Baví vás život podľa cudzieho návodu?

Recept na dokonalý život ? Existuje- ten váš!

Nedávno som prijal pozvanie na jeden veľkolepý workshop pre mladých ľudí, ktorý sa niesol v motivačnom tóne „Prežite svoj život naplno!“ Bolo tam asi dvesto mladých ambicióznych ľudí, ktorí túžili stať sa bohatými, šťastnými, úspešnými a neviem ešte akými…

Keďže dlhodobo spolupracujem s Tomim Kidom Kovácsom, našim úspešným profiboxerom a trénerom, tak sme si vybrali príznačnú tému pre šport aj život: „Mentalita víťaza“. Na workshop sme prišli s dostatočným časovým predstihom, aby sme precítili atmosféru podujatia, naladili sa na účastníkov a vypočuli si aj ďalších prednášajúcich, lebo ich témy boli ozaj atraktívne. Po prvých minútach precítenia myšlienok prednášajúcich, sme sa s Tomim na seba pozreli a nechápavo zakrútili hlavami. Táto scéna sa opakovala v priebehu dvoch hodín ešte niekoľkokrát. Pred našim vstupom sme si povedali, že počas našej prezentácie upriamime pozornosť aj na veci, ktoré nám zarezonovali počas vystúpenia našich „predrečníkov“.

S veľkým prekvapením sme zistili, že podobne, ako súčasné niektoré média a rôzni „motivační spíkri“, „marketingoví guruovia“ aj ľudia ponúkajúci šťastný život, nás vedome tlačia do rôznych šablón, schém, či systémov, ktoré z nás robia „ovčanov s ťažkou karmou stáda, či poslušných pritakávačov, alebo waupozitivistov“.

Vyhlásenia tipu: “ak budete svoj výrobok, či službu predávať podľa týchto piatich krokov, tak sa stane najpredávanej­ším…alebo ak, budete žiť a dodržiavať týchto mojich desať bodov, budete najšťastnejší ľudia na svete, alebo podnikajte podľa tohto môjho vzorca a budete rozprávkovo bohatí, ako najbohatší muži planéty Bill Gates a ďalší“. V publiku to len tak hučalo, ruky šli s pravidelnosťou hore a davová psychóza bola na svete… Ako krásne funguje motivácia z vonku…Ale ako rýchlo príde, tak rýchlo sa vytratí a mnohí potom ostávajú vo svojom vnútri prázdni.

Naše vystúpenie začalo konštatovaním, že každý z nás je originálna bytosť so svojimi špecifikami a to, že účastníci workshopu budú trénovať tak, ako Tomi KID, či koučovať, ako Miro Mackulín, tak im už teraz vieme na 100% povedať, že po roku, či dvoch z nich nebudú Tomi Kidovia, či koučovia Mirovia. Prečo? Jednoducho preto, že toto je naša Cesta s našimi vzostupmi a pádmi a každý z účastníkov má tiež svoju Cestu, ktorá je len a len jeho. Po tomto našom konštatovaní zavládlo chvíľkové zdesenie a šum v hľadisku. Mohli by sme to nazvať, ako dočasná „strata ideálov“?! V očiach mnohých som videl nepochopenie, až zdesenie, veď workshop stál veľa peňazí, niektorí do toho dali všetky svoje úspory a my ich takto „odbíjame“ a oni nevedia, ako ďalej so životom?!

Nie nebojte sa, všetko dopadlo skvele. Po našom spoločnom ubezpečení, že je fajn mať vzory, ale ešte dôležitejšie je vedieť, že každý si vie nájsť tú svoju optimálnu Cestu, po ktorej pôjdu za krajšími zajtrajškami bez cudzích krokov a návodov, nastalo opätovné nabudenie a veľká úľava. Praktickými ukážkami a koučingom, sme navodili tvorivú atmosféru, rýchle otázky a odpovede sa striedali ako na hojdačke a otázniky z tvári účastníkov vystriedal spokojný úsmev na znak, že žiť sa oplatí aj bez zaručených cudzích receptov.

Tomi aj ja sme pridali „neskutočno-skutočné“ príbehy našich zverencov, ako je šampión z chatrče Vili Tanko, ako ďalší naši klienti objavili seba a svoje miesto pod slnkom a ako odkryli svoj neskutočný a nekonečný potenciál. Chcem zdôrazniť, že nepodsúvali sme im žiadne recepty, či kuchárky, nelámali sme ich, aby sa zmenili, či nemanipulovali na náš obraz. Ku skvelému životu je dôležitá jedine viera v seba a svoju originalitu.

Teraz trochu premostím… Čoraz viac sa pri rozhovoroch s trénermi dotýkame témy, vytrácania sa hráčskej originality, kreativity, či geniality, ktorá delí hráčov na priemerných a rozdielových. Pri otázke, prečo to asi tak je, mnohí otvorene hovoria o tom, že to preháňame s tréningami už v útlom veku, že od prípraviek „zošnurovávame“ hráčov rôznymi taktickými systémami a schémami a tým pádom vychovávame priemerných hráčov a nedávame im priestor, aby sa hráči slobodne kreovali a vyrastali z nich osobnosti. S týmto konštatovaním a trénermi plne súhlasím, hoci som z toho vývoja výchovy mladých hráčov smutný, lebo kto tvorí mladým hráčom tréning, či dáva priestor na rozvoj ich kreativity? No predsa my, „skúsení dospeláci“! A zdá sa, že našim súčasným prístupom veľakrát dosahujeme opačný efekt. Vytráca sa radosť, uvoľnenosť a kreativita. Čo myslíte, deje sa to pod rúškom tlaku na výsledky? Či je to tým, že ozaj vedieme mladých športovcov šedou cestou taktickej zviazanosti, kde sa „vytesňuje“ a ubíja originalita?

