TOMI KID na KUBE
Zaujímavé rozprávanie z pobytu v „Meke boxu“
Milí priatelia,
dovoľte mi, aby som vám popísal moje pocity po návrate z boxerského sústredenia z Kuby.Už som vám písal, že sa mi splnil detský sen a po mojom oteckovi sa aj ja dostanem na Kubu športovať. Môj vzor , skvelý rodič a výborný športovec bol na Kube v 70. rokoch dvakrát na veľmi silno obsadenom boxerskom turnaji, kde dokázal vybojovať bronzové medaily. Obdivom som počúval jeho príbehy, jeho cestovanie po svete a samozrejme príbehy o jeho bohatej a úspešnej boxerskej kariére. Niekto ma má až moc rád a splnil sa mi môj sen a dostal som sa na Kubu s mojimi štyrmi najlepšími zverencami. 🙂 Vždy som obdivoval Kubánsku školu boxu a chcel som sa ju učiť . Teraz prišla chvíľa a ja som mohol trénovať na Kube . Žiť celých 10 dní ich život a trénovať v ich prostredí. Bolo to úžasné a trénovať pod vedením olympijského víťaza, majstra sveta a 11 násobného majstra Kuby bol pre mňa ako najkrajší sen v živote! Ako žijú, aké to bolo?
Opäť som sa naučil veľa. Ich jednoduchosť a úcta sú bohužiaľ už u nás cenné vlastnosti, ktoré sa strácajú ! Trénovali sme v v telocvični na ulici. Vybavenie? Sprchy? Šatňa? Jedna miestnosť, kde boli tri stoličky. Tam sme si zložili veci. Sprcha bola v podobe asi 1000 l kovovej nádrže na dvore, kde bol kohútik jeden drevený štupeľ napichnutý do dierky. Boxerský ring mal hroznú podlahu. Skoky pár centimetrové tam niekomu nevadili. Boxerský klub bol materiálne vybavený až dvomi pármi rukavíc a k dispozícii mali aj dve prilby.MOji mladí zverenci / majú všetko zabezpečené bezplatne odo mňa/ len pozerali a nechápali. Vedľa boxerského ringu boli zavesené boxerské pytle / asi 6–7 ks/ . Zavesené na hrdzavé železné roxory.Tréning prebiehal pod vedením domáceho trénera a s nami trénovali aj jeho pár zverencov. Pri prvom stretnutí sme sa dohodli, že mu do jeho práce nebudem zasahovať . Poprosil som ho, aby sme mohli trénovať techniku a ich boxerskú školu. Bolo to senzačné niečo a užíval som si každý tréning . Naše tréningy sledovali davy mladých nadšencov. Stáli za mrežami z vonkajšej strany ulice a trpezlivo bez slova pozerali náš tréning. Po ukončení nášho tréningu prišlo trénovať asi štyridsať mladých školákov vo veku od 6– 14 rokov. Smutno som sa zamyslel a pýtal som sa – “ Kde sa to u nás na Slovensku pokazilo? Prečo je nezáujem o športy?“ Je to bohužiaľ aj naša vina ,vina nás rodičov, učiteľov a v neposlednej dobe vina internetu ! Na Kube internetové pripojenie je veľmi ťažké a ja som videl na mojich zverencoch, že trpeli. Trvalo im to pár dní kým si zvykli . Mne to pripomínalo moje detstvo bez mobilov . Cestoval som v čase a padlo mi to veľmi dobre!
Tréningy – Tréning viedol domáci 62 ročný Olympijský víťaz, majster sveta a 11 násobný majster Kuby,ktorý celý život venoval boxu. Majstrovstvá Kuby sú pre nich cennejšie ako medzinárodné súťaže. Pýtal som sa prečo? Odpoveď ma dostala do kolien. – “ Na domácom šampionáte je to ťažké. Je tu veľa skvelých boxerov a ak chce niekto byť majstrom , tak ho čaká aj 6 ťažkých zápasov. Tí najlepší dostanú šancu a zo 14 provincií odchádzajú dvaja najlepší na sústredenie. To znamená, že v každej váhe majú minimálne 28 elitných boxerov. V tom centre bojujú o prvenstvo a o lepší život. Box je pre nich boj , ktorý im pomôže vyhrať v živote lepšie podmienky. Nie je to bohatstvo a blahobyt , ale budú sa mať o niečo lepšie ako ostatní. Trénuje sa tam 6 dní v týždni dvoj alebo aj trojfázovo./ samozrejme som sa tam chcel dostať a vidieť národné športové centrum/ Pri prvom pohľade sa mi to miesto zdalo ako vojenský útvar, ktorý bol strážený vojakmi. CENTRUM??? Staré budovy a vonku asi 1500 m bežecká dráha medzi budovami. Hrazdy, a vonkajšie cvičebné pomôcky na tréningy s vlastnou váhou. Veľké futbalové ihrisko celé od prachu a všade suchá tráva . Nikto to však nejako neriešil. Pre nich to bolo sväté miesto, ktoré im pomôže k lepšiemu životu!
