Je čas na spoločenskú „rehabilitáciu“ slová tréner.

Pre mňa je naša Fortunaliga barometrom kvality, stability a práce na klubovom, hráčskom, trénerskom, diváckom, či mládežníckom poli a tak trochu aj spoločenským zrkadlom. Naposledy pri trénerskej výmene vo futbalovej Skalici, som začal rátať trénerské rošády. Sme zhruba v polovici súťaže a čuduj sa svete, osem z dvanástich tímov už zmenilo trénera! Veľké percento, však? Z tohto uhla pohľadu je trénerský barometer alarmujúci a hoci je to smutné konštatovanie, dáva veru poriadny dôvod na zamyslenie pre všetkých, majiteľov aj trénerov.

Osobne mám pocit, že dnes v našich končinách a nielen vo futbale, trénerské remeslo začalo nielen stagnovať, strácať lesk, ale z hľadiska celospoločenského vnímania zaznamenalo veľký prepad až hyperinfláciu. Zdá sa, že nielen dnes je „futbalovým trénerom“ každý, kto vydržal sledovať futbalový zápas aspoň pár minút a … slovko „demokracia“ dáva široký priechod rôznym prúdom a invektívam smerovaným k tomuto povolaniu. A tak sa niet čo čudovať, že toto remeslo a všeobecná mienka o ňom ide od „desiatich k piatim“.

Myslím, že je najvyšší čas povedať stop a zmeniť nazeranie širokej laickej aj odbornej verejnosti na toto tradičné a zvlášť pri výchove mladých hráčov dôležité a potrebné povolanie, či skôr poslanie. Rôznych príčin stagnácie a „krivých zrkadiel“ nazerania na trénerov by sme vedeli vymenovať rýchlo a úderne, s kadenciou samopalu. Od objektívnych, ako je zlá ekonomická situácia, finančne poddimenzované kluby, všeobecná netrpezlivosť majiteľov a klubových funkcionárov, tlak na výsledky, až po subjektívne, ako je nízka odbornosť, nekompetentnosť, emocionálna labilita, tvrdohlavosť, nízka atraktívnosť herného prejavu, slabá a neefektívna komunikácia s hráčmi, či nulová koncepčnosť alebo iná chybička krásy, by sa mohli zaradiť do dlhého zoznamu výpočtu negatív.

Tak, alebo onak je to alarmujúci stav a chce to zmenu. Zmenu myslenia a postojov nielen tých, ktorí o odvolaní trénerov rozhodujú, ale hlavne samotných trénerov. Nemôžu očakávať od svojho okolia, že túto situáciu za nich vyrieši niekto iný. Musia sa k tomu postaviť čelom a opustiť trénerský „život obete, či bábky v cudzích rukách“ a vymeniť ho za hrdý „život trénerského majstra“. To, že v kríze sa ocitnú aj trénerskí velikáni ako Mourinho, Klopp, Anceloti, Guardiola, či ďalší, je fakt, ako striedanie ročných období. Aj oni sú ľudia z mäsa a kostí, aj oni zažili a pocítili nepriazeň futbalového Boha v podobe zlých výsledkov, prehier, pádov, či padákov.

Naposledy ma zaujalo vyznanie Wesleyho Sneijdera na adresu Joseho Mourinha, ktorého sa pýtali, čo si myslí o jeho súčasnej kríze: „ Mourinho je Mourinho. On sa vždy vráti a bude úspešný. Každý tréner i hráč môže prechádzať náročným obdobím a zdá sa, že teraz také zažívajú v Chelsei. On nájde cestu z krízy, to som si istý. Je najlepší tréner v Európe, pretože táto práca nie je iba o koučingu, ale aj o manažérskej všestrannosti. Počas mojej kariéry som pracoval s mnohými trénermi, ale on je naozaj komplexný.“

Pri štúdiu životopisov súčasných trénerských géniov Joseho Mourinha, Pepa Guardiolu a ďalších, vo mne najviac zarezonovala informácia o ich „rozhľadenosti“. Nie, nemyslím len tej futbalovej, ale hlavne tej „všeobecnej s názvom ŽIVOT“, ktorá z nich spravila nielen „trénerských géniov“, ale aj uznávaných ľudí. Vidno, že išli do hĺbky a mali šťastie na svojich profesorov histórie, umenia, psychológie, či východných kultúr. Mourinho otvorene priznáva, že dlhé hodiny debát s profesorom filozofie ho inšpirovali k mnohému, čo neskôr využíval vo svojej bohatej a úspešnej kariére.

Asi nepoviem nič prevratné, keď skonštatujem, že drvivá väčšina našich trénerov sa generuje z bývalých hráčov. A myslím, že neplatí žiadna priama úmera medzi výborným bývalým hráčom a budúcim úspešným trénerom, hoci pravdepodobnosť tam určite je a veľká. Skvelé hrať, neznamená to automaticky aj vedieť naučiť a odkoučovať. A aj z tohto uhla pohľadu je treba sa pozerať na úspešných, či menej úspešných trénerov.

