KLUBY, HRÁČI A PRESTUPOVÉ OBDOBIE

Čo tak sa inšpirovať aj prírodou…

Začína sa príprava futbalových tímov pred jarnou časťou ligy a s tým sú spojené rôzne mediálne vyhlásenia trénerov, klubových funkcionárov, hráčskych agentov aj samotných hráčov. Z týchto vyhlásení môžeme mnohé vycítiť, či domyslieť si, kto, ako  a s akou stratégiou pristupuje k  zmenám vo svojom kádri. Či je to koncepčné, systémové, cielené alebo naopak, je to prvoplánové, chaotické, bez ladu a skladu.

Mnohé kluby od prvých dní prípravy predstavujú svoje posily vo viere, že noví hráči dobre zapadnú do ich víťaznej alebo záchranárskej mozaiky a veria, že klub čakajú krajšie zajtrajšky a peniaze, ktoré majitelia zainvestovali do nových akvizícii, sa vrátia  v skvelých výsledkoch, či neskorších prestupových bonusoch. Myslím, že toto pozitívne nastavenie a naladenie trvá minimálne do začiatku súťaže. Počas prípravy je všetko pozitívne, až keď príde ostrá zápasová konfrontácia, prvé prehry, prvé nenaplnené očakávania spojené, s tou ktorou posilou, zrazu je zle. Pribúda otázok začínajúcich slovíčkom prečo, odpovedí je málo a tak sa začína alibisticky krčiť plecami, hľadať vinník,  alebo dôvod na rýchle ukončenie spolupráce, veď na „čakačke“ už netrpezlivo poskakujú ďalší adepti na prestup alebo aspoň hosťovanie, za výdatnej podpory futbalových agentov.

Dá sa prestupom tipu „kúpa mačky vo vreci“ nejak zabrániť alebo aspoň minimalizovať riziko, že to môže takto neslávne skončiť?  Myslím, že áno, ak…

…sa výber potenciálnych posíl robí komplexne, uvážene a zohľadňuje sa viacero dôležitých aspektov. Moja vedomosť je taká, že vo väčšine prípadov o prestupe rozhodujú merateľné štatistiky, ktoré si v dnešnej dobe vieme stiahnuť z Instatu a o hráčovi sa veľmi rýchlo rozhodne na základe jeho minutáže, góloch, asistenciách, nabehaných kilometroch, úspešnosti prihrávok, súbojov a podobných ukazovateľov za posledné obdobie.  Občas sa k tomu pridá  pár tréningov na skúšku, či váha odporúčania nejakých ľudí a obojstranne výhodný deal je na svete. Obe strany si môžu štrngnúť na spoločné úspechy. Je jasné, že kto má tieto štatistické ukazovatele najlepšie, jeho šanca na lukratívny prestup, spojený s ešte lukratívnejším platom je vyššia, ako u hráča s priemernými hodnotami. Samozrejme, tu platí aj rovnica, že čím vyšší je plat, tým sú väčšie očakávania na výkon a väčší tlak a stres v prípade ich nenaplnení…

Budem úprimný, neviem, či to súvisí s mojou kvalitou práce mentálneho kouča alebo nie, ale zatiaľ za svoju kariéru som nebol oslovený žiadnym klubom, aby som participoval, pomáhal klubovým funkcionárom, trénerom so zostavovaním hráčskeho kádra počas prestupového obdobia. Mám pocit, že najčastejšie sa to deje len na linke agent-majiteľ, či športový riaditeľ a najčastejšou témou je výška platu hráča, provízie a nielen v našich končinách stále platí, čím lacnejšie, tým lepšie. Paradoxne, často som oslovovaný počas sezóny, aby som rýchlo, najlepšie hneď, pomohol hráčom, ktorým sa z neznámych dôvodov nepodarilo rýchlo aklimatizovať na nové prostredie, nepodávajú očakávané výkony, nie sú takými lídrami, gólovými ťahúňmi, ako boli v tíme, z ktorého pred sezónou prichádzajú.

Naše rozhovory s kompetentnými v týchto situáciách sú veľmi zaujímavé a moje otázky pre mnohých trénerov a funkcionárov občas aj nepríjemné a odpovede sú priamoúmerné veľkosti funkcionárskeho, či trénerského ega.

