Celostný prístup verz. špecializácia
Pred rokom som zažil zaujímavú skúsenosť. Celý rok som sa cielene a poctivo pripravoval na svoje prvé preteky v triatlone. Vytrvalostné behy sa striedali s bicyklom a plávaním, to všetko pod drobnohľadom trénera, ktorý má meno GARMIN. Nakladal som si poriadne, často až trojfázovo. Tiež som sa snažil poriadne regenerovať a dopĺňať potrebné minerály a vitamíny. Môj prvý triatlon v päťdesiatke, dopadol skvele, užil som si celé preteky a hlavne, zvítanie s najbližšími v cieli a pivko mali slastnú chuť víťazstva.
A ako sa vraví, s jedlom rastie chuť, tak som si o mesiac neskôr naordinoval aj košický polmaratón. Opäť som tvrdo pracoval, nič som nechcel podceniť, preto som podstúpil aj komplexnú lekársku prehliadku so záťažovými testami, EKG, echom srdca, krvnými odbermi, s veľmi uspokojivým výsledkom v konfrontácii vek/výkon. Preto aj moje ďalšie tréningy boli motivujúco- zaväzujúce s jasným cieľom: prekonať svoj čas spred 8 rokov.
Čo čert nechcel, pár dni pred MMM sa mi zapálila achilovka a hrdlo. Ale naše mužské, ješitné Ego a pocit hrdinstva /poznáte to chlapi, však?/ mi nedovolili prijať rozhodnutie, že sa behu nezúčastním. A tak som šiel a postavil sa na štart…Netlačil som na pílu, dobehol som v slušnom čase, no telo dostalo zabrať. Regenerácia prebiehala zdanlivo normálne, ale na druhý deň nad ránom som skolaboval a „srdcová príhoda“…
Žijem, moji Anjelikovia strážny a domáci Anjel, manželka Zuzka, boli nablízku a aj vďaka rýchlej lekárskej pomoci som tu a píšem tento blog:) Bola to moja prvá vážnejšia skúsenosť s nemocnicou a lekármi. Za záchranu života ich mám vo veľkej úcte a vďačím im aj za inšpiráciu, o ktorej chcem písať. Za päť dní, čo som pobýval v nemocnici, som dovtedy neabsolvoval toľko vyšetrení u rôznych špecialistov, ako tam. Hoci som vzdelaný a celkom sčítaný, nestretol som sa s toľkými lekármi-špecialistami, ktorých názov ambulancie som nevedel nielenže poriadne prečítať, ale ani porozumieť. A tak som sa oddal tomu „vyšetrovaco-diagnostickému maratónu“. Očiar sa špáral v oku, ušiar v uchu, kardiológ v srdci, urológ v prostate :)… Každý z nich popísal mne neznámym jazykom objektívny nález a bez nejakej hlbšej komunikácie ma posielali za ďalším a ďalším špecialistom…
Napriek tomu, že lekár je pre nás všetkých podobná autorita, ako tréner pre hráčov, či učiteľ pre svojich žiakov, som presvedčený, že najdôležitejšia vec pre každého je ústretová komunikácia, vysvetľovanie a prejav empatie, či asertivity, ktorý najviac pomôže pacientovi s jeho vy/liečením, či hráčovi so zvýšením sebavedomia. Moja snaha o komunikáciu bola často stopnutá zo strany lekárov buď nedostatkom času, alebo preto, že si mysleli, že nie som pre nich dostatočne fundovaný partner, alebo len tak, pre ľudskú nevšímavosť, či ješitnosť… Vnútorne som cítil, že táto boľavá a nepríjemná skúsenosť mi môže okrem strachu a obáv ponúknuť aj nové a zmysluplné poznanie. Moja túžba hľadať a nachádzať odpovede na všetky prečo???, rástla. Ešte viac som sa ponoril do svojho vnútra sebapoznania a hľadal aj vonku za bránami mojej komfortnej zóny.
