ÓDA NA FUTBAL ALEBO ZÁPASOVÁ KRITIKA?

V týchto dňoch, končiaceho sa bláznivého roka 2020, sú športoví fanúšikovia stále hladní a túžiaci po skvelom emotívnom zážitku. A keď je priamy kontakt z tribún so športovcami stále v nedohľadne, tak všetkými desiatimi berieme aj „TéVé-gaučingfandenie“ a drukujeme tým svojim.

Keďže šport môžem a futbal mi je viac ako blízky, s veľkým potešením som si sadol k telke a zapozeral sa do zápasu SLOVAN -ŽILINA, v poslednom kole jesennej časti našej najvyššej futbalovej súťaže. Tešil som sa na mladých, talentovaných žilinských hráčov, na ich futbalovú drzosť, jazdenie hore-dole a tiež aj na ich súperov, hráčov Slovana, suverénov našej ligy,  zrelých, väčšinou dobre hrajúcich, ale aj nadštandardne  zarábajúcich profesionálov. Musím povedať, že zápas ma od začiatku vtiahol svojim rýchlym tempom, nasadením, obojstranným vysokým pressingom a bojom o každý centimeter ihriska. Od začiatku bolo jasné, že ani jedno mužstvo neprišlo hrať na „zanďoura“, nezaparkovalo pred svoje šestnástky ani jeden, nieto dva autobusy a bolo len otázkou času, kedy padne prvý gól, ktorý ešte viac otvorí hru a dá podnet k ešte väčšej atraktivite už aj tak pekného predstavenia.

Napriek všetkému som začal okolo 20minúty pociťovať nejaký diskomfort a divácke nepohodlie. Očami videné, nekorešpondovalo s ušami počujúce. Ešte pozornejšie som sa započúval do slov mladého komentátora a jeho partnera, futbalového experta Róberta Paldana. Počas zápasu pre všetkých divákov, veľmi dôležitých a mienkotvorných ľudí.  Ich kritické poznámky k jednotlivým hráčom, priebehu hry, neustále upozorňovanie na chyby, prvý dotyk, a ponúkané riešenia po videní opakovaného záberu nemali konca-kraja. Môj pozitívny zážitok z videného sa začal rúcať, ako domček z karát a začal som sa pýtať sám seba, čo ich k tej kritike vedie? Podobné závery a rekapitulácie  na predvedenú hru v polčasovej prestávke aj po skončení zápasu ponúkol aj ďalší hosť v štúdiu, futbalový tréner Vladimír Koník. V tej chvíli, som bol presvedčený, že k nám na východ z Bratislavy prichádza iný televízny signál, ktorý nám východňarom v tejto temnej dobe ponúka zápas s ružovým diváckym filtrom.😊

Ako sa hovorí: “ráno, múdrejšie večera“, s týmto konštatovaním som ráno kúpil denník Šport a rýchlo si prečítal dva články k tomuto zápasu: Analytický pohľad športu a stĺpček O lige po lige s názvom: Klobúk dolu, od skúsených novinárov. Z oboch vyberám spoločné zhrnutie a konštatovanie: „Ozdobou bolo viacero fantastických momentov na oboch stranách, ktoré spievali ódu na futbal. Tri krásne góly, žrď, zázračné zákroky brankárov, individuálne akcie, kombinácie, prihrávky. Skrátka, dramatické vystúpenie s fascinujúcimi zákrutami a strhujúcim finišom.“ Bingo, radostne som si zašepkal pred novinovým stánkom…

U nás na východe staršie babky, ale aj väčšia časť populácie hovoria: „To, co sebe prečítame vof novinkoch, čujeme v rádiu a vidzíme v telke, ta to muší buc pravda“. Asi tak sa vytvára mienka o nás, našej spoločnosti, jednotlivcoch, športe, futbal nevynímajúc. Mienkotvorné médiá, mienkotvorní ľudia vedome, či nevedome podsúvajú ľuďom svoj subjektívny názor, pohľad a tak to my ostatní preberáme a začíname sa s tým stotožňovať. Bohužiaľ, tento pud stáda, či oviec,  na našom malom Slovensku je veľmi silný, nákazlivý a stretávame sa s ním na každom kroku.