Naše tréningy boli zamerané na techniku a veľa sme pracovali vo dvojiciach. Úhyby, povolovanie, kontry a veľa práce na nohách. Žiadne blokovanie a dvoj kryt. Bol som šťastný, lebo tento spôsob boja preferujem a snažím sa učiť mojich zverencov k “ šermovaniu “ a nie k bitke v ringu. Pohyb na nohách a ľahké „tanečné pohyby“ v ringu . To sme počúvali stále ! “ PENDU “ !!! A už aj išli naše nožičky.:-) Tréningy trvali asi 90 ´aj s rozcvičkou a záverečným silovým cvičením , ktoré skončilo vždy asi 5 minútovým uvoľňovaním . Celý spotený som ležal na podlahe ringu a zo zavretými očami som myslel na svoje telo. Uvoľnil som sa až na toľko, že som skoro zaspal. Bolo to fantastické.
Hrozné podmienky na bývanie – Pri odchode na Kubu som bol upozornení na strašné podmienky v niektorých domoch. Ja som chcel bývanie práve v takýchto oblastiach. Žiť ako domáci medzi nimi. Žiadne all inclusive a drahé hotely. Fuuuh, nebolo to ľahké a z jedného miesta som fakt musel odísť, lebo to vyzeralo desivo a po prvej noci som povedal. ĎAKUJEM TOTO JE AJ NA MŇA VEĽA! Malá izba bez okna , bez vetrania. Po vstupe do miestnosti na ľavo sme mali WC a umývadlo. Optori sprchový kút, kde to bolo tiež v strašnom stave a zo steny trčali rôzne káble. Do našej izby sme museli ísť cez túto chodbu spojenú s WC 🙂 . Chalani to tiež nemali exkluzívnejšie . Videl som na nich, že sú aj zhrození, ale vysvetlil som im to! „Chlapci, v takýchto podmienkach vyrastali ozajstní šampióni! Oni nemali na výber ! Išli si za svojím snom!
ŠPORT VŠADE – Nemajú počítače,neriešia non stop fb a instagram a iné internetové záležitosti, ale žijú v prítomnom okamihu. Rozprávajú sa,zabávajú a hrajú karty, šachy a rôzne spoločenské hry. Športujú! Kde? Všade, kde sa len dá- Pri prechádzke mestom som stretol napríklad viacero športovcov! Najkrajšie je, že neriešia outfit a výzor, ale len športujú a hotovo.
Bežec , ktorý prebehol vedľa mňa mal adidas botasky. / boli super, ale na
ľavej nohe mal halovky čierno – biele a na pravej nohe mal bežecké
modro-žlté/. Nevadilo mu to, on išiel športovať!
Jeden deň sme išli behať ráno o 7:30 . Dali sme 5 km po chodníku
neďaleko od pláže. Oproti nám tri domáce športovkyne dali ranný výklus.
Nemali obuté ani boty. Išli športovať.
Jeden deň sa nás pýtal domáci boxer / 5 x Majster Kuby a 21 ročný šampión, syn bronzového medailistu z OH a vicemajstra sveta /, či by sme im nemohli darovať nejaké staré boty na trénovanie . Pre nás nepochopiteľné a neuveriteľné, že niekto chce naše „staré a použité“ veci. Po odtrénovaní všetkých našich tréningov sme darovali naše športové oblečenie domácim boxerom. / rukavice , boxerské bandáže, botasky/. Boli vďační a tešili sa ako keby dostali nové veci. Vážili si to a boli šťastní.
KUBA !!! Ďakujem a určite to nebola moja posledná cesta na toto jednoduché miesto.
