MOJA NETRADIČNÁ SILVESTROVSKÁ NOC
Pred koncom roka sa zvyknem pýtať blízkych, či svojich klientov, ako túžia prežiť posledný deň v roku? Aj ja dostávam túto otázku, je pomerne častá. Väčšina odpovedí smeruje k pohodovej atmosfére v kruhu svojich blízkych, či priateľov, zábave, radosti, tancu, hudbe, či iným úletom, ktoré k tejto noci už tradične patria. S tým súvisí aj dlhé plánovanie, mentálne ladenie všetkých zúčastnených a hlavne to neskutočné očakávanie a tešenie sa, kedy to už príde…
Ako každý, aj ja som si naplánoval stráviť Silvestra spolu s manželkou Zuzkou, v pokoji, pohode, doma v Giraltovciach pri dobrom vínku a krevetovom kokteile, ktorý u nás neodmysliteľne k tomu večeru patrí. Celý deň, všetko tomu nasvedčovalo, že večer bude úžasný a pohodový.
Ráno som si čítal knihu o Petre Vlhovej a jej veľkom glóbuse, okolo obeda som sa vybral na farmu sa prejsť so psíkmi a zaželať zvieratkám všetko dobré v novom roku. Zároveň som si pobalil veci na silvestrovský futbal, ktorý ma čakal o 15 hodine na miestnej umelke s kamarátmi. Silvestrovsko-mikulášska červená čiapka s bielym brnbolcom nemohla chýbať, podobne ako pohárik dobre vychladenej 52ky tesne pred zápasom. Hra sa začala, padli prvé góly, tešil som sa z pohybu, hry a očakávania večernej pohody pri krbe.
Asi po polhodine som pocítil akýsi nepríjemný pocit, bolesť chrbta, tak som sa snažil to predýchať, ale veľmi to nepomáhalo. Nechcel som ísť cez bolesť, tak som sa s chlapcami rozlúčil a išiel autom domov, bolesti silneli. Keďže cesta viedla okolo policajnej stanice, tak som uvažoval, či by som ešte nafúkal z jedného pohárika?
Doma bolesti chrbta a pocit nevoľnosti neprechádzali, tak som súhlasil s manželkiným návrhom, že ma zavezie do Prešova, nech máme „istotu“, že je všetko v poriadku.
Lekár mi zmeral tlak, ten bol ideálny, 117/79, horšie to už bolo s EKG, ktoré neveštilo nič dobré. Smutno-zábavnú situáciu som zažil, keď ma odpájali od káblov EKG, zazvonil mi telefón. Volal môj priateľ z Košíc, že asi na polnoc si pripijeme osobne, lebo oslavuje Silvestra o pár domov nad nami v Giraltovciach. Ťažko sa hľadajú slová v takej chvíli, ale potešil ma Jožiho tón hlasu, všetko nasvedčovalo tomu, že zábava, graduje, graduje. Z tohto príjemného opojenia ma prebral lekár, ktorý zavelil: „Pán inžinier, ideme na sálu, zrejme máte upchatú cievu, ale prišli ste v čas…“. Cestou na vozíku som len pozdravil manželku, napísal dcéram cez viber a išiel som odohrať „druhý polčas“ svojho silvestrovského zápasu za asistencie sestričiek a lekárov. Výsledok som nepoznal…, nebolo mi všetko jedno. Ten pocit zdravého silného hráča, sa zrazu zmenil na pocit márnosti, slabosti a beznádeje, keď vám nedovolia kráčať po vlastných, len ste v opatere cudzích, neznámych ľudí a váš život je zrazu mimo vašej kontroly, ostali ste v rukách lekárov, zdravotníkov a moderných prístrojov.
Aj v tejto situácii a hlavne milému prístupu personálu ma napadla veselá myšlienka, ktorú som sestričkám povedal. Ako dobré, že majú na tvárach rúška, že ja som sa nestihol po futbale ani len osprchovať. Ich úsmevné reakcie mi pomohli odbúrať a zahnať negatívne myšlienky, stres a obavu o budúcnosť. Vedel som, že v danej chvíli môžem spraviť jediné, zveriť sa Bohu, ktorý povedie ruky lekárov a nech sa deje vôľa božia…
Tento druh zákroku sa robí pri plnom vedomí. Ste toho súčasťou, hoci len ticho načúvajúcou a bezbranne ležiacou telesnou schránkou. Pocit, keď vám putuje neznámy predmet žilou a robí svoju prácu na srdci je zvláštny, ťažko opísateľný, ale dá sa precítiť. Nevedel som, či mám načúvať tlkotu srdca, či komunikácii lekárov a personálu? Tak či tak, lekárom a ich jazyku som nerozumel, či skôr nechcel rozumieť. Povedal som si, že dôležitejšie bude, ak sa sústredím na to, aby som bol uvoľnený, voľne dýchal, snáď aspoň tak, budem nápomocný. S veľkou úľavou som po hodine a pol, prijal konštatovanie lekára, že nateraz sme skončili, zákrok sa podaril, cieva je priechodná. Poďakoval som sa všetkým zúčastneným za ich nezištnú pomoc v tento slávnostný večer, poprial peknú silvestrovskú noc a opäť ma viezli…
Silvester na JISke mohol začať. Kvôli covid opatreniam sme boli na improvizovanom pracovisku, napojení na všetky potrebné prístroje. Myslím, že kto sa ocitol v podobnej situácii vie, že až po tom prvotnom frmole a záchrane života na vás doľahnú všetky ťažoby sveta a tisíce otázok: PREČO sa to stalo práve mne? PREČO práve teraz? Čo som spravil, či robil nesprávne? Ako som znepríjemnil večer manželke, dcéram, zaťom, blízkym?! Čo bude ďalej, ako to dopadne? Budem môcť ešte športovať? Aké je vlastne moje poslanie? Toto všetko sa na vás valí, ako vodopád ťažkých balvanov a vy v tej chvíli nemáte žiadne odpovede, okrem jednej: BUĎ RÁD, ŽE ŽIJEŠ! A zrejme je pre to aj nejaký dôvod, vydrž, všetko sa dozvieš! Neviem, či tieto slová boli moje, vedomé, či skôr mojich anjelov strážnych, či niekoho, kto nás prevyšuje? Preto vďaka všetkým, ktorí boli súčasťou môjho silvestrovského večera, priamo pri mne, či mi fandili na diaľku. Vďaka lekárom, zdravotníkom, rodine, blízkym, priateľom a hlavne tým, ktorých nevidíme, ale sú súčasťou našich životných ciest a osudov.
