CHAMBERLAINOV ODKAZ PRE SÚČASNÝ BASKETBAL…
Určite vás neobišla „bez povšimnutia“ správa, že 2.3.1962 americký basketbalista Wilt Chamberlain dal v jednom zápase NBA 100bodov! Pričom premenil 36 z 63 pokusov za 2body a 28 z 32 trestných hodov. Je to určite impozantný individuálny strelecký výkon, ktorým prispel k víťazstvu svojho tímu Philadelphie Warriors nad New Yorkom Knicks 169:147. Chamberlainov výkon je zaujímavý aj z toho pohľadu, že to v jeho prípade nebol len výstrel do tmy, ale počas svojej kariéry dal aspoň 50bodov 109krát, aspoň 60bodov 32 krát a aspoň 70bodov 6 krát. O prekonanie tohto rekordu sa snažili a snažia všetky minulé a súčasné hviezdy NBA, ale zatiaľ sa na dostrel priblížil len Kobe Bryant, keď zaostal o celých 19bodov!
Zaujímavé, však? Chce sa mi opýtať, čo to s vami robí, keď si predstavíte takýto strelecký počin „100bodov v jednom zápase“? Navyše, keď si porovnáme našu súčasnú ligu, v ktorej sme radi, že sa horko ťažko prehupneme ako tím cez 80 bodovú hranicu…a slabšie tímy sú radi aj za 50bodov. Viem, že mnohí si povedia, to snáď ani nie je možné, to musel hrať v čase, keď mal za súperov „nehybné kolky“, či „basketbalových snehuliakov“. Iní, povedia, to sa nedá porovnávať, teraz je všetko iné. A ďalší, hlavne basketbalový tréneri povedia, „takých hráčov by sme potrebovali do nášho tímu“. Určite aj tu platí: „koľko ľudí, toľko chuti“. A treba dodať: tak, či onak, treba uznať „genialitu“ tohto výkonu a každý výkon-rekord si zaslúži naše uznanie a veľký rešpekt.
Skúsim „zľahka premostiť“ a ponúknuť ešte jeden pohľad na oslavu basketbalu. Naposledy sme to mohli vidieť v zápase hviezd NBA Západ verzus Východ, ale vo všeobecnosti to môžeme vidieť vo všetkých zápasoch NBA. O Amerike sa hovorí, že je to krajina zázrakov, či neobmedzených možností. Keď sa bližšie pozrieme na tieto zápasy, tak zistíme, že o výsledky vysoko nad 100bodovú hranicu nie je núdza, že sa hrá „takticky voľnejšie“, necháva sa priestor pre strelecký koncert hviezd, ale aj nováčikov. Vzhľadom na to, že zápas NBA je v prvom rade „basketbalová show, divácka zábava a nad tým všetkým čnie slovko biznis“. Potom všetci robia všetko pre splnenie tohto cieľa. O sile médií, marketingu a reklamy, myslím, že je zbytočne hovoriť a preto „vypichnem“ len jednu vec a to je konštruktívnosť a tvorivosť. Útok musí byť v prvom rade divácky atraktívny a je nutné, aby sa predvádzali oku lahodiace akcie, ktoré predávajú zápas. Všetci vedia, že výsledky 55:50, či 85:79, by im za chvíľu vyprázdnil haly, nebol by príjem zo vstupného a tak je „potreba“ trvale udržiavať skóre vysoko nad 100bodovu hranicu, nevyhnutnosťou…
Aký odkaz si môžeme zobrať z výkonu Wilta Chamberlaina z pred 50tich rokov do dnešných dní? Dať v jednom zápase 100bodov, sa nám asi už nepodarí. Ale obrazne každý z nás môže tých 100bodov dať iným spôsobom, ktorý napomôže rozvoju a napredovaniu basketbalového života. Myslím, že to určite dokážeme napriek predsudkom, prekážkam vlastným, či okolia. Je potrebné zvážiť z akého uhla pohľadu to uchopíme. Napriek situácii v akej sa naša ekonomika nachádza, napriek „podvyživenému stavu klubových pokladníc“, napriek nie najlepším vzťahom v rámci SBA, napriek malému počtu tímov v jednotlivých súťažiach, napriek slabej konkurencii, napriek sťažnostiam smerom k rozhodcom, trénerom, hráčom, stále sa dá niečo spraviť, aby … Je reč o tom, čo môže urobiť každý z nás, ktorý sa „považuje“ za jedného zo širokej basketbalovej pospolitosti – či sa jedná o hráča, trénera, funkcionára, fanúšika, pozorovateľa, či vizionára. Dôležité je, aby sme začali od seba, každodennou tvrdou zmysluplnou prácou, ktorá nás bude napĺňať a povedie ho za dosiahnutím možno až „utopistického sna“ v podobe symbolickej méty 100bodov za zápas.
