POZNÁTE LIEK NA STRELECKÉ SUCHOTY?
Pre mnohých z nich je to doslova nočná mora. Kladú si otázky, ako je to možné, že na tréningu mi to strieľa, príde zápas a nič! Alebo pred pár mesiacmi som trafil aj zo šatne, teraz nepremením tutovku. Platí zásada, čím vyššia súťaž, viac médií, tým sa problém so streleckou potenciou javí ako vypuklejší, viac sa o ňom rozpráva, analyzuje a rozoberajú to odborníci, ale aj pospolitá verejnosť. Basketbal na rozdiel od futbalu, či hokeja, je šport, kde nie sú hráči rozdelení na útočníkov a obrancov a od každého na palubovke sa očakáva dobré bránenie a v útoku strelecká potencia. Na druhej strane, basketbal v dnešnom prevedení je najviac „prešpekulovaný“ a najviac ovplyvňovaný hernými systémami, akciami, kde „hráčske voľnomyšlienkárstvo“ je často potláčané s odvolaním na tímovosť a celistvosť herného prejavu.
S diagnózou „strelecké suchoty“ sa na mňa obracajú mnohí športovci, futbalisti, hokejisti, basketbalisti, či volejbalisti…Ich naliehanie je o to intenzívnejšie, čím vyšší je bonus za výhry, či individuálne štatistiky. Samozrejme veľmi to trápi aj trénerov, ktorí majú postavenú svoju taktiku na týchto produktívnych hráčoch.
Čo môžem odporučiť všetkým, ktorí sa snažia o prinavrátenie svojej streleckej výnimočnosti? V prvom rade vrele odporúčam všetkým zainteresovaným, hráčom a ich trénerom, hoci to prijímajú veľmi ťažko, veľké dávky trpezlivosti a zachovanie pokoja. Všímam si, že čo nám všetkým chýba nielen v športe je trpezlivosť. Napríklad naše zdravie. Celý život si ho humpľujeme zlým životným štýlom, stresom , alkoholom, nezdravou stravou a keď naše telo začne sa ozývať, tak rýchlo utekáme k lekárovi a žiadame dôrazne nápravu. Neuvedomujúc, že stav, do ktorého sme sa dostali bol dlhodobý, ale uzdravenie chceme rýchle. Namiesto hľadania a odstránenia príčiny, si zoberieme zázračnú tabletku, ktorá nám príčinu a dôvod ochorenia neodstráni, len vyblokuje bolesť a my sme šťastní, že môžeme fungovať ďalej a vrháme sa opäť do stresového života, bez zmeny nášho postoja, či správania. Podobné je to aj so športovcami…Nemáme na nič čas, lebo sa naháňajú výsledky, sezóna je v plnom prúde a vyskočiť z tohto kolotoča je neprípustné, ako by zareagoval tréner, či funkcionári, hráči sa obávajú straty svojho platu, či základnej zostavy. A tak nie je čas na nič a za pochodu sa začína experimentovať. Mení sa technika streľby, menia sa miesta zakončenia, menia sa rituály, ešte viac sa trénuje, lebo „musí“ sa to zlomiť. A tak, hoci si to málokto uvedomuje, hráč sa dostáva pod vlastný tlak, či tlak okolností a prostredia, to už nehovorím o tlaku trénera a vedenia. V drvivej väčšine, to končí v lepšom prípade tak, že sa športovec vráti na začiatok a robí overené veci, v ktorých je silný a postupne prichádza prinavrátenie streleckej istoty a sebavedomia. V horšom prípade sa to celé skončí zranením, lebo hráč pod tlakom a v strese si často privodí zranenie. Až potom je čas a priestor na stíšenie a spravenie analýzy, čo mi to vlastne ten basketbalový Pán Boh chcel znížením mojej výkonnosti povedať? Ale často krát je už neskoro…
Aj tu platí, že lepšia je prevencia, ako hasenie následkov. Tí športovci, ktorí sú rozumní a majú trpezlivých trénerov, je dôležité, aby si o týchto veciach pohovorili. Ja sa snažím usmerniť hráčov, aby sami prišli na to, kde je problém. Používam vhodnú koučovaciu techniku v podobe rozhovoru, diagnostiky na báze farebno-slovných asociácii, meraní energetiky tela a pod. V mnohých prípadoch sa ukázalo, že športovec je pretrénovaný, chýba mu „šťava“, ďalší mali problém zo svojim zaradením, zaškatuľkovaním v herných systémoch trénera a nedostávali sa do zakončenia, čo im znižovalo sebavedomie. Niektorí neboli trpezlivý a stále sa pokúšali o zmeny všetkého, čo ich ešte viac rozhádzalo a stresovalo. Potom sú prípady, kedy strata streleckej istoty nemala nič spoločného so športom, ale príčina bola v iných oblastiach. Napríklad, rozchod s priateľom, priateľkou, nezhody v tíme, v rodine, vzťahové problémy a v neposlednom rade to boli také prozaické veci, ako zhoršenie zraku, zmena postu, strata dôvery, či nestotožnenie sa z pozíciou v rámci tímovej mozaiky.
Som presvedčený, že ak sa spraví dôkladná analýza, veľmi rýchlo odhalíme príčinu a nemusíme sa uberať dlhou cestou pokusov a omylov. A ak poznáme príčinu, rýchlo nájdeme účinný liek na tú, ktorú boľačku smutného a „impotentného športovca“.
A spomeniem ešte jednu príčinu, ktorú si mnohí z nás nielen neuvedomujú, ale hlavne vôbec nepripúšťajú. Celý náš život je o pohybe a vývoji. Tá populárna veta: „raz sme hore a potom zasa dole“. Presne tak, žijeme v cykloch, v ktorých sa raz darí lepšie, raz je to naopak horšie. Vtedy, keď sme na výslní, všetko sa darí, treba si uchovať v pamäti tieto pocity a použiť to práve v časoch, keď sa nedarí, keď padáme do kolien a postaviť sa je tak ťažké. Z času na čas konzultujem tieto veci so športovým astrológom a ten to vidí jasne. Ak raz máme proti nášmu slnku v našom znamení postavenú nejakú „nepriateľskú planétu“, nespravíme s tým nič. Budeme to pociťovať, ako nepriazeň osudu, nebude sa dariť v ničom, je dôležité to prijať a snažiť sa minimalizovať straty.
Ja ponúkam niektoré techniky, ktoré slúžia ako prevencia, ale aj liek na strelecké suchoty:
- Prijať a stotožniť sa s daným stavom. Neznamená to však sedieť za pecou a nič nerobiť. Byť trpezlivý. Zachovať pokoj a chladnú hlavu.
- Hľadať príčiny prostredníctvom dôkladnej analýzy. Zamerať sa na detaily. Ak treba, vyhľadať pomoc špecialistov.
- Hľadať spojenca v trénerovi, odkomunikovať problém. Spoločne nájsť optimálne riešenie v hernom štýle, či mieste v rámci tímovej mozaiky.
- Nehľadať príčiny a nehádzať vinu na druhých /súper, spoluhráč, rozhodca, tréner…/
- Naplánovať cestu postupných krokov zlepšenia vo všetkých oblastiach tréningu /kondičný, technický, taktický, mentálny…/
- Dôvera a viera v seba, v to čo robím. V každom zápase ísť naplno. Nemusím pomôcť tímu bodmi, ale srdiečko mám na správnom mieste a zabojujem, pomôžem spoluhráčom.
- Vizualizácia streľby. Výborná technika zlepšovania sa aj v čase zranenia. Praxou, ale aj vedecky overená metóda, škoda, že ju tak málo využívame.
- Pozitívny sebahovor. Nepodliehať tlaku seba samého, či okolia.
- Byť vytrvalý a nevzdávať sa. Tu dávam za príklad „americký štýl výchovy“ mladých hráčov, ktorí sú nabádaní stále to zdvíhať, bez ohľadu či sa darí alebo nie. Raz to padne a môže to byť víťazný kôš.
- Prehrať si video z minulosti zo zápasov, keď vám to „sypalo“.
- Nebáť sa o svojich pocitoch rozprávať so svojim okolím, spoluhráčmi. Nestavať sa do pozície „obete“, ale hľadať pochopenie a pomocnú ruku. V kolektíve sa tieto situácie opakujú a často riešia. Ústretovosť je na mieste a stačí jedná prihrávka do výhodnej pozície, „ľahký kôš“ a je po probléme.
Takže dámy a páni strelci, hore hlavu! Každé ťažké a pochmúrne obdobie raz skončí a opäť vyjde slnko a bude sa na vás usmievať a vy si to budete užívať. Aj slávu aj trápenie je potrebné prijať s pokorou a vierou, že všetko je v pohybe a raz sme hore a chvíľu zase dole. Je na nás, aby tieto výkyvy neboli veľké, ako na húsenkovej dráhe, ktorá nám nezdravo oplieska hlavu a sebavedomie, ale aby sme sami, či spolu s trénerom a spoluhráčmi ich vedeli hravo tlmiť a stále mali na pamäti, že to je len šport, ktorým rozdávame radosť sebe a divákom. Ak máte o sebe ako o strelcoch pochybnosti, opýtajte sa Jágra, Gáboríka, Hossu, Kopeckého, či Hamšíka, oni by vám o tom vedeli povedať tiež svoje…:)
Miro Mackulín, mentálny tréner
