi a lavičkou. Hráči na moje veľké prekvapenie hrali volejbal bez emócii a tak sa zápas vyhrať nedá. Aké-také emócie v poslednom treťom sete priniesli až striedajúci Kubo Kuchárik a Martin Hauer, ale bolo to už príliš neskoro. V drese Svidníka sa nenašiel jeden hráč, ktorý by v ťažkých chvíľach dvihol zástavu a zavelil do útoku. Chýbal mi tam zdravý risk a ochota zobrať ťarchu a zodpovednosť vývoja zápasu na svoje plecia a pomôcť tímu.
Tréner Prešova prakticky nemal dôvod striedať a skoro celý zápas odohral so základom, tréner Svidníka som mal pocit, že striedaním roztočil neskutočnú ruletu, ktorá bohužiaľ nepriniesla očakávaný efekt. Naopak hráči strácali pôdu pod nohami a napriek snahe padla na nich „deka“, pod ktorou sa ťažko dýcha. Za povšimnutie stojí ešte jeden fakt, čo síce môže tešiť svidníckych fanúšikov, ale asi bude len slabou náplasťou po tejto prehre. Prešov zvíťazil aj preto, lebo mal vo svojom mužstve svidníckeho odchovanca Ľuba Macka, ktorý si takéto zápasy, keď sa môže ukázať proti svojim, užíva. Bolo to vidieť aj včera, neúnavne bojoval, blokoval, útočil a hlavne hecoval svojich spoluhráčov. Je to taký volejbalový „enfant terrible“. V tíme Svidníka sa nenašiel jeden takýto hráč, ktorý by svojim výkonom a vodcovstvom pobláznil svojich a vlial do ich žíl toľko potrebný burcujúci náboj. Na to je tiež potrebné myslieť pri zostavovaní tímu, či sú v ňom zastúpené všetky role, od vodcov, lídrov až po nosičov vody, lebo v takýchto kritických a dôležitých zápasoch sa to krásne ukáže.
Ako som spomenul vyššie, najjednoduchšie je kritizovať a nadávať. Ale teraz to nepomôže. Každý, kto má rád svidnícky volejbal by sa mal zamyslieť a začať s nápravou od seba. Predpokladám, že hráči s trénerom, si plne uvedomujú, že snaha po prvej tohto sezónnej trofeji sa vyparila ako ranná hmla a je treba múdro pristúpiť k náprave. Stále je tu jedna veľká výzva a tou je prekonanie klubového bronzového maxima a preto sa oplatí urobiť všetko na všetkých úrovniach. Nezanedbateľnú úlohu bude zohrávať nielen výkon hráčov na ihrisku, ale aj v hľadisku, pozitívne myslenie, vytváranie víťaznej energie a viera, že finálová účasť je reálna a tam sa môže stať všetko.
Hore hlavu chlapci, ak uveríte, že sobotná skúsenosť sa už nesmie opakovať a urobíte všetko pre jej nápravu, tak už teraz sa teším nato, ako po skončení finálových bojov bude znieť svidníckou halou: SLÁÁÁVIA SVIDNÍÍÍK 🙂
Miro Mackulín, mentálny tréner a športový kouč, www.mojkouc.com