Prosím, nezabúdajme, že v rámci Univerza, života,  spoločnosti, či  jednotlivca, všetko so všetkým súvisí. Nezabúdajme na obrovskú silu našich myšlienok, ešte väčšiu silu našich slov a emócii. Sme spolutvorcami. Aj futbalový zápas je vlastne z marketingového hľadiska produkt a o tom, akú  bude mať kvalitu, cenu, dosah do budúcnosti, či na reprezentáciu, rozhodujeme všetci, ktorí sa na ňom priamo, či nepriamo zúčastňujeme. Nie sú v tom len hráči, ktorých vidíme na ihrisku a ich výkon, sú v tom aj tréneri a ich realizačné tímy so svojou prípravou na zápas, sú v tom diváci, novinári, komentátori, experti a mnohí ďalší, ktorí rozhodujú o tom, akú známku zápas dostane, či vyvolá pozitívne alebo negatívne emócie v nás samých a či nabudúce sa vyberieme do hľadiska štadiónov alebo dáme prednosť knihe, či krčme.

Preto som presvedčený, že s vecami, ako sú komentátorské postrehy, kritika, pochvala, či subjektívne videnie situácie, je nutné pracovať veľmi citlivo. Prečo? Z jednoduchého a prostého dôvodu. Posúvame, či podsúvame ľuďom buď pozitívne, oslavné videnie herných situácii, individuálne majstrovstvo a podporu hráčov alebo naopak, dokážeme nekonštruktívnou kritikou mladých hráčov, budúcich reprezentantov hlboko raniť, udupať ich sebavedomie, ktorého máme na Slovensku ozaj málo, zvlášť pri medzinárodnej konfrontácii.

Vrátim sa ešte k zápasu. Mladí žilinskí hráči si podľa mňa zaslúžia náš obdiv a rešpekt za svoju hru, výkon a hlavne túžbu víťaziť v každej situácii a za každého počasia. Samozrejme, že tam boli aj chyby, tie patria k futbalu, hre, k mladým. Kto to odmieta, nepozná zákony života a športu. Robili ich preto, že na druhej strane hrali vekom, či ťažkými zápasmi ostrieľaní harcovníci, ktorí tiež chceli ukázať svoje herné majstrovstvo, tabuľkovú dominanciu a v neposlednom rade aj to, že svoje platy si zaslúžia. Oba tábory, nielen hráči, ale aj tréneri sa pričinili o skvelé futbalové divadlo, ktoré by možno v Argentíne, či iných juhoamerických krajinách po takých parádnych góloch, či brankárskych zákrokoch, komentátori odmenili dlhými slovnými a emóciami podfarbenými pokrikmi / Bravooooóó, či Gól, Góóól, Goooóoooólllll/, ktoré si my na Slovensku púšťame len ako raritu a atrakciu. Myslím si, že toto je hlavný rozdiel medzi našou slovenskou mentalitou, kde futbal je často, skôr výsledkový kalkul, číhanie na chybu druhého, či zdroj kritiky a mentálnym nastavením krajín, kde futbal je náboženstvom a zážitková emócia je nad všetko  ostatné. Preto sa nemôžme čudovať, že dlhodobo u nás vychovávame zakríknutých športovcov, ktorým ich originalitu utíname našim verbálnym mečom, neuvedomujúc si, ako veľmi im ubližujeme. Prosím, skúsme o tom aspoň popremýšľať…

Veľmi sa mi páčia nadčasové výroky, ktoré vám ponúkam ako inšpiráciu.

„ABY ĽUDIA DOSIAHLI VŠETKO, ČO SA OD NICH ŽIADA,MUSIA SAMI SEBA POVAŽOVAŤ ZA VäČŠÍCH, AKO V SKUTOČNOSTÍ SÚ“. J.W.Goethe

„VER ĽUĎOM A ONI BUDÚ VERIŤ TEBE. PRISTUPUJ K NIM, AKOBY BOLI VEĽKÍ, A ONI VYRASTÚ“. R.W.Emerson

Miroslav Mackulín, inšpirované životom…