AKÁ JE VAŠA REAKCIA NA KORONAVÍRUS A VECI S TÝM SÚVISIACE?
Pred panikou, ktorú spôsobuje výskyt koronavírusu sa asi nedá ujsť, hovoria si mnohí. Dennodenne z médií a sociálnych sietí na nás útočia titulky, nariadenia krízového štábu, zaručené informácie novinárov, virológov, hygienikov, duchovných, či všetkých, ktorí majú potrebu vyjadriť svoj názor. Preto je logické, že na každého tieto informácie pôsobia rôzne a mnohí rýchlo podľahnú panike, dezilúzii, či negativizmu…
Niet sa čo čudovať, že mnohí začínajú myslieť iracionálne, emócie pretláčajú zdravý rozum a tak priamo, či nepriamo sa väčšina debát neustále toči okolo „zaručených správ“: máme tu recesiu, či krízu, ktorá v minulosti stále končila vojnou, teraz ju máme tiež, ale biologickú, politikom ako alibi na riešenie krízy lepšie poslúži vírus, ako ich vlastná neschopnosť, kto potrebuje ľudí držať v strachu a neistote? Prečo epidémia začala v Číne? Prečo v Európe je najviac postihnuté Taliansko? Prečo pápež odtajnil vatikánske archívy z 2.svetovej vojny? Je to len zásterka prerozdeľovania moci? No a v týchto konšpiračno-voľnomyšlienkárskych myšlienkach by sme sa mohli kúpať dlhé hodiny, ale som presvedčený, že k ničomu prevratnému a zmysluplnému by sme aj tak nedospeli, naopak, neustále by nás to sťahovalo dole, do negativizmu a zatratenia seba a všetkých navôkol.
Sme športovci, pohybujúci sa v tejto oblasti a tak zamerajme svoju pozornosť na túto oblasť. Je fascinujúce, ako ľudia z tejto branže zareagovali na prvé informácie ohľadne „koronamánie“.
Navonok a pod ťarchou nariadení, mnohí budúcnosť vo svojom športe videli cez tento epidemiologický filter čierne a tak sa hokejoví funkcionári rýchlo zišli a ešte rýchlejšie zrušili nielen posledné kolá nadstavby, ale aj celú play-off a sezónu. Hráči v kluboch dostali nariadenie odovzdať výstroj a rozísť sa domov- sezóna je zrušená. Väčšina tímov /až na košické HC a jej bujarý teambuilding, kde bolo všetko, od alkoholového opojenia až po krvavú bitku/ si nemala čas ani sadnúť na spoločnú večeru a rozobrať sezónu. Hráči sa nestihli ani spamätať, nie to ešte opýtať: „A čo naše zmluvy a platy? Z čoho máme žiť, platiť nájom, hypotéky, či jedlo?“
Všetko ostalo visieť vo vzduchoprázdne a snáď budúcnosť a čas to nejako vyriešia, teraz každý ide sám za seba. K hokejistom sa rýchlo pridali aj ďalšie zväzy, či asociácie a predčasne ukončili sezónu volejbalisti, basketbalisti a otázne zostáva už len to, kto si prevezme a či vôbec niekto, majstrovský pohár. Otáznikov samozrejme ostáva veľa???
Zatiaľ svoju súťaž prerušili na dva týždne futbalisti a po asociačnom reprezentačnom termíne sa ukáže, ako ďalej. A tak mnohí tréneri to zobrali opäť po svojom a tuším okrem Trnavy sa vrhli do bláznivého mikrocyklu dobíjania bateriek dvojfázovými tréningami, neuvedomujúc si, že športovec so svojím vyšťaveným imunitným systémom je tiež veľmi ohrozený druh. Ale to vôbec nevadí portugalskému trénerovi DAC a svoj nevydarený vstup do slovenskej ligy potreboval prekryť starou dobrou frázou: „ak sa chceme zlepšovať, musíme ešte viac trénovať“. Trochu iné to bolo u trénera Michaloviec, ktorí sa bál, že sa mu jeho grécko-zahraniční orchester rozuteká domov, tak tiež nariadil dvojfázovú zaberačku, aby po prestávke boli dobre nachystaní na boj o futbalovú Európu. No, nad rozhodnutiami niektorých ľudí sa trochu rozum zastavuje, že čo všetko pre vlastné uspokojenie a záchranu svojej stoličky sú ochotní spraviť, či až kam zájsť?!