A kto hľadá, nájde. V Prahe mi osud do cesty privial zaujímavých ľudí, vynikajúcich lekárov, ktorí tiež prešli svojim vývojom a zo špecialistov sa stali vyznávači holistického, celostného prístupu. Zhodou okolností sú to traja Jánovia: Šulla, Hnízdil a Vojáček. /zaujímavé, každý s veľmi blízkym vzťahom k športu/. **Dlhé rozhovory s nimi ma dostali do obrazu, ako jednotlivé systémy sa navzájom ovplyvňujú, čo to robí s nami na úrovni fyzickej, mentálnej, emočnej a duševnej. Viem, že telo každého z nás, je originálny biochemický, elektromagnetický a energetický stroj, kde všetko so všetkým súvisí a preto je fajn mať poznatky o jednotlivých „súčiastkach-orgánoch“, ale ešte dôležitejšie, je vedieť pospájať tieto jednotlivé informácie do jednej mozaiky a nemali by sme ostávať len pri nejakých zaškatuľkovaniach v rámci tabuľky s diagnózou a predpísanými liekmi.
Zrazu všetko zapadlo, poznanie bolo veľké. Viem, že len toto mi nezaručí dlhý a bezproblémoví život, ale naučilo a inšpirovalo ma veľmi, nielen vo vzťahu k môjmu telu a zdraviu…**
Ako mentálny kouč som často súčasťou širších realizačných tímov, kde sa to hemží mnohými špecialistami. Okrem hlavného trénera, máme asistentov na kondičnú prípravu, asistentov zameraných na útočne a obranné akcie, trénerov brankárov, lekárov, psychológov, špecialistov na výživu, pitný režim, fyzioterapeutov, masérov, kustódov… Ozaj často je RT skoro rovnako početný, ako hráčsky káder. Hovorím, chvála Bohu, že už to dorazilo aj k nám… Ale čo ešte tak celkom nedorazilo je to, ako s tými špecifickými a originálnymi dátami a informáciami vieme, či chceme narábať a vyhodnocovať pre dobro, efektivitu a výsledky nášho tímu.
Mám veľa vlastných skúsenosti, keď mnohí tréneri tieto informácie buď preceňujú alebo podceňujú. Buď sa tými dôležitými informáciami nechcú zaoberať, zaťažovať a všetko nechávajú v kompetencii svojich asistentov. Alebo druhý extrém je, že tréner si všetky dielčie informácie centralizuje u seba, bez potreby komplexnejšej analýzy. Často sú tieto veci pre časový stres málo preberané, vysvetľované, nedostatočne interpretované hráčom, následne nesprávne hráčmi pochopené a „svet krivých zrkadiel“ je na svete.
Som presvedčený, že všetky informácie, ktoré pomáhajú vniesť lepší a jasnejší pohľad na našich hráčoch, analytické informácie o súperovi, o herných systémoch sú a mali by byť vítané a postoj k nim by mal odzrkadľovať zlatú strednú cestu niečo medzi „vedeckým géniom a zdravým sedliackym rozumom“. Preto aj pri výbere hlavného trénera-kouča, by mal byť zohľadňovaný celostný pohľad. Tréner by mal spĺňať skôr komplexné manažérske kritéria, aby sa vedel orientovať v nekonečnom oceáne informácii, ktoré by vedel správne selektovať, analyzovať a používať pri skladaní vyváženého tímu, ktorý bude ladiť ako dobre zohratý orchester. Myslím, že toto veľkí a zrelí koučovia majú v sebe a preto sú úspešní.
Ku komplexnosti sa dopracúvame celý život, štúdiom, praxou, skúsenosťami, výmenou informácii, prežitými a precítenými prekážkami na našej jedinečnej CESTE POZNANIA:)
Prajem všetkým krásne sebaspoznávanie a vopred ďakujem za vaše skúsenosti a zážitky na tému špecializácia vers. komplexnosť. 🙂
Miroslav Mackulín, kouč, blog je voľne šíriteľný.
