(NE) BASKETBALOVÉ POSTREHY a ODKAZY TÝCHTO DNÍ…
Posledných pár dní opäť zavládla futbalová horúčka v rámci Ligy Majstrov, kde ide do tuhého a zatiaľ všetci fanúšikovia „krochtají blahem“. Máme možnosť vidieť veľa krásnych gólov, útočných akcii a nie je núdza ani o výsledky, v ktorých padne rekordný počet (7–8)gólov, čo je na pokročilosť súťaže neskutočne zaujímavé číslo. Ale je to opäť znak toho, že mužstvá hrajú otvorený, útočný futbal pre divákov a tak to má byť.
1. Genialita Messiho – odkaz trénerom.
O genialite Lionela Messiho už počúvame dlho a jeho posledný strelecký počin, nemá v histórii futbalu obdobu. Doposiaľ sa ešte nikomu v Lige Majstrov nepodarilo dať v priebehu 90minút 5 gólov. Je to skutočný unikát a tak nečudo, že mnohí jeho výkon prirovnali k zázraku a označili Messiho za človeka z inej planéty, či galaxie. Ani sa im nečudujem a myslím že, nie sú ďaleko od pravdy. Možno raz sa dozvieme viac. Jeho gestikulácia a komunikácia s Univerzom je veľavravná… Z tej všetkej oslavy jeho výkonu mi doposiaľ najviac rezonuje výrok jeho trénera Pepeho Guardiolu, ktorý po tomto „galapredstavení El Messingera“ povedal: „ som hrdý, že budem môcť si písať, že som trénoval tohto úžasného hráča. Ale mojou úlohou je ho len vyprevadiť na trávnik a usmerniť ostatných hráčov, aby mu dali dobré prihrávky. Ostatné je len na ňom…“. V ďalšom texte zdôrazňuje, ako sa snaží pracovať s hráčmi, ako využíva ich silné stránky a nesnaží sa prerábať hráčov na svoj obraz. Pri týchto riadkoch som sa snažil konfrontovať našu slovenskú realitu a prácu našich trénerov v rôznych športoch, či je to futbal, volejbal, hádzaná, basketbal… Väčšina trénerov pri diskusiách na túto tému rada konštatuje: „ snažíme sa vylepšovať silné stránky hráčov, nechávame im určitú voľnosť, ale… a potom nasleduje dlhý predlhý výpočet toho, prečo sa snažíme hráčov „prerábať“ a vnucovať im naše „videnie sveta“. Tu môžeme hľadať aj odpoveď prečo sa u nás nerodia hráči tipu Messiho, či Ronalda, ale len „priemerný robotický hráč“ , ktorému chýba cit pre hru, kreativita, originálnosť. Za tých pár rokov v mladom veku v rámci tréningovej taktickej zviazanosti a disciplíny mi mu tú „hravosť radi rýchlo vyženieme z hlavy“, však? Myslím, že je na každom mládežníckom, či „dospeláckom“ trénerovi, akú cestu výchovy si zvolí…
2. Pozápasový výrok trénera Goffu.
Futbal sa rozbehol prvými jarnými kolami aj v našej corgoň lige a 1. lige. A tu ma zaujal pozápasový výrok svetobežníka, známeho slovenského trénera Goffu, koučujúceho klub, ktorý je známi svojimi funkcionárskymi „prešľapmi“, veľkou fluktuáciou trénerov, hráčov a neortodoxným prístupom majiteľa. Po víťaznom zápase v Petržalke sa tréner otvoril a povedal: „Našu taktiku sme postavili na láske k futbalu a radosti z hry, pretože futbal nie je len o drine, strese, že musíme vyhrať, o trestoch a vyhadzovaní, keď sa nevyhrá…“ Verím, že to čo povedal je úprimné a v tom prípade hlboko sa klaniam pred takýmto tipom trénera, ktorý v dnešnej dobe pomenúva veci „pravými menami“ a nastavuje zrkadlo nielen sebe a hráčom, ale aj manažmentu klubu a jasne deklaruje, že nad mocou peňazí sú aj iné hodnoty, kvôli ktorým sa tento krásny šport robí…Držím mu palce, aby v dnešných časoch bol tým svetielkom za ktorým pôjdu aj ostatní tréneri. Sám som zvedaví, ako dlho vydrží na „vratkej trénerskej stoličke“ tohto špecifického tímu? Verím, že dlho…
3. Tenisový turnaj žiakov – odkaz rozhodcom.
Tento týždeň som sa zúčastnil so svojimi zverencami medzinárodného
turnaja starších žiakov v tenise. Opäť som si vychutnal chvíle strávené
s nimi, ako prežívajú „neľútostné boje o body“, ktoré ich
posúvajú v slovenských a medzinárodných „reitingoch“ vyššie a
vyššie za ich cieľmi – raz sa stať Nadalom, či Federerom.
O špecifikách tohto individuálneho športu sa dá popísať veľa. Ale mňa
počas celého týždňa fascinovala jedna skutočnosť, že hráči hrali svoje
súťažné zápasy bez rozhodcov. A neuveríte, zvládli to hravo, bez
zbytočných rušivých momentov, emócii svojich, diváckych, či
rodičovského doprovodu. Za celý turnaj, som snáď len pár krát bol svedkom
toho, že v prípade „spornej loptičky“ si hráči zavolali
„supervízora“, ktorý to „rozlúzkol“ za nich a opäť bez väčších
emócii jednej, či druhej strany. Viem, že teraz čo napíšem bude
„pritiahnuté za vlasy“, ale …Bol som tiež často divákom
mládežníckych basketbalových zápasov a tam som mal veľakrát pocit, že
rozhodcovia, ktorí by mali byť v prvom rade pre deti usmerňujúcim faktorom,
boli skôr „ničiacim elementom“ ich basketbalových ilúzii. Samozrejme
česť výnimkám…Kvôli zníženiu nákladov, v týchto nižších
kategóriách pískajú „domáci rozhodcovia“. A keďže sa „doma vyhrať
musí už v týchto kategóriách“, sme veľakrát svedkami
„pokrivenia princípov fair – play, či súťaživosti a konkurencie,
ktoré sa hlboko vrývajú do pamäte mladých hráčov. Veľakrát po zápase
počuť nielen zo strany rodičov-divákov, ale aj trénerov: „veď počkajte,
uvidíte, keď prídete k nám…“, neuvedomujúc si, že opäť na to
doplatia samotné decká, ktoré sa stanú rukojemníkmi súperiacich
dospelákov… Preto v takýchto prípadoch si často hovorím, že tie deti by
to snáď odohrali s menšími „boľačkami“ aj bez rozhodcov…
Čo vy nato? Aké skúsenosti máte vy, mládežnícky tréneri? Čo by ste navrhovali vy pre skvalitnenie mládežníckych súťaží? A aký je váš recept na výchovu tvorivých, hravých hráčov, aby sme im tieto vlastnosti nezobrali po pár tréningových jednotkách?
Miro Mackulín, mentálny tréner a kouč www.mojkouc.com
