„Veď aj tak všetko je o hlave…“ časť III.
V tejto časti sa chcem zamerať na ďalšiu brzdu nášho nekonečného potenciálu.
Prioritne riešime výsledky, úspech, namiesto toho, aby sme v športe videli a hľadali zmysluplnú cestu, radosť a sebarealizáciu.
Viem, že je to veľmi široká téma, o ktorej by sa dalo rozprávať veľmi dlho. Tiež som si vedomý toho, že niet jednej pravdy, ktorú by sme vedeli všetci prijať za svoju a unisono tvrdiť, že tá je tá pravá. A tak mojou snahou je len ponúknuť niektoré informácie na zamyslenie a precítenie každého z nás…
Som presvedčený, že prioritne všetky športy a hlavne tie kolektívne boli vymyslené preto, aby sa ľudia zabavili, posilnili Ducha, Dušu a Telo. Spojenie zdravia, vitality a energie. Ako je to so všetkým v tom našom svete, vývojom sa mnohé pravidlá, zvyky, pohľady a názory menili, prekrúcali a tak víťazstvo za každú cenu spolu s peniazmi, vulgarizmami, negatívnou energiou začali valcovať pôvodnú harmóniu zdravia, zábavy a radosti.
Mnohí sa čoraz viac zamýšľame prečo sa vytráca z našich ihrísk, paluboviek, klzísk, radosť, zábava, pohoda a z hľadísk diváci. Som presvedčený, že nie je za tým len nárast nových technológii, smartfónov, notebokov, facebokov, či instagramov. Vo veľkej miere je to hlavne naším zmýšľaním a postojom.
Naša spoločnosť je nastavená v zmysle:
„VÍŤAZ BERIE VŠEKO“ „LEN VÍŤAZSTVO SA POČÍTA“ „VÍŤAZ JE LEN JEDEN“ „HISTÓRIA SI PAMÄTÁ LEN VÍŤAZOV“ „DRUHÝ, JE PRVÝ PORAZENÝ“
A tak sa dlhé desaťročia kreuje naše zmýšľanie, naše nazeranie na prehry a výhry a potom sa netreba čudovať, že to všetko sa začína vymykať spod našej kontroly a už je neskoro sa čudovať zvrátenostiam, ktoré dnes a denne môžeme vidieť, či čítať v mediach o dopingových hriešnikoch, stávkových aférach a iných anomáliach a odchýlkach „nepoškvrneného športu“.
Stále máme na výber, ktorou a akou cestou nazerať na šport a náš potenciál, aby nás nezomlel ten mlynček s názvom: „výhra za každú cenu“.
Víťazstvá sú krásne opojné, nesú so sebou neskutočnú energiu, nadšenie, radosť, eufóriu a silu. Áno, je to to, čo športovec väčšinou obdrží za svoju namáhavú, tvrdú a poctivú tréningovú prácu. Samozrejme, sekundárnou výhodou sú aj reklamné, či marketingové profity, ktoré sú v našom slovenskom ponímaní v porovnaní so svetom veľmi pôstne a poddimenzované, ale vidíme sa v nich a veľmi po nich túžime, čo je vcelku logické…
Nepoznám športovca, ktorý by nemal rád výhry, víťazné pozápasové pokriky, či tanečné kreácie. Sú to chvíle, pre ktoré sa oplatí tvrdo drieť a žiť, ako hovoria po triumfálnych prvenstvách mnohí víťazi. Víťazstva ozaj chutia skvele a rýchlo si na ne človek privyká…
Avšak dôležité si je uvedomiť, že tam kde je víťaz, je aj porazený. Tam, kde je radosť, je aj smútok. Jeden sa cíti dobre, druhý zle. Je to náš duálny svet, ktorý nás často oplieska, aby sme pochopili samotný život a jeho podstatu.
Myslím, že známy bývalý športovec a neskôr skvelý učiteľ a mystik Sri Shinnmoy to vystihol správne. Porovnávať a merať sa s ostatnými je celkom prirodzené, ale len do určitej hranice. Nesmieme zabúdať, že posadnutosť víťazstvami, nám veľmi rýchlo zatemní rozum a srdce, strácame akékoľvek zábrany a začíname robiť kontraproduktívne rozhodnutia. Najlepšou cestou, ako byť šťastní je zabudnúť sa porovnávať s ostatnými a začať pracovať na sebe a zdokonaľovaní svojich silných stránok. To nás privedie k samotnej SEBAREALIZÁCII a vlastnému naplneniu.
Preto som smutný keď vidím, že pre víťazstvo sú hráči a tréneri ochotní spraviť skoro všetko. A tak namiesto toho, aby sa hráči zabávali samotnou hrou, dávali góly, tešili seba a divákov, tak sa urputne zasúvajú, presúvajú v nekonečných obranných valoch, nemajú problém niekoľko minút zdržiavať hru pri rohovej zástavke, či simulovať zranenie. To by mal byť veľký výkričník hlavne pri práci s mládežou…
A tak tento blog skončím tak, ako som ho začal, len s otočením priorít. Neriešme primárne výsledok a z neho plynúci úspech, ale hľadajme v športe zmysluplnú cestu, plnú radosti, pohody a nekonečného šťastia. Ak sa po takto zameranej ceste dostaneme na jej koniec ako v zápase, potom s dobrým pocitom skonštatujeme, že to malo význam a svetelná tabuľa ukáže skóre znamenajúce minimálne naše vnútorné víťazstvo.
Súhlasíte s týmto výrokom?
Najväčším víťazstvom je nepotrebovať žiadne víťazstvo:) John Lenon
