Šampióni sústredia energiu na svoj výkon, ostatní hľadajú skratky
KOŠICE. Ján Kozák patrí k futbalovým trénerom, ktorí si vedia v šatni urobiť poriadok. „Upratovať“ musel aj v národnom tíme, pri ktorom sa počas jeho pôsobenia dvere definitívne zabuchli Miroslavovi Stochovi. Až na tento prípad sa však zdalo, že medzi trénerom a jeho zverencami panuje harmónia, hráči si často pochvaľovali atmosféru v reprezentácii pod Kozákovým vedením. O to viac šokujú informácie, ktoré sa postupne vynárajú na povrch. Tie hovoria o tom, že Kozákovu náhlu abdikáciu nespôsobila prehra v Lige národov s Čechmi, ani nezhody so zväzovými funkcionármi, ale rebélia hráčov. Tí si náladu po prehratom zápase rozhodli vylepšiť návštevou nočného klubu, pričom portál cas.sk uvádza, že šlo až o sedem futbalistov z 23-členného kádra a s otáznikom spomína mená Dúbravka, Šulla, Šatka, Gyömbér, Škriniar, Lobotka a Weiss.
Na porušenie životosprávy v profesionálnom športe, čo ju spôsobuje, ako by mala vyzerať prevencia i potrestanie vinníkov, sme sa spýtali mentálneho kouča Miroslava Mackulína.
Na verejnosť postupne presakujú informácie, o tom, že skupina
slovenských futbalových reprezentantov mala po zápase Ligy národov
s Českom porušiť interné pravidlá a namiesto pozápasovej regenerácie sa
zabávať v nočnom klube…
„Na úvod musím povedať, že informácie, ktoré zatiaľ máme nie sú
relevantné, preto vynášanie „súdov“ by bolo chodením po tenkom ľade a
mohlo by spôsobiť viac škody ako osohu.“
Vo futbalovom svete by to však zďaleka nebol prvý takýto prípad. Čo hráčov najviac láka na podobnej rebélii? „Byť vrcholovým športovcom, či trénerom nie je ľahká rehoľa. Ľudia zvonku a fanúšikovia len matne tušia, čo všetko obnáša profesionálny šport a aké nároky na samotného športovca sú kladené. A nejde len o športovú stránku. Aj oni sú ľudské bytosti, ktoré majú svoj súkromný život, svoje rodiny, radosti aj strasti. Život týchto ľudí sa často dá prirovnať k životu v zlatej klietke, pričom lesk peňazí a popularita sú len slabou náplasťou, ktorá ich nespraví šťastnými. Preto často potrebujú a hľadajú východisko – akýsi ventil – pre nahromadené emócie či frustrácie po nevydarenom zápase a neúspechu. Samozrejme platí, že čím sú športovci lepší, tým je zrkadlo verejného záujmu väčšie a preto všetky takéto „úlety“ by mali mať parametre „zdravého rozumu“ a uvedomenia si, aké následky môžu priniesť. Komu všetkému tým môžu vedome, či nevedome ublížiť.“
K porušeniu životosprávy dochádza vo futbale často pri reprezentačných zrazoch. Prečo je to tak? Berú hráči povinnosti v reprezentácii inak ako v kluboch? „Treba si uvedomiť, že hráči sú veľmi veľa mimo domova a na cestách. Do reprezentácie prichádzajú z rôzneho klubového prostredia, kde sú rôzne nastavenia pravidiel medzi trénermi a hráčmi a rôzna miera tolerancie k životospráve. Preto je veľmi dôležitá prevencia, jasne zadefinované pravidla fungovania „života kolektívu“ a okrem tvrdej tréningovej, či zápasovej práce, je dôležitý voľne trávený čas a program.“
Je tento neduh podmienený vekom? „Traduje sa, že hráči-športovci rokmi dozrievajú a tým pádom aj miera „prúserov“ sa vekom zmenšuje. Nikomu neberiem tento názor, ale podľa mňa je to vec výchovy, vplyvu prostredia a hlavne uvedomenia a nastavenia priorít u samotných hráčov. Platí, že na čo zameriavame svoju pozornosť a energiu, to podporujeme a posilňujeme. Preto úspešní športovci-šampióni svoju energiu vynakladajú na zvyšovanie a rast svojho výkonu. Tí ostatní hľadajú skratky, ľahšie cestičky, výhovorky a prenášajú zodpovednosť za svoje nezdary na iných.“
Aké možností má v tejto súvislosti tréner? „Múdry a rozhľadený tréner má veľkú silu a dôležitosť. On nie je len športovým trénerom, ale často aj učiteľom, hladkajúcou mamou, kritickým otcom, vodcom, ale hlavne vzorom, ktorý svojim hráčom ide príkladom. Samozrejme kompetencie a dosah na hráčov u klubového trénera, ktorý je s hráčmi denne, sú iné, ako reprezentačného trénera, ktorí ma len pár dní na vyladenie taktiky a predzápasovú motiváciu.“
Spomenuli ste dôležitosť prevencie. Čo konkrétne v sebe zahŕňa? „Zaujímať sa o svojich hráčov, poznať ich nielen po športovej stránke, ale aj ako ľudí, pričom človečina by nemala absentovať. Poznať aj ich tajomstvá, ktoré ukrývajú ich trináste komnaty. A aby sa hráči trénerovi takto otvorili, vzájomný vzťah musí byť ozaj na pevných základoch, ktorého komponenty tvoria dôvera, načúvanie, pochopenie, vzájomná úcta a rešpekt.“
Aké tresty by v prípade potvrdenia viny hriešnikov boli adekvátne? „Odpoviem ináč. Neviem prečo je naša spoločnosť historicky založená na metóde cukru a biča a že na slovenských hráčov platí len malý dvor a veľký bič. Aj pri bežných súťažiach zručnosti na tréningoch nezíska víťaz nič, kým všetci porazení musia robiť sklápačky, kliky, porazení z baga na obede popriať na obede ostatným dobrú chuť… V živote rodič trestá svoje dieťa, učiteľ žiaka, tréner hráča a k čomu to vedie? K tomu, že sa podobné situácie opakujú, hoci chvíľu je pokoj a trest zaúčinkuje. Avšak nie preto, že je fajn, ale kvôli tomu, že chvíľu naháňa strach. Nie je to však všeliek. Mali by sme sa radšej spoločne zamýšľať nad konštruktívnymi riešeniami, ktoré pomôžu odbúrať tieto nežiaduce javy. A zároveň pomôžu zvýšiť sebavedomie našim hráčom, ktoré im v konfrontácii so zahraničím často chýba. Dôležité je problém nezamiesť pod koberec, rozprávať o tom a poučiť sa z toho.“
Zdroj: KORZÁR, DANIEL DEDINA
KTO JE MIROSLAV MACKULÍN
Na východe Slovenska je jeho meno dostatočne známe. Organizoval 20 ročníkov populárneho futbalového turnaja Westton Cup, na ktorom sa to hemžilo známymi osobnosťami z prostredia futbalu i šoubiznisu a 12 ročníkov Memoriálu J. Mackulína. Ako mentálny kouč spolupracoval s futbalovou reprezentáciou Slovenska do 17 rokov pred a počas ME 2013, dievčenským výberom do 19 rokov počas ME 2016, futbalovou akadémiou MŠK Žilina, CFT Academy, boxerskou akadémiou Tomiho Kida Kovács, basketbalovou reprezentáciou žien i do 18 rokov. V súčasnosti rozvíja projekty pre trénerov, hráčov a rodičov.