Perex

Mentálny kouč: Nikto nemôže súdiť Svatoša

Text článku, ktorý vyšiel dnes v denníku KORZÁR.

Príklad vyzretého športovca? Boxer Kid Kovács

Zohralo hlavnú úlohu v prípade úmrtia hokejistu Mareka Svatoša nadmerné užitie liekov a zástava činnosti srdca? Alebo išlo o zlyhanie mozgu? Zdá sa, že nemalú úlohu zohralo aj psychické rozpoloženie bývalého reprezentanta. Práve o psychickom faktore ako dôležitom aspekte života športovcov sme hovorili s mentálnym trénerom Miroslavom Mackulínom.

KOŠICE. Miroslav Mackulín je v športovom prostredí známe meno. Organizoval dvadsať ročníkov populárneho futbalového turnaja Westton Cup, ktorý každoročne svojou účasťou poctilo mnoho známych športových i celebritných osobností.

Naplno sa venuje mentálnemu koučingu. Má stredisko, ktoré zároveň plní aj fyzioterapeutický účel. „Naším zámerom bolo vytvoriť centrum, do ktorého by si športovci našli cestu nielen vtedy, keď sú naozaj v zlom rozpoložení. Má slúžiť ako prevencia, ktorá im pomôže rozšíriť obzor aj o iné smery. Aby spoznali predovšetkým sami seba,“ deklaruje svoj zámer úspešný odborník, do ktorého klientskeho portfólia patria alebo v minulosti patrili napríklad basketbalistky Lucia Kupčíková, Ivana Jalčová, Janka Minčíková, ženská basketbalová reprezentácia v časoch trénera Vojtka, boxer Tomi ´Kid´ Kovács, futbaloví reprezentanti do 17 rokov za úspešnej éry trénera Pecka a mnohí ďalší.

O profesionálnych športovcoch sa neraz zvykne vravieť, že mávajú problémy zaradiť sa po skončení kariéry do bežného života. Vnímate to ako naozaj zásadný problém? „Závisí to od uhľa pohľadu. Vo všeobecnosti to ako problém nevnímam, a to bez ohľadu na to, či ide o profesionálny šport alebo inú oblasť. U športovcov je ale najviac markantné to, že celú svoju hráčsku kariéru orientujú na dosiahnutie určitého cieľa. A zrazu po jej skončení nastane akoby akési vákuum a stráca sa zmysel ich života. Preto už pri mladých športovcoch veľmi často zdôrazňujem, aby nesedeli len na stoličke s jednou nohou, teda aby sa nevenovali len športu, hoci pri ňom majú zabezpečené všetko potrebné zázemie. Môže dôjsť k zraneniu alebo nastane koniec ich kariéry a všetko sa v okamihu zmení. Preto je potrebné mať aj iné záľuby a aktivity, ktoré nevytvoria u človeka pocit úplného odstrihnutia sa od sveta.“

Môžete uviesť konkrétny príklad zo sveta športu? „Dlhšiu dobu spolupracujem s boxerom Tomim Kidom Kovácsom. Už zhruba pred piatimi rokmi sa pri našich vzájomných debatách zamýšľal nad tým, čo bude ďalej. Veľmi rýchlo si dal dole boxerské klapky z očí a začal sa pozerať v ústrety reálneho sveta. Je to výborný športovec, ale má zároveň veľký dar pomáhať iným a je skvelý tréner. Vybudoval si akadémiu, v ktorej plynule prešil z pozície boxera do role trénera a robí naďalej to, čo ho vnútorne napĺňa. Každé ráno vie prečo vstáva a akú náplň bude mať jeho deň.“

V čom vidíte najväčšie rezervy psychohygieny u aktívnych športovcov? „Mám pocit, že forma vzdelávania nie je v našej spoločnosti nastavená úplne správne. Hneď vysvetlím. Na zahraničných, amerických alebo kanadských univerzitách ide ruka v ruke rozvoj športu s rozvojom osobnosti. Je to skvelá symbióza naplnenie podstaty človeka. Na vlastné oči som videl ako sú napríklad v Ottawe športovci považovaní za skutočné osobnosti. Zároveň ale nemajú nič uľahčené v samotnom vyučovacom procese. U nás je v radoch akademickej obce, česť výnimkám, na športovcoch často nazerané ako na ´lajdákov´, ktorí sú vytesnení na okraj. Treba uznať, že si za to neraz môžu športovci sami. Pritom sám poznám viacerých mimoriadne šikovných, ktorým išlo veľmi dobre aj samotné štúdium.“

Čo v prípade, ak u hráča skutočne začínajú náznaky problémov. Nastáva vtedy úloha pre mentálneho kouča? „Veľmi ma mrzí, že rola mentálneho kouča je vnímaná tak, že k nej dochádza až vtedy, keď je športovec ´vyhorený´. Vždy sa svojim klientom snažím tvrdiť jedno. Ak by človek stále len vyhrával, víťazstvá by časom stratili svoje čaro. Preto sú potrebné aj prehry. Ak si z nich zoberieme to pozitívne, môžu nás nakopnúť k ďalšiemu napredovaniu oveľa viac ako výhry. Platí to nielen v športe, ale celkovo v živote.“

Aké pohnútky vedú športovcov, aby vás vyhľadali? „Samotný športový výkon nepozostáva len z fyzickej aktivity. Tá sa dá zvyšovať tréningovým drilom, ale jej možnosti sú obmedzené. Podstatný priestor na zlepšovanie ponúka mentálna a energetická oblasť. Do veľkej miery je to stále neprebádaná záležitosť a práve tam vidím veľké možnosti na neustále posúvanie celkovej výkonnosti smerom vpred.“

Pôsobíte predovšetkým v Košiciach. Prišli ste v minulosti do kontaktu s Marekom Svatošom? „Nie, k nášmu stretnutiu nedošlo.“

Mohol sa aj uňho prejaviť syndróm vyhorenia? „K tomu by som sa nerád vyjadroval. Ak si obrazne povedané neobujeme topánky daného človeka, len veľmi ťažko ho môžeme akýmkoľvek spôsobom súdiť. Nikto nevidí do duše toho druhého. Len on sám by stopercentne vedel, ako to v skutočnosti bolo. Všetko, čo k tomu môžem povedať je to, že je to obrovská tragédia pre celú Marekovu rodinu i pre šport samotný. Budem sa modliť za neho i za jeho najbližších, aby tieto neľahké chvíle zvládli.“ DANIEL DEDINA

Páčil sa Vám článok? Prepošlite ho ďalej: