Predsezónny kemp Giraltovce 2014
Pred začiatkom sezóny, mnoho športovcov sa pripravuje na novú sezónu individuálne a využíva na to viac, či menej overené postupy. Je to obdobie, keď mnohí dajú prednosť postupnému zvyšovaniu kondície, sily, či ohybnosti.
Slovo dalo slovo a zrodil sa tento zaujímavý projekt. Asi tak začína rozprávanie organizátor tohto kempu Miro Mackulín. „Pred pár mesiacmi som sa zoznámil so zaujímavým človekom, ktorý sa venuje cvičeniam na balančných pomôckach.“
Tento človek, Miro Riša hovorí, že sú to „cvičenia na hlavu“ a majú úzky vzťah s mentálnou stránkou športovca. Zaujalo ma to a hneď som mu navrhol stretnutie a spoluprácu. Oslovil som pár športovcov z radou basketbalistiek a futbalistov a giraltovský experiment sa mohol začať :)“.
Miro sa športovcom venoval individuálne, vzájomne tak mohli precítiť a koncentrovať sa na veci s tým spojené. Okrem toho sme druhú, či tretiu fázu denného tréningu venovali kolektívnym a individuálnym športom, ako sú plážový volejbal, bicykel, tenis, či lukostrelba. Skvelé doplnkové športy na tzv. kompenzačné cvičenia, navyše sme ich obohacovali o netradičné stávky, ktoré ešte viac zvyšovali mentálnu húževnatosť samotných aktérov. Popri tom sme veľa rozprávali a porovnávali tradičný tréningový prístup a vzťah tréner-hráč s koučovacím prístupom využívajúcim prvky Inner game.
Organizátor Miro Mackulín k tomu dodáva: „ boli to veľmi zaujímavé dni, plné športu, zaberačky, motivačných stávok, ale hlavne uvedomenia a nového poznania. Sám som dobrovoľne absolvoval tréningy z pozície hráča a na vlastnej koži precítil stavy, myšlienky počas tréningu. A nechtiac som si vyskúšal aj trénersky príkazový režim, kde vládne slovíčko „musíš“. Veľké poznanie a uvedomenie, že ak je športovec pod vlastným tlakom, či tlakom okolia, jeho výkon rapídne klesá a o optimálnom výkone nemôže byť ani reči. Verím, že takéto kempy budeme organizovať pre športovcov, ale aj trénerov častejšie a stanú sa neoddeliteľnou súčasťou predsezónnej prípravy. Tiež veľmi dôležitá vec, ktorú sa nám podarilo naplniť, bolo to, že sme na tréningy využívali krásnu prírodnú scenériu Giraltoviec a farmy www.usadlost.sk. Srdečná vďaka Mirovi Rišovi, v ktorom som našiel nielen kolegu- mentalistu, ale aj učiteľa“.
Miro Riša svoj pobyt na kempe vidí a opisuje takto:
“Už si niekedy stál na fitlopte?”
“A to sa dá?” “Samozrejme, že dá. Chcel by si si to vyskúšať?”
“Ale ja to nedokážem. Bude mi to trvať aspoň týždeň, kým sa to
naučím. Alebo možno aj mesiac..“ “Dobrá správa je, že to nebude trvať
ani mesiac, ani týždeň. Ty to dokážeš v priebehu pár minút!” “To
fakt?” “Samozrejme! A keď už na nej budeš stáť, dáme si aj pár
drepov.“
Približne takto vyzerá dialóg pri predstavení tohto cirkusového čísla ľuďom, ktorí si ho doteraz ešte nevyskúšali. Pritom ide o vcelku jednoduchý cvik. To, či dokážeš stáť a balansovať na fitlopte, závisí len od rýchlosti tvojich reakcií.
Práve cvičenia s rôznymi balančnými pomôckami ako: fitlopta, bosu, balance board, expander, aquahit, atď. slúžia na rozvoj rýchlosti reakcií a koordináciu pohybov tela. Pri vhodnej kombinácii pomôcok vieme cvikmi dosiahnuť to, aby mozog, ako hlavná riadiaca jednotka nervovej sústavy, dokázal koordinovať pohyb celého tela a zároveň sa zlepšoval vo vykonávaní jednotlivých cvikov. Aj keď tieto cviky nie sú primárne určené na vybudovávanie sily a objemu svalstva, ich cvičením sa rozvíja svalový stabilizačný systém. Cvičením bežných cvikov v posilňovni takýto efekt dosiahneme len minimálne. Pre zťaženie cvikov navyše zatvárame oči. Takto je mozog pri koordinácii pohybov odkázaný len na zber vnemov a informácii z tela bez toho, aby sme pomáhali koordinovať pohyb zrakom. Učíme sa vnímať a uvedomovať si vlastné telo a riadenie jeho pohybov.
Komplexnými cvikmi na balančných pomôckach vieme naučiť telo rýchlym a pohybovo správnym reakciám. Keďže sme zvládli zložité tréningové situácie, každá jednoduchšia bude pre náš mozog a telo menej náročná. Presne podľa príslovia: ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. V praxi to znamená, že bežné pohybové činnosti budeme vedieť vykonávať rýchlejšie a efektívnejšie a zároveň budeme vedieť reagovať aj na nepredvídané situácie, čím môžeme znížiť pravdepodobnosť úrazu.
Atmosféra v kempe bola uvoľnená, keďže cviky sme nerobili na čas, či formou drilu. Trénovali sme pre radosť z pohybu. Skeptický postoj k niektorým cvikom veľmi rýchlo nahradilo odhodlanie a vôľa nájsť spôsob, ako ich spraviť. Každým cvikom sme posúvali vlastné limity a schopnosti. Účastníci si mali možnosť vyskúšať iný štýl trénovania, z ktorého boli nadšení a pozitívne naladení. Tento štýl si môžu v budúcnosti zakomponovať do vlastného tréningového procesu.