Spomínal som komplexnosť, tá by mala rezonovať aj v prípade prestupov. Kompetentní by si mali uvedomiť, že aj najlepší futbalista je len človek, ktorí má svoju „výkonovú sínusoidu“ závislú na rôznych premenných. Skvelé výkony z minulej sezóny a predchádzajúceho klubu nemusí automaticky zopakovať, či navýšiť na novom pôsobisku a to z rôznych dôvodov, ako je emočné, či výsledkové vyhorenie, zmena prostredia, obklopenie inými spoluhráčmi, odlúčenosť od rodiny, iný herný štýl, iná klubová filozofia, iné ciele, iná komunikácia s trénerom, iná dôvera, iné úlohy na ihrisku, iné očakávania, iná zodpovednosť, či  iná motivácia. S  tým úzko súvisia ďalšie premenné, ako je rast či pád vlastného sebavedomia, spokojnosť s úlohami, ktoré hráč dostal v novom tíme, aký je jeho osobný prínos pre tím, ako z neho tréner chce spraviť lepšieho a výkonnejšieho hráča,  a aká bude rekcia hráča a trénera na prehry, či krízové situácie?

Sú veci merateľné, ale aj tie, ktoré nevieme zmerať zatiaľ žiadnymi prístrojmi, ale dajú sa správne nastaviť ústretovou komunikáciou, či precítiť srdcom a často práve tie rozhodujú o úspechu, či neúspechu hráča na novom pôsobisku.

Preto odporúčam venovať viac času práve individuálnemu spoznávaniu hráčov nielen po stránke športovej, kondičnej, či technickej, ale hlavne ľudskej. Netreba zabúdať na zadefinovanie pravidiel fungovania kolektívu, či jednotlivca v ňom, mieru tolerancie na rôzne krízové javy, aké kompetencie a zodpovednosť delegujeme na jednotlivých hráčov, aká rola najviac pasuje tomu, ktorému hráčovi aby sa cítil komfortne a naplno vedel využiť svoj potenciál. Netreba zabúdať, že hráč to nie je len stroj na body, góly, prihrávky, ale je to človek, ktorý má svoj hardware /telo a s tým spojené fyzické parametre/, ale aj software /myšlienky, emócie, postoje…/, a práve softwarové parametre sú  tie kľúčové, ktoré rozhodujú o majstrovstve alebo priemernosti hráča.

Často a rád chodím do lesa na prechádzky, kde sa snažím relaxovať, stíšiť sa, vyčistiť si hlavu, dobiť baterky novou energiou a tam prichádzam na inšpiratívne nápady, či riešenia rôznych životných situácii. A pri jednej z nich ma napadla aj paralela s lesom a tímom. Keď sa pozeráme na les z väčšej vzdialenosti, tak ho vnímame ako  jednoliaty, majestátny celok vzbudzujúci náš obdiv a rešpekt. Až keď prídeme bližšie, či doň vstúpime, tak zbadáme, že celok sa rozpadol na veľké množstvo stromov rôznej veľkosti, druhov s rôznymi vlastnosťami a špecifikami. Zistíme, či les je zdravý alebo chorý, dobre alebo zle manažovaný človekom. Podobne je to aj s mužstvami, ktoré z diaľky môžu vyzerať skvele, ale až keď vstúpime do šatne, spoznáme jednotlivcov, trénerov, hráčov, ich povahové črty, charaktery, oboznámime sa s klubovou filozofiou, hernou koncepciou, cieľmi, vzťahovými špecifikami, až vtedy môžeme skonštatovať, aký silný je tím, či predpoklad, ako sa prejaví v krízových, či výsledkovo turbulentných časoch.

Les zostane stále lesom, stále bude produkovať drevo, na jar a v lete bude krásne zelený, na jeseň bude jeho lístie hrať pestrými farbami, neviditeľnou optikou bude generovať kyslík, tiež ponúkať úžasnú energiu pokoja, sily a poznania. Stromy na prvý pohľad stále budú presadzovať svoje individuálne záujmy, vytvárať konkurenčné prostredie, ale treba tiež vedieť, že sú to tiež skvelí tímoví hráči. Prejavuje sa to ich vzájomnou komunikáciou, či prepojeným koreňovým systémom. Vzájomne si pomáhajú, silnejší slabšiemu, vzájomne si pomáhajú chrániť sa pred rôznymi škodcami, chorobami, či vyživovať sa živinami a vlahou. To všetko pre dobro celku, bez akýchkoľvek očakávaní a podmienok. Nič na tom nezmenia ani striedania ročných období alebo slnko, dážď, vietor, víchrica, či sneh. Stále budú prijímať a rozdávať všetko, čo im ponúka život sám.

Som presvedčený, že vo viacerých veciach by sa mohli inšpirovať aj samotné kluby,  tímy, funkcionári aj hráči. A je jedno, či je doba kovidová, menia sa majitelia, tréneri a či hráme o majstra alebo o záchranu.

Všetkým zainteresovaným prajem v týchto turbulentných časoch pevné zdravie, rozumné a správne rozhodnutia a hlavne vzájomný rešpekt a porozumenie. Len tak sa môžeme tešiť na zaujímavý a atraktívny šport, plný pozitívnych emócii, zaujímavých výsledkov a posun na klubovej aj medzinárodnej scéne.

Miroslav Mackulín, inšpirované životom…