Začiatky mentálneho tréningu Davida Jakodu
Volám sa David Jakoda a môj život je šport. So športom som začal ako 7 ročný a to konkrétne s hokejom. Boli to tažké roky (najmä kvôli rannému vstávaniu 🙂 ) ale šport mi dal to najkrajšie detstvo. Ako malí sme trávili celý volný čas vonku pri hokejbale, futbale či iných športoch a myslím si že to spevňovalo moje športové základy. Ako roky plynuli čoraz viac sa začal miešať náš hokejový tým so staršími a lepšími hráčmi a ja som dostal strach. Kedže pochádzam z rozvedenej rodiny nemal som tu „prísnu“ ruku otca nad sebou a s hokejom som prestal. Moja mama nechcela aby som zahodil svoj športový život, tak ma prihlásila na šport, na ktorý som mal najväčšie predpoklady a to bol Basketbal. Začal som trénovať spoznal som nových ľudí ale puberta so mnou vytrela podlahu a opäť som opustil šport.
O jeden až dva roky pasívneho športovania som vedel, že v živote mi niečo chýba. Bol to aktívny športový život. Veril som, že ešte nie som taký starý a mám dobré základy aby som mohol niečo v športe dokázať. Za celú výplatu som si kúpil hokejový výstroj a odišiel bývať a skúsiť šťastie ku mojej sestre do Švajčiarska. Prvú sezónu som sa dostával do toho a druhú som to vyskúšal v Poľsku. Nevyšlo to nebol som pripravený ani fyzicky ani mentálne. A tak som ostal „uväznený“ na Slovensku bez vysokej školy bez hokeja bez budúcnosti.
Osud, Boh, Náhoda? Je jedno ako tomu hovoríte ale presne to ma dostalo opäť do hry. Začal som hrať mestskú basketbalovú ligu v Galante. Nebolo to bohvie čo ale na začiatok mi to úplne stačilo. Po sezóne som si zbalil svoje veci a moja cieľová destinácia bola opäť Švajčiarsko. Trénoval som 2 aj 3 krát denne pri basketbalovej hale kde som spoznal aj svojho osobného trénera Thierryho neskôr aj spoluhráča, ktorý ma predstavil trénerovi a pomáhal po celú sezónu sa zlepšovať. Prvá skúška ma čakala ešte pred sezónou či ma tréner prijme. Podarilo sa. Druhá skúška v zahraničí je, že by ste si mali vybudovať rešpekt svojou hrou. To sa mi podarilo asi niekde v polke sezóny. A keď vás prijme tým tak sa stanete súčasť „rodiny“ a všetko je hneď ľahšie. A taktiež som sa dostal do povedomia nacionálneho B týmu, ktorý je môj momentálny cieľ.
Prečo som vlastne oslovil Mentálneho Trénera Mira Mackulína? Pretože moje výkony neboli stabilné a taktiež som chcel odstrániť svoje pochyby a strach, ktorý mi nedovolil napredovať. S mentálnym tréningom som na začiatku, ale už vidieť prvé výsledky a to nie len v športe. Vo vrcholovom športe už nerozhodujú len hodiny a hodiny strávené na kurte či v posilovni ale aj tvoje rozpoloženie, tvoje sebavedomie čí tvoja myseľ.
Môj život začínam žiť tak ako som si ho vždy predstavoval.
Anything is Possible.
