Vrcholoví športovci často balancujú na pokraji vyhorenia
Máme november, prichádza zima, príroda sa pripravuje na oddych, medvede na spánok. Len človek-ten tvor „NAJ/múdrejší, NAJ/lepší, NAJ/krajší, NAJ/efektívnejší, NAJ/…/“, čo chce poručiť „větru, dešti“, nejak nechce prijať, či pochopiť základné a nezvratné zákony prírody, univerza a ide si stále to svoje…
Po každej prehre, každom zaváhaní, každom nezdare sú noviny plné trénerských a hráčskych vyhlásení o tom, ako nám došli sily, ako nás dobehla minulosť… Čítame:„Je fajn, že je repreprestávka, budeme môcť sa povenovať kondícii, musíme ešte zamakať, tvrdo pracovať, aby výsledky boli lepšie“.
A táto pesnička ide, točí sa pekne dokola, ako ten „Pešek“:) od začiatku prípravy. Počas letnej prestávky sa tvrdo trénuje, naháňa kondícia, síce už nie v lese a pri behoch/že vraj je to staromódne/ a tak poď ho v tropických horúčavách na „umelky“, ale zato sa pracujevýlučne s loptami, lebo trendy nepustia. A keď sa rozbehnutá sezóna opýta, čo sme robili počas prípravy? Každý z nás bymal povedať, že sme pracovali poctivo, tvrdo, s pokorou a s vidinou víťazstiev, ktoré sú najsladšou odmenou pre všetkých.:)
A tieto tradičné „pravdy“ točíme dookola a ani si neuvedomujeme, že často trénujeme len preto, aby nás nepokarhali majitelia, či funkcionári za to, že sme profíci a trénovať každý deň dvakrát sa musí a peniaze si musíme zaslúžiť! A tak nejak zabúdame na samotného hráča, na jeho silu, vitalitu, energiu a nevadí nám, že sa často hráči vybíjajú v tréningu a keď treba zabrať počas „majstráku“, hráči ledva prepletajú nohami… Píšem tak zoširoka preto, lebo v našom košickom CENTRE BON SANTÉ,/www.bonsante.sk/ práve v tomto jesennom období pribúda extrémne veľké množstvo zranených športovcov, hlavne z dôvodu pretrénovanosti, energetickej vyčerpanosti, či dôsledkov nefungujúceho vzťahu tréner-hráč.
Často takýmto športovcom robíme meranie ich energetiky a výstupy sú viac, než veľavravné a varovné. Hráčom chýba základ a to je energia, ktorú potrebujú nielen na bežné fungovanie, ale hlavne na podávanie vrcholových výkonov. Vo všeobecnosti si to zamieňame za chýbajúcu kondíciu. Myslím, že je to komplexnejšia téma, vyžadujúca celostný prístup a pohľad na hráča, ako ľudskú bytosť s poznaním, že naše telo je geniálny bio-chemický, elektro-magnetický a energetický prístroj, ktorý potrebuje na optimálne fungovanie kvalitné vstupy v podobe stravy, živín, vitamínov, minerálov, regenerácie, pohybu, myslenia, postojov, aby očakávané výstupy boli uspokojivé:) Športovca a jeho energiu by som prirovnal k citrónu a jeho šťave. Predstavte si, že citrón použijeme na ochutenie rannej vody, využijeme šťavu na dochutenie šalátov, lososa a ďalších pokrmov. Ale príde chvíľa, keď ako veľmi sa snažíme, z citróna už šťavu nedostaneme. Prečo? Preto, že tam jednoducho už nie je… Podobne žmýkame hráčov a často nezmyselne v tréningu a príde chvíľa, keď tej energie už niet, ale dobrá správa je, že ľudský organizmus pri správnom manažovaní vie spraviť zázraky a na rozdiel od citróna, energiu vie doplniť, baterky dobiť.
A to by mala byť úloha nás všetkých, počnúc trénermi, ale hlavne viesť a robiť osvetu medzi hráčmi, aby vedeli správne reagovať a predchádzať stavom vyhorenia. Poznám mnoho prístupov, keď tréneri sú empatickí, vnímaví a vedia svojim zverencom hodiť záchranné koleso a dopriať im aktívny oddych, regeneráciu, relax a vedú svojich zverencov k tomu, aby sami načúvali svojmu telu a svojim pocitom a nebáli sa vyjadriť svoje pocity a získať spätnú väzbu. Nechcem zachádzať do extrémov, aby v našich slabších ekonomických podmienkach som veľmi neprovokoval, ale v zahraničí je bežne zvykom, že tréner dá svojmu unavenému hráčovi počas rozbehnutej sezóny pár dní voľna a pošle ho s manželkou do teplých krajín:) Som presvedčený, že aj na našom krásnom Slovensku máme dostatok zariadení a teplých miest, kde dokáže hráč skvele zrelaxovať a nemusí to byť desaťdňové voľno:)
Len tak sa vie predísť mnohým nepríjemnostiam a vyhoreniam. Ale bohužiaľ poznám aj veľa prípadov a percentuálne ich je zatiaľ viac, že tréneri, ak hráči vykazujú slabšiu kondíciu na konci sezóny, zavelia do útoku proti únave tvrdým kondičným tréningom, vyžmýkaním až na krv a katastrofa je na svete. A netreba zabúdať na psychosomatiku, ktorá je mocná čarodejka a dokáže s hráčmi s nízkym sebavedomím, po sérii prehier, po chybách spraviť so šampióna, športovú trosku.
Som presvedčený, že ani pri dobíjaní bateriek nie je potrebné stále bazírovať len na využívaní najmodernejších sofistikovaných technológii, ktoré diagnostikujú dokonale hráčov /samozrejme sú fajn a každé meranie je pomocníkom na odhalenie príčin poklesu formy, energie, výkonu/, ale často stačí použiť zdravý sedliacky rozum našich dedov a pradedov, pozorovať prírodu, vedieť a poznať základné zákonitosti univerza a naša vitalita a energia budú krásne stúpať a my sa budeme tešiť z dobrého zdravia a pohody.
A samozrejme netreba zabúdať na to, že stále žijeme v 3D realite, ktorá je príznačná svojou dualitou, kde nádych strieda výdych, kde príliv strieda odliv, kde prehra strieda výhru a že je to vlastne prirodzený stav, ktorý potrebujeme prijať ako našu súčasť a cestu poznania. Potom sa aspoň čiastočne vymaníme spod ťarchy a tlaku výsledkov, očakávaní a nezmyselných emočných atakov, ktoré vedú len do športovej a ľudskej tmy, kde svoje šťastie a radosť nenájdeme.
Som presvedčený, že každý deň by sme mali mať na pamäti tieto veci a tešiť sa ozaj z bežných maličkostí. Dnes a denne sa dozvedáme o zraneniach a v hrošom prípade o úmrtiach mladých športovcov, ktorí sú pod oveľa väčším drobnohľadom lekárov, ako zbytok populácie a napriek tomu sa to stáva, odchádzajú…Takáto udalosť sa len ťažko vysvetľuje aj renomovaným odborníkom a prichádza ozaj nečakane. Preto tešme sa zo života, učme sa každým dňom načúvať svojmu telu, svojim pocitom a robme všetko preto, aby sme vedeli žiť život v pohode aj napriek prehre, či chybe našich hráčov… Krásne jesenné dni prajem všetkým a teším sa na vaše postrehy a recepty na jesennú únavu a vaše dobíjanie bateriek:)
Miroslav Mackulín, športový kouč