V zahraničí, ale aj v našich končinách boli, sú a budú úspešní tréneri a keď sa pozrieme na ich životopisy, tak „pečať úspechu“ nesie ten, ktorý je v prvom rade komplexný, všestranný, vzdelaný a vyvážený z pohľadu trénersko-ľudských hodnôt. Že ktoré sú to tie hodnoty, čo z vás spravia Pána Trénera, okrem tých základných trénersko-futbalových? Svetoznámy kouč H.A.Dorfman /Choaching The Mental Game/ má v tom jasno. Uvádzam niektoré z nich s adaptáciou na naše podmienky: V prvom rade tréner by mal byť pre svoje okolie a svojich hráčov VZOROM po stránke ľudskej a odbornej. Vždy pripravený pomôcť a ísť vlastným príkladom. Mal by mať svoju životnú FILOZOFIU, svoje CIELE, AMBÍCIE a KRÉDO, ktorého sa drží aj v kritických situáciách a neopúšťa ho pri prvých nezdaroch.

Tréner by mal byť AUTORITOU s vlastnou CHARIZMOU a VODCOVSKÝM ENTUZIAZMOM. /Pozor autoritu nezamieňať s EGOCENTRIZMOM/. Som presvedčený, že športovci, zvlášť v kolektívnych športoch potrebujú efektívne vedenie – vodcovstvo, ktoré hráči očakávajú od svojho trénera. Vodcovstvo znamená byť a viesť svoj tím v čase víťazstiev, ale hlavne počas obdobia nezdarov, prehier a pádov. Autorita neznamená diktátorstvo, ale schopnosť pracovať s hráčmi, vybudovať si rešpekt, udržať tímovú disciplínu, správne poblázniť, namotivovať hráčov, aby spolu dosiahli vytúžený cieľ. Dbať na namiešanie správnej tímovej chémie a byť stále s hráčmi na jednej lodi, nie na opačnej strane barikády, ak sa nedarí. Autorita je aj o učení sa POKORE.

Ďalšou vlastnosťou trénera je FLEXIBILITA, KREATIVITA a VARIABILITA. Šport, podobne ako život je o neustálych zmenách, nič sa nedá striktne naplánovať, zaškatuľkovať , či bezducho trvať na starých veciach, ktoré sú už dávno „prežité“. Čím skôr tréner na zmeny pozitívne zareaguje, tým rýchlejšie sa môžu realizovať úspešne v praxi. Často sa polemizuje o výhodách rôznych herných systémoch, ktoré snáď len na začiatku zápasu sú fixné. Akonáhle sa začne hrať, tak situácie ako/ prvý gól, vylúčenie hráča, či iné/herný systém môžu roztrhať na franforce. Tréneri by mali mať na pamäti, že zápas a rozostavenie hráčov je živý a stále sa meniaci organizmus, kde počas hry dochádza k neustálym zmenám a častým prelínaniam.

Ďalšou hodnotou a v našich končinách trochu negovanou je ODVAHA. Risk je zisk, ako hovorí známe porekadlo. Nebáť sa riskovať v časoch, keď je tím pod výsledkovým tlakom. Nebáť sa prebrať ZODPOVEDNOSŤ za dianie v tíme v kritických okamihoch sezóny a dôležité je tiež vedieť posunúť kompetencie k ostatným členom realizačného tímu. Často veľa dôležitých a podstatných vecí trénerom uniká, kvôli tomu, že presadzujú len filozofiu: „ one man show“!

NEZÁVISLOSŤ je ďalšou dôležitou vlastnosťou trénera, ktorá ho veľakrát postaví do konfrontácie so „skupinovo-davovými názormi“ ľudí z blízkeho okolia majiteľov, manažérov, či ostatných trénerov. V dnešnej dobe, kde vládne moc peňazí a majiteľské argumenty, je táto vlastnosť kouča dosť zriedkavá, ale neskutočne potrebná a cenená. Poznám viacero trénerov, ktorí vykročili na svoju trénerskú púť odvážne a tvárili sa nezávisle, ale po prvých zakopnutiach a pre „záchranu vlastnej stoličky“, rýchlo skĺzli k rétorike a spôsobu práce, ktorú chcel počuť nadriadený, či pán majiteľ a nezávislosť sa začala meniť na závislosť a tréner na „gašparka“.

ÚSTRETOVÚ KOMUNIKÁCIU, radím medzi najdôležitejšie vlastnosti úspešného trénera. Mala by byť otvorená, jasná a zrozumiteľná. Komunikácia by mala byť konštruktívna, cielená, empatická, výstižná a hlavne zrozumiteľná pre hráčov. Čo sa u nás vidí zriedkavo, je NAČÚVANIE, ktoré má často cenu zlata. Máme dve uši a jedny ústa, nie je treba k tomu viac vysvetľovať, však? Ak predsa, tak poviem, že bez NAČÚVANIA sa nedozvieme čo si ten druhý ozaj myslí. Keď hráč nemôže popísať situáciu tak, ako ju videl on sám, nemôžeme ako tréneri nikdy skutočne zistiť, čo sa na ihrisku vlastne deje a vtedy nepomôžu ani výborne zostrihané videosekvencie. Tým, že NE/NAČÚVAME sa sami zbavujeme možnosti získať kľúč od brány s názvom hráčsky POTENCIÁL, na škodu nás všetkých.