Tých symbolických 100bodov môže pre hráča znamenať výzvu, byť 100% profesionál a tak sa aj správať a odovzdávať svojmu športu všetko, postoj víťaza, tvrdo pracovať na sebe počas každého tréningu, odvádzať 100% výkon v každom zápase, svojim prístupom byť príkladom pre spoluhráčov, či mladšie generácie. Byť aktívnym a plnohodnotným článkom pri napĺňaní tímových cieľov a ambícii. Byť na 100% komunikujúcim partnerom trénera, nielen mlčiacim článkom tímu. Pre trénerov 100bodov, by malo znamenať 100% dôverovať hráčom v čase pohody, ale hlavne nepohody, keď to najviac potrebujú, viesť hráčov, aby si 100% energie rozdelili 50/50 na útok a obranu, aby nechali vyniknúť hráčsku originalitu, silné stránky, aby hráčov „nezväzovali“ zbytočnou taktickou precíznosťou, ktorá ich mnohokrát sťahuje ku dnu. Nevenujte sa na 100% „skautingu“ súperových hráčov, ale venujte sa na 100%svojim hráčom a rozvíjajte ich silné stránky. Trénujte a koučujte nielen rozumom, ale hlavne srdcom, aby túto energiu, ktorú do toho dávate cítili a chápali vaši zverenci na palubovke, bez slov a pokrikov.
Rozhodcovia, vašich 100bodov, nech bude váš cieľ odpískať zápas tak, aby ste sa vedeli smelo po zápase každému pozrieť do očí, že ste pre „zdárny priebeh zápasu“ urobili maximum. Je dôležité, aby vaše EGO z vás nenechalo robiť hlavných „účinkujúcich“ zápasu, lebo sami dobre viete, že najlepší rozhodca je ten, ktorého počas zápasu nie je „vidieť“. Potom si všetci zainteresovaní povedia, že rozhodcovia nie sú „len servisnou organizáciou“, ale rovnocennými partnermi vydareného zápasu spolu s hráčmi, trénermi, funkcionármi a divákmi, ktorých poslaním je dohliadať nad dodržiavaním pravidiel a princípov fair-play.
Funkcionárskych 100bodov, je cieľ vytvárania podmienok pre korektné fungovanie vzťahov hráči-tréneri-manažment. Zvoliť jasnú víziu klubu, tímu a postupnými krokmi ju napĺňať. Vytvárať harmonické prostredie v klube, aby každý zo zainteresovaných chcel pracovať v tomto kolektíve celých 100rokov
Fanúšikovia, vašich 100bodov by mal byť cieľ, ak už prídete na zápas, tak vydržte so svojimi hráčmi a klubom v dobrom aj zlom. Byť fanúšikom neznamená potľapkávať hráčov a trénerov len po víťaznom 100bodovom zápase a po prehre ich „zatracovať a posielať do horúcich pekiel“. Byť fanúšikom je „poslaním“. Poslaním stáť za svojim milovaným klubom a hráčmi keď sa darí a svieti slnko, ale hlavne podržať ich v ťažkých chvíľach, aj keď nie je všetko ružové.
Vizionárskych 100 bodov je navrhnúť a realizovať koncepciu, systém výchovy mladých hráčov, ktorí budú garantom budúcich úspechov na klubovej, či repre úrovni. Všetci pracujme a robme tak, aby „standing ovation“ po každom zápase bol odmenou pre nás všetkých, nielen pre jednu časť víťaznej mozaiky… Ak máte chuť sa podeliť s myšlienkami, čo je vašich 100bodov pri spoločnom napĺňaní cieľa pozdvihnúť slovenský basketbal, nech sa páči, napíšte nám. Podeľte sa so svojimi názormi a víziami, ktoré by nás všetkých mohli posunúť ďalej, aby sme sa všetci tešili zo spoločných úspechov tímov, či jednotlivcov. Ďakujeme, že nás čítate…
Miro Mackulín, mentálny tréner a kouč www.mojkouc.com
