Novoročná výzva športovcom
Neviem ako vy, ale čo sa týka Vianoc a tradícii, tak som „stará škola“ a tajne dúfam, že v tom budú pokračovať aj ďalšie generácie po mne. To platí aj o „živom“ vianočnom stromčeku. Vôňu ihličia len ťažko nahradíme umelou „napodobeninou“. Vlastné zásoby stromčekov nám došli a tak som sa vybral kúpiť nový do Prešova. Hneď na začiatku predajno-výstavnej plochy ma čakala krásne urastená, tmavo-zelená normandská jedľa. Naše pohľady sa hneď stretli, bola to „láska na prvý pohľad“. Nenapadlo ma vysokú cenu stromčeka ani zjednávať, len som predávajúcemu ukázal na tú vyvolenú a ešte raz som sa pokochal pohľadom na tú nádheru a pesnička „tííííchá nóóoc“, ktorá sa ozývala éterom, len umocňovala „vianočné momentum“. 🙂
Sympatický chlapec sa opýtal, či ju môže zabaliť? Prikývol som… Až cestou domov som si uvedomil, ako môže umelohmotná dierkovaná sieťka zakryť toľkú nádheru, ktorá sa ukrýva pod tenkou vrstvou „umeliny“.
Táto príhoda s vianočným stromčekom mi často pripomína debaty so športovcami a ich trénermi, ktorí často rozprávajú o tom, ako nevedia ukázať svoj potenciál, svoje zručnosti a športový um v súťažiach, či počas turnajov, keď o niečo ide. Tiež akoby ich niekto pred zápasom, súťažou, či turnajom „zabalil“ do neviditeľnej fólie, ktorá im bráni podávať plnohodnotné výkony a tešiť samých seba a svoje okolie, ukázať, čo všetko sa počas dlhých tréningov naučili a ako sa zlepšili.
Moja skúsenosť s mladými športovcami je, že často ten obal, ktorý im bráni ukázať seba v plnej kráse je ich hlava a myšlienkový svet, v ktorom fungujú. Opäť sa vrátim k prírode a k záhradke, v ktorej si vieme vypestovať krásne kvety, zdravú zeleninu, či chutné ovocie, ale s pribúdajúcim časom, tiež je to skôr už len naše zbožné želanie. Naše záhradky a pobyt v nich, sme vymenili za častý šprint „do a zos“ supermarketu, kde si vieme kúpiť všetko, okrem zdravia, šťastia a pohody.
Napriek všetkému, poďme si predstaviť, že máme tú záhradku, o ktorú sa treba starať, ak chceme mať pekné kvety, zdravú zeleninu, či ovocie. Je potrebné zasadiť semienka, polievať záhony, plieť burinu a hnojiť. Až po určitom čase môžeme vidieť plody svojej práce a to, s akou láskou sme sa o záhradku starali. Nie nadarmo sa hovorí, že „čo zasejeme, to budeme žať“.
Tak podobne funguje aj naša myseľ. Je presne taká, ako záhrada. A je na nás, aké myšlienky sadíme, ako rozprávame, aké emócie pri tom prežívame, tak sa potom aj cítime, tak hráme, také výsledky dosahujeme. Všetky myšlienky, ktoré máme v hlave, vytvárajú naše pocity, z ktorých sa vytvára obraz a takýmto pohľadom si utvárame svoj vlastný svet.
Čo myslíte, čo môže vyklíčiť z myšlienok?: „Ja nie som dosť dobrý, ja to nedám, ja na to nemám! Aj tak dnes prehrám! Mne sa to nepodarí! Aj tak všetko je zbytočné! Súper je lepší.“ alebo: „Rozhodca nás zarezal, tréner na nás kričal, diváci pískali. Nemám rád tento štadión.“ Myslím, že nič pozitívne, ani seba povznášajúce, či dych vyrážajúce.
Aké myšlienky prevažujú u vás? Pozitívne, či negatívne?
Skúsme to zmeniť, je čarovný čas novoročných želaní a prianí. Snažme sa zasiať semienka toho, čo chceme, aby v našom živote rástlo. Dôležitá je zmena myslenia a postoja k životu, športu, k ľuďom. Je to beh na dlhé trate. Nebojte sa, že zo začiatku to bude aj s chybami, že do myšlienok sa zakradne aj myšlienka-burina, ktorá bude chcieť našu úrodu zničiť. Netreba zúfať, netreba si to vyčítať, trápiť sa. Buďte odvážni, uvedomte si, že dôležité je, aby tých pozitívnych myšlienok bolo viac, ako tých druhých a ono sa to začne pekne preklápať na tú stranu pekne rozkvitnutej a rodiacej záhradky.
A ak v tom vytrváte, verte, že prídu zápasy, súťaže, turnaje, keď sa rozžiarite ako ten vianočný stromček a ukážete sa v tom najlepšom a najkrajšom svetle.
Želám si, aby tak, ako si ľudia nachádzajú darčeky pod vianočným stromčekom, ste aj vy, sami seba, vašich trénerov, rodičov a blízkych obdarovávali svojimi výkonmi, žiarivou energiou, emóciami šťastia a radosti. Vianoce potom budeme mať celý rok a úspech, či víťazstvo budú len sladkou odmenou a dôsledkom vašej poctivej tréningovej práce, driny a lásky k milovanému športu.
Miroslav Mackulín, inšpirované životom