DOVERA v seba, v svoju filozofiu a samotných hráčov, je ďalším atribútom úspešného trénera. Akými očami vidí tréner svojich hráčov, takými sa hráči stávajú. Ak ich vidí pozitívne, ako skvelých, budú úspešní a víťazní, ak negatívne, budú to hráči, ktorých hlavným pracovným nástrojom budú CHYBY a neúspech.

Každý tréning, každý zápas je pre trénera zároveň veľkým vzdelávacím procesom a je len na samotnom trénerovi, ako to využije. Tréner by sa mal VZDELÁVAŤ neustále, absorbovať nové myšlienky, nové trendy, oprašovať staré múdrosti a vyberať pre svoju prácu to, čo sa jemu samému a hlavne jeho hráčom hodí najviac. Z debát s našimi trénermi mi vychádza, že aj v tejto oblasti by privítali väčšiu kreativitu a inšpiráciu, ale dodávam, že žiadna teória sama o sebe im nezaručí trénerskú genialitu. Všetko treba trpezlivo absorbovať, precítiť a prežiť.

SEBAREALIZÁCIA, je podľa Maslowovej pyramídy hodnôt, to naj, po čom všetci v živote túžime. Mala by byť vrcholom nášho snaženia, práce a žitia. Ak sa v práci realizujeme k našej plnej spokojnosti, majú z toho osoh všetci. Práca nás baví, sme šťastní, motivovaní a k tomu vedieme aj svoje okolie. Ak je tak, vtedy z nás sála nevyčerpateľná energia, ktorá robí zázraky.

Na záver výpočtu potrebných vlastností, hodnôt, ktorými sa hrdí úspešný tréner je veľká dávka vlastnej FANTÁZIE, CHARIZMY, MAGICKÉHO KÚZLA, VÍŤAZNÉHO ESPRITU A POKORY a tu nechávam priestor vám na ďalšie doplnenie hodnôt a vlastností, ktorých je určite ešte veľká kopa…

Táak, ako je to s vami? Našli ste si vlastnosti , ktoré sú vám vlastné, ktoré vás posúvajú na level úspešného trénera? Ak je výpočet spomínaných hodnôt a vlastností vo vašom prípade veľký, vtedy môžete o sebe povedať, že ste PÁN TRÉNER, ale skutočné zrkadlo vašej úspešnosti vám aj tak nastavia vaši hráči, výsledky, diváci, majiteľ a hlavne pocit pohody, či nepohody vo vašom srdci.

Verím, že každý má ambíciu stať sa dobrým trénerom, potenciál na to určite máte. Mnohých trénerov k výstupu na „trénersky Mount Everest“ často brzdí to, že sa upnú len na jednu stránku zo širokej plejády trénerských zručností, či hodnôt, ktorú považujú za tu naj a krátkozrako, ale za to dlhodobo ju vtláčajú svojim hráčom, či tímu. Ak ju tím z rôznych dôvodov neprijme, potom sa tréner a sním aj ostatní čudujú, prečo to nefunguje, veď ten herný systém, či filozofia je skvelá a takto to funguje aj v Barcelone! Ale hlavne zabúdame na špecifickosť hráčov a prostredie, v ktorom pracujeme. Naopak, ak vašu trénerskú filozofiu príjmu hráči, nech je akákoľvek, poveziete sa na úspešnej vlne, z ktorej všetci budú mať osoh. Trénerský chlebík vám bude chutiť, budete rozdávať radosť a pohodu sebe a širokej futbalovej verejnosti.

Konštatovanie trénerov po prehrách, „nemali sme športové šťastie“, či majiteľské vyjadrenia po výmene trénera, „chceli sme dať hráčom nový impulz“, sa už nenosia, či áno? Poznám kopec zaujímavejších podnetov a impulzov, ako vrátiť tím na víťaznú vlnu a do pohody.

Závisí na každom trénerovi, či si praje pozitívnu zmenu a ako k tomu pristúpi. Je čas, aby slovo TRÉNER opäť nabralo na spoločenskej vážnosti a spájali sa s ním veci ako, dôvera, pevné a dobré vzťahy, chlapské slovo, či výchova budúcich reprezentantov. Musíme začať každý od seba, hľadať a nachádzať oblasti, kde máme najväčšie rezervy a postupne odstraňovať všetky čierne diery našej trénerskej minulosti, či súčasnosti. Tvorivo a s elánom pracovať aj za cenu, že za to nebudeme hneď finančne odmenení, ale verte, odmena sa po čase dostaví v podobe dobrej atmosféry vo vašom tíme, klube, v podobe dobrých výsledkoch a umiestnení.

Čím skôr zasejeme, tým skôr budeme žať…Držím palce:)