Dosnívané – máme bronz!
DOSNÍVANÉ- máme bronz!
Tento postreh už píšem z domu. Som trochu unavený, ale šťastný. Rekapitulujem, triedim myšlienky a spomínam na krásne dva týždne, ktoré boli plné emócii, napätia a pozitívnej skúsenosti. Nakoniec sa nám nepodarilo cez veľkého turnajového favorita postúpiť do vytúženého finále. Podľahli sme mu v riadnom hracom čase 0:2. Hoci výsledok je jednoznačný, zápas a jeho priebeh bol plný zaujímavých situácii, ale nakoniec sa Futbalový Pán Boh naklonil na stranu talianskeho víťaza.
Po utorkovom zápase našich hokejistov na MS proti USA, sme chceli na svojho súpera tiež „nabehnúť“ a skúsiť ho prekvapiť na začiatku stretnutia. Skutočná realizácia bola, ale bohužiaľ na strane súpera. Po fatálnej chybe v obrane sme prehrávali 0:1. O bojovnosť a srdce som u chlapcov strach nemal. Za vyrovnaním išli cieľavedomo a podarilo sa nám to už po piatich minútach. Ale na prekvapenie všetkých, rozhodca nám regulárny gól neuznal a našu eufóriu tým dosť podstatne pribrzdil. V druhom polčase si chlapci povedali: „teraz alebo nikdy“. Opäť sa zahryzli do svojho súpera a zatlačili súpera do defenzívy. Lenže vytúžený vyrovnávajúci gólik, nie a nie streliť. A tak platilo: „nedáš, dostaneš“. Z ojedinelej štandartky sme inkasovali druhý gól a bolo „vymaľované“. Je pravda, že súper mal aj niekoľko veľmi nepríjemných situácii, ktoré zaváňali gólom, ale „hráč, čo nás držal nad vodou, bol svojimi zákrokmi brankár Junas“.
Tento zápas nám tiež ukázal, že ak sme hrali v najzostave, vtedy sme boli konkurencie schopný každému mužstvu na ME. Bohužiaľ, vykartičkovali sa nám dvaja obrancovia, Vavro a Kadlec a ich absencia bola v tomto zápase veľmi citeľná. Tiež ku koncu už nám dochádzali sily, lebo hrať štvrtý zápas v priebehu niekoľkých dní si vyžaduje enormné úsilie a nadštandardnú kondíciu. A my sme prakticky nerotovali hráčov, vzhľadom na veľmi úzky káder.
Ale, buďme vďačný za to, že sme splnili dva hlavné ciele, máme postup na MS a víťazstvo v skupine. Postup do semifinále a bronz je bonus navyše. Tá prehra, napriek slzičkám a sklamaniu po zápase je úžasná skúsenosť a hlavne nová výzva, nová motivácia pred tvrdou prácou pred MS v Spojených Arabských Emirátoch.
Tak teda, dosnívali sme krásny sen, z ktorého sa budeme postupne prebúdzať do každodennej reality. Ďakujem všetkým hráčom, všetkým členom realizačného tímu a SFZ, že som mohol tento krásny zážitok „precítiť“ na vlastnej koži a načerpať nové skúsenosti v rámci svojej špecializácie. Moje dcéry, ak sa im niečo ozaj mimoriadne páči, jednoducho skonštatujú: „bolo to úžasné, úžasné, úžasné“.
Takže moja bodka za futbalovými ME U-17 od 5.5. do 17.5.2013 je: „Bolo to Úžasné, Úžasné, Úžasné“
Miro Mackulín, mentálny tréner a kouč