Moja skúsenosť je, že súčasný produkt „nevýrazných športovcov bez vône chuti a zápachu“ vychádza hlavne z kolektívnych športov. Že tam to je najvypuklejšie a odôvodňuje sa to tým, že na prvom mieste je tímová a taktická disciplína a na „nejaké kreatívne výstrelky hráčov“, tréneri nemajú čas, energiu, ani pochopenie ?! V individuálnych športoch je nazeranie na športovca trochu iné a tam sa tréner snaží hráča viesť práve k čo najväčšej originalite a odlišnosti od iných konkurentov. Bolo by veľmi zaujímavé vedieť, ako by „zapadli“ do tímových schém osobnosti, ako Peter Sagan, Novak Djokovič, či Dominika Cibulková, ktorí sú známi hlavne kvôli svojej jedinečnosti.

K tejto téme originality, uvediem príklad z posledného represústredenia, kde mladí futbaloví reprezentanti dostali v priebehu dvoch dní možnosť ukázať svoje majstrovstvo a kreativitu v dvoch modelovaných zápasoch, bez tlaku na výsledok, či „džojstikového koučingu“. Prvý polčas skončil stavom 0:0, bez vážnejšieho ohrozenia bránky, bez kreatívneho vniknutia, či centra, ale zato s veľa pomocnými až alibistickými prihrávkami na istotu, do šírky, dozadu a väčšina času sa odohrávala v priestoroch, kde vládne pokoj a „bezrizikovosť“. Až po polčasovom povzbudení trénerov, aby sa chlapci nebáli aj za cenu strát, či chýb ísť do väčšieho rizika, väčšej tvorivosti, nápaditosti a zakončenia, sa situácia začala pozvoľna meniť k lepšiemu a odvážnejšiemu poňatiu hry. Zrazu futbal nabral na rýchlosti, dynamike, jedna zápletka striedala druhú, hra sa prelievala, prišli prvé strely a vzápätí aj góly. Nielen hráčov, ale aj nás, členov RT, futbal začal baviť, začali sme živo povzbudzovať a odmeňovať skvelé kúsky potleskom…

Keď som mal s chlapcami po tréningu sedenie, bavili sme sa o ich víziach, o potenciály, o ich silných stránkach a výnimočnosti. Tiež som sa ich opýtal, prečo boli v prvom polčase takí zošnurovaní, takí kŕčovití, ak nikto na nich nekričal, neusmerňoval, nevyčítal chyby? Po chvíľke váhania sa mladé pušky začali otvárať. Konštatovali, že často sú tak vedení, aby nespravili chybu a preto si musia odpustiť to, či ono z „košíka originality“. Veľakrát sa cítia ako v „kazajke“, ktorá ich omína, tlačí, škrtí a často už nevedia čo a ako majú hrať, cítia sa ako by s nimi tréneri hrali playstation.

Nie, v žiadnom prípade nechcem maľovať čerta na stenu, ale zdá sa, že trochu pravdy na týchto konštatovaniach hráčov asi bude. Som presvedčený, že potrebujeme „ubrať nohu z plynu“, hlavne pri mládeži a nevychovávať z nich futbalových, basketbalových, či hokejových robotov. Ale ponúknuť hráčskej tvorivosti, originalite a kreativite, čo najväčší priestor, lebo len tak z nich vyrastú športovci, hráči, ktorí budú mať radosť z toho čo robia, len tak budú zabávať seba aj iných. Len tak z futbalu, basketbalu, či hokeja urobia atraktívne, rýchle a kreatívne športy, na ktoré budú radi chodiť diváci a odmeňovať ich búrlivým potleskom.

Vrátim sa ešte k životu podľa cudzieho receptu, či scenára. Často mi život športových tímov pripomína život podľa cudzieho receptu. Snažíme sa kopírovať rôzne herné, obranno-útočné schémy, podľa toho, čo je teraz moderné a čo letí výsledkovo. Zabúdame však, na našu vlastnú trénerskú originalitu a hlavne na originalitu našich hráčov. A či sa nám to páči, alebo nie, originál je len jeden, všetko ostatné je „fejk“.

Viem, že fungovať podľa nejakých návodov, krokov, či schém je oveľa jednoduchšie, často menej bolestivé, ako ísť po svojej neprebádanej a možno rizikovejšej ceste. Ale z vlastnej skúsenosti viem, že „život podľa cudzieho receptu“ by ma nenapĺňal, nerobil šťastným a sebarealizovaným. Preto všetkým prajem, aby ste rýchlo objavili neskutočný dar „vášho života a vašej cesty“, ktorá vás bude napĺňať šťastím, radosťou a hlavne výnimočnosťou, lebo ste predsa „ORIGINÁL“, jedinečný v rámci niekoľkých miliárd ľudí celého sveta.