V posledných dňoch dostávam mnoho otázok hlavne od hráčov kolektívnych športov, čo máme robiť? Možno si ani neuvedomujeme, ako títo hráči, dlhé sezóny pôsobiaci v kolektíve sa môžu cítiť, keď zrazu je pred nimi obava a strach z budúcnosti a kopec voľna v izolácii? Čo bude? Športovec kolektívneho športu bol tak trochu stále „poslušnou ovečkou“, ktorá na pokyn trénera, robila to, čo mu bolo povedané v tréningu, alebo počas zápasu. Bol daný jasný klubový cieľ, či herný systém a ten sa musel dodržiavať. Teraz zdá sa, športovec bude musieť v lepšom prípade na pár týždňoch, v horšom na niekoľko dlhých mesiacov fungovať izolovane, samostatne a nič na tom nezmení ani fakt, že mnohí už nafasovali domáce úlohy v podobe individuálnych plánov. Kolektív, sociálne väzby, vzťahy, kávičky, dennodenná komunikácia mu bude veľmi chýbať a je treba sa s tým rozumne vysporiadať.
Teraz je čas a vhodná doba na naše všeobecné stíšenie, ponorenie sa do seba a hľadanie šťastia v nás samých, nie navonok, ako to bolo doteraz. Určite to u mnohých bude náročné, ťaživé aj bolestivé. Byť sám so sebou je občas ťažké, ale dáva to veľkú výzvu a posun mnohým z nás. A ak sa to bude diať v prírode, bude to o to efektívnejšie. Tak, prečo to neskúsiť?
Ozaj nevieme, čo nám táto doba ešte prinesie, nie sú to len rúška na tvárach a veľa otázok, čo bude, čo máme robiť? Opäť jednoduchšiu situáciu budú mať tí, ktorí sa aj počas svojej športovej kariéry venujú iným veciam a záľubám, ako je umenie, spev, čítanie, remeselnícke kutilstvo, či nejaká odborná špecializácia a vzdelávanie. Takíto športovci veľmi rýchlo premostia a zamerajú svoju pozornosť a tvorenie do oblasti, ktoré ich napĺňa a obohacuje. Budú plní energie, pozitívnych a tvorivých myšlienok. Ostatní, ak nechcú skončiť ako vyhorené „psychotrosky“, budú musieť rýchlo a správne zareagovať. Tak, ako na ťažkú zápasovú prehru, či zlý individuálny výkon. Len vyplakávať pri kávičke, či nedaj Bože nad alkoholom, bude rýchla cesta do športového dôchodku a zatratenia.
Nezabúdajme, dôležitá je a bude naša reakcia na novovznikajúce každodenné situácie. Stále žijeme v duálnom svete dobra a zla, výhry a prehry, tvorcu, či obete. Je len na nás, ako sa s novou situáciou popasujeme. Som presvedčený, že všetko zlé, je na niečo dobré a verím, že aj „koronamánii, epidémii, pandémii“ , môžeme byť vďačný za veľa. Napríklad za spoločný čas, ktorí strávia spolu rodiny, zaneprázdnení rodičia, si nájdu viac času na svoje deti, na spoločnú komunikáciu. Mnohí z nás si uvedomia, že v živote sú dôležitejšie veci, ako góly, body, víťazstvá, či majstrovské tituly. Možno sa opäť vrátime k športu plnom radosti, vášne, porozumenia a pohody. Určite sa ľudia, naše vzťahy, ekonomika, príroda a veci s tým súvisiace očistia, transformujú na novú a lepšiu úroveň a všeobecné poznanie sa zharmonizuje.
Prosím, nezabúdajme, že svojim súčasným správaním a konaním dávame jasný odkaz mladším generáciám, našim deťom a hráčom. Oni sú oveľa citlivejší, ako sme my a všetko absorbujú, možno viac ako si uvedomujeme. Je len na nás, či im odovzdáme náš strach, obavy, paniku a hystériu z epidémie alebo postoj otvorenej a odvážnej mysle, porozumenia a ohľaduplnosti.
Hovorí sa, že svojím súčasnými myšlienkami si tvoríme a kreujeme svoju budúcnosť. Viete čo by to bolo za peklo, ak by sme pokračovali v tejto panike, strachu a negativizme? Skúsme to otočiť, je to v našich silách a schopnostiach. K tomu nám pomôže jednoduchá vec, prijmime všetko, čo nám súčasný život prináša a ponúka. Prijať, znamená ochutnať život so všetkými jeho farbami, radosťami aj strasťami.
Zmierňujme svoj strach kritickým myslením a rozumom, paniku trpezlivosťou a neistotu vzdelávaním a otvoreným srdcom. Je to veľká výzva pre nás všetkých. Ja verím, že ju zvládneme…
Miroslav Mackulín, inšpirované životom…
