Víťazná vlna- cesta nášho futbalového srdca
Futbalová jeseň v podaní reprezentačných výberov dopadla nad očakávanie dobre. Krátka rekapitulácia: U17 a U19-postup z prvého miesta v skupine kvalifikácie na ME a postup na ELITE ROUND, reprezentácia U21– dôležité víťazstvá v dvojzápase s Holandskom a muži –historický postup na ME vo Francúzsku a víťazstvá proti Švajčiarsku a Islandu.
Skvelá víťazná vlna mužských reprezentačných výberov. Stále doznieva opojná, zimomriavky naháňajúca, oslavná eufória, ktorá velí tešiť sa z dosiahnutých úspechov. Myslím, že oprávnene môžeme byť hrdí na našich hráčov, trénerov, realizačné tímy, funkcionárov SFZ, divákov a všetkých, ktorí sa mierou vrchovatou pričinili o tento úspech nášho malého národa.
Viem, že pri oslavách so šampanským v ruke, už mnohí preventívne dvíhajú varovný prst na znak nepreceňovania výsledkov, ale… A prečo si nedopriať radosť, oslavu a pohodu po dobre vykonanej práci? Len samotní hráči, tréneri, členovia RT, vedia, koľko ťažkých tréningov, koľko odriekania, koľko potu a prebdených nocí sa skrývajú za takými to úspechmi. Pre mnohých je víťazstvo jediná odmena za túto náročnú a namáhavú prácu, ale určite by ju nevymenili za žiadne peniaze sveta. Myslím, že máme pevný a skvelý základ do ďalšej práce, ktorá bude novou výzvou…Ten základ nie je výsledkom len týchto posledných dní. Semienka boli zasiate už oveľa skôr, pred pár rokmi, kedy sa začala meniť filozofia, kultúra práce a nazeranie na futbal cez personálne zmeny futbalového zväzu. Ruka v ruke s tým išli aj ďalšie koncepčné a systémové opatrenia na reprezentačnej, ale hlavne klubovej úrovni. A zbierame to, čo sme zasiali…
Paradoxne, zlá ekonomická situácia, podvyživený a štátom málo podporovaný šport, musel prijať často radikálne rozhodnutia. A majitelia niektorých klubov/zvlášť Žilina, Trenčín, Senica/, využili svoje manažérske schopnosti z vlastných firiem a prezieravo zmenili futbalovú víziu smerom k svojim mladým talentom. Veľkú energiu, čas a peniaze venovali skvalitneniu mládežníckych pyramíd s vedomím a cieľom, že mladí hráči po čase dostanú dôveru v A mužstve. Samozrejme, ich počin bol odvážny, dosť rizikový, často sprevádzaný rôznymi posmeškami, či uštipačnými poznámkami. Teraz všetci vidíme, že to bol správny vizionársky krok, z ktorého ťažia nielen kluby, ale aj naše reprezentačné výbery a treba veriť, že tento trend ešte zveľadíme.
Zdá sa, že práca s mládežou v našich často finančne poddimenzovaných podmienkach, začína prinášať svoje ovocie. Viem, že konfrontácia mládežníckych tímov, nateraz dopadla skvele, postup dvoch výberov na ELITE ROUND je toho dôkazom. Kto chce, bude oponovať, že góly v nadstavenom čase pri U-17, či vyrovnávajúca pätička brankára U-19, majú nádych šťastia a že technicky nie sme na tom až tak dobre a podobne. Čiastočne môžeme s týmito konštatovaniami súhlasiť, ale…Neustále sa zlepšovať a pracovať na sebe je asi najlepším motivátorom športovcov a ich trénerov na ceste za víťazstvom, ale prečo to nerobiť s vedomím predchádzajúcich úspechov a bez zbytočného tlaku?!
Z môjho pohľadu som pri posledných reprezentačných zrazoch a zápasoch precítil jednu veľmi dôležitú vec, ktorú začíname vedome, či nevedome uplatňovať a som presvedčený, že práve táto zložka krásne harmonizuje našu víťaznú skladačku. Platí zásada, ak je v harmónii MYSEĽ-SRDCE-TELO, je to cítiť na hre mužstva, jeho výsledkoch a tímovej chémii. Ak si to premietneme po vertikálnej ose, tak platí, aké máme v hlave myšlienky, potom srdce ako transformátor to premieňa do pozitívnych resp. negatívnych emócii, ktoré sa viditeľne prejavia na tele hráčov, ako uvoľnenosť , hravosť resp. kŕčovitosť, či chybovosť. Tak potom vyzerá samotná hra a výsledky. A zdá sa, že túto transformáciu skvele zvládli naše reprezentačné výbery vo väčšine kvalifikačných zápasoch s pečaťou znamenajúcou postup.
