Mentálny kouč: Peniaze nie sú pri prestupe mladých športovcov prvoradé

KOŠICE. Hráčske prestupy sú prirodzenou súčasťou športu. Rovnako ako góly, či body do tabuľky. Niektoré transfery sú plynulé a predstavujú prirodzený stupienok v kariérnom napredovaní. Iné nejdú tak hladko a výkonnostnej krivke veľmi nepomôžu. Zo Slovenska často odchádzajú mladí športovci, neraz ešte pred dovŕšením dospelosti. Je to správny trend?

Podmienky, až potom financie. U nás je to opačne

„Je to zaujímavá a široká téma. Každý má na to svoj pohľad, podľa toho, z akého uhla sa pozerá a koho záujmy zastupuje. Navyše je to veľmi individuálne z hľadiska jednotlivých športov. Iná je situácia v komerčne zaujímavých športoch, kde sa hrá o veľké peniaze, ako je futbal či hokej a iná napríklad v lukostreľbe či bedmintone,“ začína svoje rozprávanie známy mentálny kouč Miroslav Mackulín. Za správny považuje spoločný postup všetkých zainteresovaných strán, ktoré do toho majú čo povedať. To znamená rodičov, klubových funkcionárov a hráčskych agentúr. „Na prvom mieste by mal byť samotný hráč, možnosti a podmienky jeho rastu a herné napredovanie. Až potom finančné hľadisko. Bohužiaľ, v našich podmienkach je to zväčša opačne, lebo kluby často z týchto peňazí následne financujú svoje aktivity. Preto treba rešpektovať obe strany,“ konštatuje Mackulín.

Za príklad dáva Žilinu

Univerzálny „návod“ ako by malo napredovanie kariéry u mladého športovca vyzerať podľa odborníka na športovú psychológiu neexistuje, keďže každý jeden je originálna bytosť. Zo slovenského futbalového prostredia dáva za príklad Žilinu, kde to podľa neho funguje asi najlepšie. „Mal som možnosť spolupracovať s ich futbalovou akadémiou, trénermi i hráčmi. Majú jasnú víziu, snažia sa trpezlivo odborne pracovať, hráčov futbalovo a ľudsky kreovať a posúvať do lepších zahraničných klubov za zaujímavé finančné čiastky. Uvádzam ich ako pozitívny príklad, napriek tomu, že v uplynulom období rezonoval prestup Boženíka, ktorý sa nerodí práve najľahšie,“ vraví Miroslav Mackulín.

Prvoradý je hráč, rolu hrajú aj rodičia

Do záležitosti, keď športovci vo veľmi mladom veku odchádzajú do zahraničia, sa vie vžiť nielen z pozície mentálneho kouča, ale aj ako rodič. „Obe dcéry basketbalistky odišli vo veku 16 rokov do Kanady. Ich partneri hrali v posledných sezónach futbal v Rakúsku a Poľsku. Na prvé miesto by som opäť dal samotného hráča a jeho vlastné presvedčenie a nastavenie. Či chce ísť do zahraničia a ochutnať podmienky, ktoré daná súťaž a destinácia ponúka. U mladého hráča by som zvažoval najmä tréningové možnosti, dôležité je zápasové vyťaženie a netreba zabúdať na vzdelanie,“ zdôrazňuje Giraltovčan, profesijne pôsobiaci v Košiciach. Apeluje tiež na rodičov, aby príprave svojho syna či dcéry na posun do zahraničia venovali veľkú pozornosť a nestavali všetko len na športový talent. „Mám na mysli hlavne jazykovú výbavu a etablovanie sa v novom kolektíve a prostredí. Mnohým sa to pre rôzne „maličkosti“, hlavne v mimošportovej sfére, nepodarilo, sklamaní sa vrátili domov a s milovaným športom často skončili,“ upozorňuje Mackulín.

Pozná rôzne typy agentov

Najmä vo futbale sa v súčasnosti veľa hovorí o činnosti agentov, ktorí zastupujú hráčov. Kým mnohí ich už berú ako neoddeliteľnú súčasť tohto prostredia, sú aj takí, ktorým ich činnosť príliš nevonia. „Mať dnes agenta je medzi mladými hráčmi veľmi populárne a ‚in‘. Poznám takých, ktorí dokážu zaslepiť hráčov novými kopačkami, či sladkými rečami o veľkých prestupoch, ale aj takých, ktorí to robia zodpovedne a sú hráčom oporou, či dokonca náhradným otcom na ich futbalovej ceste,“ poukazuje Miroslav Mackulín na dvojsečnosť tejto zbrane. „Ako v živote, tak aj vo futbale, na prvom mieste by mala byť obojstranná dôvera a vzájomné načúvanie. Agent by mal nielen deklarovať, ale hlavne pracovať pre dobro a napredovanie mladého hráča. Občas je to ale ako s našimi politikmi. Pred voľbami sľubujú, že chcú pracovať pre blaho občana, ale po nich sa to akosi rýchlo mení,“ s úškrnom dodáva zanietený organizátor športových podujatí na východe Slovenska.

TEXT: Daniel Dedina, Korzár

Páčil sa Vám článok? Prepošlite ho ďalej: