KONEČNE, SLOVENSKO ZAČÍNA BYŤ „SVETOVÉ“…
Dlho, predlho sme čakali na príležitosť. Po rozdelení Česko-Slovenska sme sa roky potácali v priemernosti, potom sme sa začali hľadať, následne padať, ponárať sa, či dokonca cúvať asi vo všetkých merateľných ukazovateľoch hospodárskeho, vedeckého, kultúrneho, či športového života. Nič na tom nezmenila ani snaha našich politikov vyviesť nás z tohto bludného kruhu sladkými rečami, trinástymi dôchodkami, či inými rukolapnými benefitmi pred voľbami. Bohužiaľ, nepodarilo sa to nikomu, ani červeným, ani modrým, ani demokratom, ani liberálom…
Až prišla „korona doba“, jej špecifiká, jej logicko-nelogické reťazenia, jej merateľné štatistiky pozitívne testovaných, či ťažko uchopiteľné psychické následky vystrašených ľudí. Aj toto dáva živnú pôdu všetkému a všetkým, aby sa diali predtým nepredstaviteľné a neakceptovateľné veci, o ktorých sa rozpráva, či bude rozprávať aj za hranicami Slovenska. O tom, či to bude svetové, či len bláznivé rozhodne až čas a historické anály.
V posledných dňoch naprieč spoločnosťou rezonujú dve témy. Tou prvou je svetový unikát ala SLOVAKIA, ktorého cieľom je celoplošné testovanie obyvateľstva. A tou druhou je koučovanie ala Kmotrík.
Ak nám vyjde testovací experiment, ktorý zo Slovenska spraví jedno veľké pokusné laboratórium, tak si nebudú mädliť ruky len slovenskí infektológovia, ktorým sladkou odmenou bude článok v uznávaných svetových periodikách, ale mohutné BRAVÓ si vyslúži autor projektu a mnohými zatracovaný, pán premiér. Ak to nevyjde, aspoň sa minie 13 miliónov antigénových testov a štátne peniaze sa trochu pretočia a pomiešajú v súkromnom sektore, nič nezvyčajné…
Nakoľko sme športovo orientovaná komunita, tak poďme od politiky k tak ťažko skúšanému športu a venujme sa udalosti, ktorá začala silno rezonovať po futbalovom zápase DAC-Slovan, v odbornej, aj laickej verejnosti a našla si svojich priaznivcov aj odporcov. Hneď z kraja podotýkam, že som východniar a Slovanu nefandím, nepoznám osobne pána Kmotríka, hoci poznám dvoch skvelých ľudí-hráčov/ Dominika Greifa a Vernona de Marca/ zo slovanistického košiara, ak by si niekto na základe ďalších riadkov myslel, že drukujem, či obhajujem slovanistické počínanie.
Treba plne chápať všetkých, ktorí kmotríkovo koučovanie a počínanie odsudzujú, označujú ho za dehonestáciu trénerského stavu, či flagrantné porušenie noriem ÚLK, či licenčnej politiky vzdelávania trénerov. Z tohto uhľa pohľadu, všetci, ktorí tak cítia, nech si hodia do funkcionára Slovana, hoc aj „vulgárnym kameňom“. Na strane druhej, sa celkom logicky a pragmaticky javí, aj vysvetlenie pána Kmotríka, ktorý apeluje a pripomína zvláštnosť a špecifickosť týchto „koronadní“, ktoré prinášajú anomálie na všetkých úrovniach nielen spoločnosti, ale aj každého klubu, či jednotlivca. A tak jeho osobná snaha a potreba pomôcť v prvej línii, hneď pri autovej čiare sa zdá byť obhájiteľná a určite lepšia, ako by tam mal stáť niekto, kto si je vedomý svojho „postavenia figúrky“ v slovanistickej hierarchii, bez kompetencie a také by bolo aj jeho bezfarebné koučovanie a motivačný tieň smerom k hráčom.
Spoločenský paradox alebo nie je línia ako línia.
