„Perfect season“ – sezóna bez prehry…
Po poslednom ligovom šlágri v Ružomberku ma zaujal rozhovor s generálnym menežérom GA Danom Jendrichovským, kde jednou z položených otázok bola aj otázka súvisiaca s prebiehajúcou sezónou, či si trúfa tím GA prejsť až do konca bez prehry? Odpoveď bola tradične sebavedomá, že určite sa o to pokúsia, tak majú nastavený aj odmeňovací poriadok, ktorý s „prémiami za domácu ligu“ ráta iba v prípade víťazstiev, ale zároveň poznamenal, že už druhú sezónu ich od tohto prestížneho výsledku delilo jedno zakopnutie a to s rovnakým súperom, Popradom. Takže nepredbiehajme, papierovo a zatiaľ výsledkovo je to jednoznačné, ale sezóna je dlhá a o prekvapenie sa určite budú pokúšať viaceré tímy…Zatiaľ najbližšie k tomu bol práve Ružomberok, ktorý nakoniec po veľmi kvalitnom výkone v prvom vzájomnom zápase prehral o 1bod, trojkou v posledných sekundách…
Poďme sa však pozrieť z blízka na „trofej“ s názvom „Sezóna bez prehry“. Určite z hľadiska štatistík, histórie, prestíže má svoje čaro a význam. Lebo takéto niečo sa nevidí často, skôr je to ojedinelá a výnimočná záležitosť. Na prvý pohľad to môže znamenať, že súťaž je málo kvalitná a ide o dominanciu jedného tímu, ale na druhej strane pre hráčky, trénerov, realizačné tímy je to veľká výzva, ktorú ak naplnia, treba neskutočne oceniť, lebo z hľadiska dlhej sezóny je veľmi náročná, hlavne na psychiku a zainteresovaní sa musia „vysporiadať“ zápas čo zápas s obrovským tlakom. Na jeho „skalp“ čakajú všetky tímy a s rastúcim počtom zápasov rastie aj zvýšená motivácia súperov, niekedy, až averzia, či nevraživosť a v mnohých športoch sme sa mohli stretnúť aj so „špecialnymi motivačným bónusmi“ od mecenášov, keď zdolajú daného favorita. A keď tým „bónusom“ je napr. auto zn. mercedes na hráča, tak tam už ide o zdravie a tak trochu aj zdravý rozum… Ozaj, klobúk dole pred takýmto počinom v podobe odohranej sezóny bez straty kvetinky. Byť trénerom, hráčom takéhoto tímu, znamená nielen hráčsku genialitu, trvalé zdravie, vyrovnanosť výkonov, širší káder, ale hlavne mentálnu vytrvalosť a húževnatosť, ktorá „dovolí a pomôže“ športovcom prechádzať všetkými úskaliami ťažkej a náročnej súťaže.
