Hanka Valachová –Nový Člen TOP Teamu Mojkouč
Športové gény zdedila po rodičoch, pred cyklistikou dala prednosť jazdectvu
Predstavujeme novú členku TOP TEAMU MOJKOUČ: Hanku Valachovú
Narodila som sa 21.12.2002 v Trenčíne. Študujem druhý ročník slovensko-anglického bilingválneho gymnázia FUTURUM v Trenčíne. V parkúrovom jazdení reprezentujem JK CEDOS Nozdrkovce a aktuálne trénujem v SporthorsesMengusovce, pod vedením vinikajúceho trénera a jazdca Juraja Poláša.
Jazdectvu som sa začala venovať od roku 2012, keď som mala 9 rokov. Začínala som sa učiť jazdiť na poníkovi a svojho prvého koňa som dostala v roku 2015. Volal sa Quick a venovali sme sa spolu parkúrovému jazdeniu a military (drezúra, parkúr a cross).
Po troch rokoch som odišla trénovať k Jurajovi Polášovi do Mengusoviec, kde som začala zbierať skúsenosti vďaka jazdeniu a pretekaniu na viacerých koňoch, čo je pre jazdca to najdôležitejšie.
V Mengusovciach som dostala možnosť pracovať s úžasnou kobylou WESTTON Picolinou, ktorá má len 6 rokov. S ňou som sa zúčastnila Majstrovstiev Slovenska v parkúrovom jazdení v auguste v Košiciach, kde sme sa stali vicemajstrami Slovenska v juniorskej kategórii.
Okrem koní, na ktorých skáčeš, aké máš koníčky? Keďže jazdectvo je veľmi časovo a finančne náročné, popri koňoch a učení nestíham nič iné. Verím, že sa to to v budúcností zlepší. Aké ciele si dávaš do budúcnosti ohľadne jazdectva? Mojím cieľom do budúcnosti je hlavne získavať veľa skúseností v parkúre a zúčastňovať sa čo najviac pretekov s vyššou náročnosťou.
S akými ambíciami si išla do Košíc na majstrovstvá Slovenska? S akým umiestnením by si bola spokojná pred majstrovstvami? Berieš aj striebro a druhé miesto, alebo si túžila po zlate? Do Košíc na MSR som nešla so žiadnymi očakávaniami, pretože to bola moja prvá účasť na MSR, navyše s novým koňom, pre ktorého to bola tiež premiéra. Aj druhé miesto bolo preto pre mňa veľkým úspechom a som za to vďačná.
S akými pocitmi si išla do posledného kola súťaže /S-130cm/, keď po dvoch kolách si bola na delenom prvom mieste? Zväzovalo ťa to, či naopak motivovalo? Keďže počasie nám v posledný deň neprialo, organizátori museli posledné kolo MSR presunúť do krytej haly, ktorej rozmery boli podstatne menšie, ako rozmery trávnatého parkúru. Zmena priestoru znamenala zhoršené podmienky, ja a Picolina sme si v tomto prostredí neboli také isté, čo rozhodlo o našom výsledku a celkovom druhom mieste.
Máš nejaké rituály pred samotnými pretekmi? Opasok v rajtkách si vždy navlečiem tak, aby som vynechala jedno pútko. Pokiaľ sa mi prvý deň darí, ďalšie dni už nič z jazdeckej výstroje nemením.
Ako sa ti skákalo na kobylke WESTTON Picolina, ktorú si začala jazdiť len nedávno? Skús nám ju opísať? Picolina je veľmi talentovaná 6-ročná kobyla/ po žrebcovi WESTTON Coldrex/ s veľkým srdcom, ktorá ma dokáže podržať v každej situácii. Verím, že nám to pôjde s pribúdajúcimi mojimi aj jej skúsenosťami, stále lepšie a lepšie a časom si trúfneme aj na náročné parkúry.
Čo si myslíš o mentálnom tréningu, je dôležitý pre výkon športovca? Máš s tým nejaké skúsenosti? Keďže kôň je veľmi citlivé zviera, jazdec musí vedieť zachovať pokoj a kľud v každej situácii. Som preto presvedčená, že jazdectvo bez mentálneho tréningu nemôže existovať.
Tvoj otec, Ján Valach je známi cyklistický tréner, ktorý „koučuje“ okrem iných aj Petra Sagana. Snažíš sa čerpať inšpirácie aj z cyklistiky? Ak áno, čo konkrétne? Môj otec ma odmalička viedol k športu a bol mojím vzorom. Napriek tomu, že sa nevenujem cyklistike, ma podporuje v akomkoľvek športe, ktorému sa venujem.