Uvediem len zopár príkladov: výhra U21 v Holandsku 3:1 po skvelom výkone, obrat z 0:2 na 4:2, tiež proti Holandsku. Cenná remíza 1:1v prvom zápase našich chlapcov U-19 proti Rusku. Cenné góly v nadstavenom čase U-17 proti Gruzínsku, Maďarsku a Rumunsku. No a v neposlednom rade skvelý „polčasový marš“ A-mužstva v Luxembursku a víťazný obrat v zápase proti Islandu.
To všetko v sebe nesie známky nielen futbalovej kvality, ale práve spomínanej harmónie mysle, srdca a tela, ktorú naši reprezentační tréneri vedeli využiť. A práve dôvera tréner-hráč, energia koučingu, či trénerského srdca sa nedá zatiaľ nijako odmerať, len precítiť, ale viem, že funguje skvele. Určite by o tom vedeli hovoriť všetci reprezentační tréneri. Bol som v kontakte s trénerom Milanom Malatinským U-19, počas kvalifikačných zápasov. Nevieme si ani len predstaviť tú nezávideniahodnú situáciu trénera pred kvalifikačnými zápasmi, s akými myšlienkami a emóciami sa musí „vysporiadať“. Celá dlhá príprava smerovala k úvodnému a na psychiku ťažkému zápasu proti domácemu Rusku. Tréneri, poznáte to! Máte všetko do detailov naplánované, aby forma gradovala presne v okamih zápasu. Čo by s vami spravila informácia, že zápas sa prekladá? Veľmi by ste penili? Milan neostal nič dlžný svojej náture „bojovníka a motivátora“, ktorý poblázni aj „spiaceho eskimáka“. Skvele so svojimi asistentmi a za výdatnej pomoci skúseného vedúceho výpravy Milana Lešického zvládli predzápasové nastavenie hráčov a udržali si pozitívny postoj aj po informácii, že zápas proti Rusku sa prekladá. Nespanikárili, zachovali chladnú hlavu, namiesto bedákania na počasie a futbalového Boha, spravili výborný súťažno-hravý tréning, ktorý hráčov udržal v najvyšších emočných otáčkach, ktoré dokázali pretaviť do gólu v nadstavenom čase. Tam sa začala napĺňať víťazná a postupová mentalita U-19. Pred posledným zápasom proti Severnému Írsku sme si písali a padla zmienka o „otrasnej a rozbahnenej“ hracej ploche. Opäť mohli nadávať, že nemôžme hrať našu kombinačnú hru proti bojovnému súperovi, ale využili to vo svoj prospech . Tréner predzápasovú motivačnú reč postavil na výhodách rozbahneného ihriska a všetci to prijali, ako fakt, ktorý nám pomôže. V samotnom zápase „Junáci spod Tatier“ to s veľkým odhodlaním pretavili do cenného a postupového víťazstva. Ako povedal tréner Malatinský: „pršalo nám šťastie…“
A ešte postrehy z iných zápasov. Polčasové striedanie trénera Hapala za nepriaznivého stavu 0:2 s Holandskom, či detail v podobe kapitánskej pásky na rukáve Vlada Weissa a jeho druhopolčasový hráčsky koncert, nemožno nazvať ináč, ako geniálne trénerské ťahy, ktoré spravia len tréneri, ktorí plne dôverujú svojim hráčom a veria v ich hráčsky potenciál.
Tešme sa, oslavujme a čerpajme víťaznú energiu z tejto málo vídanej víťaznej série našich futbalových mužstiev. Nech táto cesta, bude čo najdlhšia, hoci vieme, že zákonite prídu aj prehry, ktoré keď prijmeme ako signál k ďalšiemu rastu, tak sme opäť zvíťazili.
Mám tiež jedno želanie, aby slovenský mužský futbal bol inšpiráciou aj pre ženské výbery, hlavne dievčatá WU-19, ktoré budúci rok budú účastníkmi domácich ME, organizovaných na Slovensku. Bude to veľký sviatok, ale aj záväzok a zodpovednosť. Bolo by pekné, keby dievčatá nadviazali na svojich úspešných mužských kolegov pre rozvoj tohto krásneho športu.