Z môjho pohľadu mentálneho trénera,(hoci viem, že sa jedná o prestíž a je to ojedinelá záležitosť, ktorú si neradi zainteresovaní nechavajú újsť a mnohé menežmenty, či majitelia používajú ako TOP motiváciu) ja s takýmito výzvami radím pracovať veľmi opatrne a citlivo. Lebo ako môžu byť pozitívne, tak sa veľmi rýchlo z nich môže stať „samovražedná zbraň“. Poviem aj prečo…Náš Život a šport, ako jeho súčasť sa neustále mení, vyvíja, dennodenne sme konfrontovaní s novými okolnosťami a nedá sa stále udržiavať pozornosť na jednej vízii, v našom prípade víťazstve. Stále žijeme v duálnom svete, kde noc sa strieda s dňom, láska s nenávisťou, jin s jangom, hojnosť s chudobou, víťazstvá s prehrami. Stále sú to dve strany jednej mince a hranica medzi nimi je tenká ako vlások. Ale obidve majú neopakovateľnú atmosféru, špecifiká, detaily, nesú úplne rozdielnu energiu a emócie. Víťaziť znamená zažívať neskutočne dobrý pocit, uvoľnenosť, radosť, eufóriu, nadšenie, zvyšovanie sebavedomia a lietanie v oblakoch, ale aj financie, úspech slávu. Naopak, prehra prináša smútok, trápenie, nervozitu, napätie, kŕčovitosť, pokles sebavedomia, tlaky okolia, trénerov, majiteľov, zranenia a nakoniec aj zníženie platu, zrušenie zmlúv, či nedobrovoľný odchod. Viem, že tak, ako sa strieda deň s nocou, sa strieda aj víťazstvo z prehrou. A ten, kto len víťazí, začína časom naberať stereotypné programy, ako je strata koncentrácie, motivácie, súťaživosti, ktoré vedú k nude, podceňovaniu, až ho neskôr môžu stiahnúť do nechcenej krízy. Samotné víťazstvá, bez „okúsenia prehry“ z dlhodobého pohľadu neposunú športovcov ďalej, k novým výzvam, za novou inšpiráciou, za novými prekážkami. Ten kto neokúsil prehru, jej podoby, ako sú rozčarovanie, sklamanie, negatívne energie, frustrácie, nevie ich vzájomne porovnať a precítiť. Platí to vo všetkom a pre každého. Iba takéto porovnávanie, takéto zážitky a skúsenosti nás môžu katapultovať ďalej a vyššie. Toto je prirodzený stav nášho posunu, rozumná konfrontácia dvoch strán, jednej mince…
Úspešné víťazné ťaženie a snaha o „perfect season“ je nielen na úrovni vrcholového športu, ale aj na amatérskej úrovni a ja som to včera „zažil“ so svojim volejbalovým tímom. Asi nie je náhoda, že včera sme hrali 6kolo, volejbal hrá 6 hráčov a bol dátum 15 /1+5=6/ a že potom nemáme veriť na zlé znamenia /666/ Ťahali sme dlhú sériu 15-tich víťazných zápasov a včera sme prvý krát okúsili trpkosť prehry. Už sme sa asi nasýtili víťazstiev, zovšedneli nám, nedali sme tomu tú potrebnú energiu, už sme sezónu chceli mať rýchlo za sebou a videli sme sa ako istí víťazi, ktorí sú na čele pelotónu už tretiu sezónu za sebou. Uponáhľanosť, pracovná zaneprázdnenosť nás prevalcovala, súper nás výborne „odskautoval“ a jeho túžba po víťazstve bola väčšia, ako naša ustráchanosť, že môžeme prehrať. A stalo sa! Hoci každý chce zvíťaziť, treba vedieť prijať aj prehru, hoc ako je nepríjemná, uštipačná a zlá. Len ten, kto ju okúsil a dokázal ju prijať, precítiť, nadýchnuť sa, usmiať sa, povzniesť nad všetko a všetkých, len ten sa môže posunúť ďalej, len ten sa môže smelo pozrieť za ďalšou výzvou. My sme to včera ešte za horúca rozobrali, emócie schladili niekoľkými „politrákmi piva“, napravili Postoj víťaza, naordinovali „mega dávky pozitívnej energie“, individuálne doriešime nápravu „mentálnych prúserov“ a na budúci týždeň sa opäť zídeme veriac, že „niekto si to odskáče“.
Ja verím a držím palce hráčkam GA, ale aj všetkým, ktorí majú snahu o „perfect season“, aby sa im vydarila bez straty kvetinky a ak nie, aby použili náš „zaručený recept“ na ďalšie výzvy a smelé plány.
Na záver chcem ponúknuť hráčom, trénerom, či majiteľom jednu Pravdu a bol by som rád, ak by sa s ňou stotožnili tak ako ja: „ Život ma naučil, že medzi víťazstvom a prehrou nie je žiaden rozdiel. Rozdiel je len v tom, ako to vníma a prijíma naše okolie. My vo svojom vnútri zostávame stále rovnakí“…
Ďakujem, že nás čítate
Miro Mackulín, mentálny tréner a kouč