Všetci, ktorí nastavujú svoje životy v prvej línii vo vojnách, či pomoci v období pandémie, sú hrdinovia, všetci majú náš rešpekt, obdiv, dávame ich na piedestál slávy, modlíme sa za nich. A čo s človekom, ktorý v krízovej situácii „má gule“ a postaví sa do klietky s názvom technická trénerská zóna a ide so svojou kožou, či modrým karovaným sakom na trh v dôležitom zápase, odhliadnuc od mena, či spoločenského postavenia?! Ak to budeme vnímať úzkoprso, ako rozmar, cez „licenčnú optiku“, budeme prskať a nadávať. Ak sa na to pozrieme z nadhľadu a odstupom, budeme tlieskať za špecifický počin, krízové rozhodnutie, krízového manažéra v krízovom režime.
Osobne za tým vidím ešte väčší presah a možný pozitívny dopad pre všetkých trénerov. Keď ste si doteraz klepali na čelo, o čom ten mentalista zase točí, tak verím, že teraz budem viac zrozumiteľnejší…
Táto koučovacia skúsenosť vrcholového klubového manažéra môže byť skvelá príležitosť nielen na sebareflexiu a posun samotného pána Kmotríka, ale aj návod pre ostatných majiteľov, aby si na vlastnej koži vyskúšali a precítili, aké to je viesť-koučovať-rozhodovať sa v ťažkom derby zápase, pod tlakom času, situácie, priebehu, či výsledku zápasu. Pán Kmotrík na vlastnej koži ochutnal, ako sa cíti jeho podriadený-tréner, počas celej sezóny v ťažkých a vypätých chvíľach. Že aj remíza z horúcej pôdy súpera je za istých okolností fajn a nemusí zaváňať odvolaním trénera. Uvedomenie, že výhra nie je samozrejmosť. Že tréneri, či členovia realizačného tímu sa niekedy môžu aj rozkrájať, ale nie vždy sa podarí vyhrať. Prečo? Lebo lopta je guľatá a na druhej strane stojí tiež motivovaný súper, jedenásť dobre trénovaných hráčov a realizačný tím, so svojou taktikou, zámerom a neskutočnou túžbou vyhrávať. Minimálne za toto prvenstvo, si zaslúži obdiv veriac, že táto skúsenosť pomôže mnohým majiteľom a klubovým funkcionárom harmonizovať klubové prostredie a komunikáciu s trénermi, ktorí sú na odstrel. Ak by si to vyskúšali viacerí majitelia, funkcionári, určite by zo slovenských trénerov nerobili každú sezónu trhacie kalendáre a Slovensko by nepatrilo medzi krajiny, ktoré neslávne okupujú prvé priečky v rebríčkoch vyhodených trénerov. Možno, by konečne trénerské remeslo v rámci spoločnosti opäť nabralo spoločenskú vážnosť a uznanie.
Byť na mieste pomazaných akademických hláv, nezatracujem tento precedens, skôr by som to využil ako výzvu a pozval „koronakouča“ na prednášku, prezentáciu svojich pocitov, dojmov, skúseností. Myslím, že by bolo skvelé sa dozvedieť viac o pohnútkach tohto kroku, či otvoriť vnútorný svet človeka, ktorý sa v pandemickej dobe ocitol v pozícii, generálneho riaditeľa, krízového manažéra a trénera v jednej osobe. Som presvedčený, že bolo by to zaujímavé, prospešné pre posun a porozumenie vzťahov na linke MAJITEĽ – TRÉNER.
Asi nie nadarmo sa hovorí, že najlepším šéfom, či majiteľom firmy, sa stáva ten, kto si počas svojej kariéry prešiel všetkými úrovňami firemného riadenia, ten, kto ochutnal a precítil na vlastnej koži radosti a strasti každej firemnej profesie a zručnosti. Len takýto človek, na základe prežitého, môže v konečnom dôsledku robiť veľké manažérske rozhodnutia, plné múdrosti a ľudského pochopenia druhých.
Chcel som vám priblížiť aj iný uhol pohľadu. Kto chce, teraz nech súdi…
Miroslav MACKULÍN, inšpirované životom…