Každý, kto ma len trochu pozná vie, že sa usilujem starať o svoje nielen fyzické, ale aj mentálne a duševné zdravie. Čo sa týka fyzična, tak sa snažím posledné roky vyhýbať stresu, veľa sa hýbem, zdravo sa stravujem, som často v prírode a preventívne nechávam lekárov-špecialistov diagnostikovať technický stav svojho tela. Tak tomu bolo naposledy aj v decembri, keď som podstúpil špeciálny záťažový kardio test s kontrastnou látkou pod gama kamerami. Pred Vianocami mi lekár oznámil, že je všetko v poriadku, test dopadol výborne, môžem ďalej športovať a tešiť sa zo života. O to viac vás potom prekvapí, keď sa veci vyvinú inak a konštatovanie lekárov, že som bol tisícinou promile pacientov, ktorá prepadla sitom testov, echa a ďalších vyšetrení, je slabá náplasť, ale musíte ju prijať, hoci tušíte, že niečo sa deje medzi nebom a zemou, aj na iných úrovniach nášho bytia a všetko má svoju príčinu, nič nie je náhoda…
Asi nie nadarmo sa hovorí, že: človek mieni, Pán Boh mení… Nikdy nebudeme na takéto a podobné situácie dokonalé pripravený a stále to budú pre nás nové výzvy. Športovcov vediem k tomu, že v zápase, počas súťaže je dôležitý náš postoj a naša reakcia na novovzniknutú situáciu. Dôležité je prijať túto novú záležitosť, ako skúsenosť, ktorá sa stala a mi sme jej súčasťou. Síce z hľadiska času, je to minulosť, ktorú už nevieme ovplyvniť, ale vieme a potrebujeme ďalej fungovať a snažiť sa veci, zápas, život, svojou aktivitou pretiahnuť na svoju stranu. Ja som neskonale vďačný za svoju rodinu, priateľov a ľudí, ktorí sú so mnou v ťažkých chvíľach. Ich podpora a láska, ktorou ma zasypali bola nekonečná a tá vám dáva nielen krídla, ale aj chuť do ďalších dní a aktivít. Preto, prosím, nezabúdajme si tú vzájomnú lásku pestovať všade, za každého počasia a za každej situácie, zvlášť v dnešných časoch, keď vedome, či nevedome sa nás politici snažia všemožne izolovať, vnucovať nám život cez optiku príkazov a nariadení.
My ľudia v dnešnej presýtenej, konzumnej dobe si asi potrebujeme uvedomiť stratu určitých vecí a hodnôt, práve prostredníctvom takýchto nepríjemností, ktoré nám život občas ponúkne. Prijmime to, ako určitý očistný proces, ktorý môžeme vidieť v súčasnosti na všetkých úrovniach a že je poriadne silný, to vidíme denne na sebe, či iných ľuďoch a situáciách na rôznych koncoch sveta, prostredníctvom médií.
Sila prírody a evolúcie je ohromujúca, sme jej súčasťou… občas na to zabúdame, keď sa hráme na svojom piesočku, doma, v práci, škole, či na športovisku. Občas sa cítime „nesmrteľní“ a následne aj tak konáme vo vzťahu k sebe, k blízkym, prírode.
Som vďačný za to, že som toho súčasťou a dostávam každé ráno šancu na život, ale aj šancu na zmenu, byť lepším človekom. Toto poznanie ma oslobodzuje a zároveň zaväzuje do ďalších dní, činov, myšlienok a konania…
V knihe Mentalita víťaza je v každom z nás píšem: „Som znamením býk. Možno aj preto mám rád výzvy a ochutnávam pre mňa nepoznané veci, či situácie, ktoré ma občas zrazia na kolená, aby som sa mohol opäť postaviť a vychutnávať život vo všetkých jeho farbách“.
Verím, že tomu tak bude aj teraz…
Miroslav Mackulín, inšpirované životom…
