Vyznanie po Majstrovstvách Slovenska…
Vyznanie po Majstrovstvách Slovenska…
Cez víkend sa v Kežmarku konali majstrovstvá Slovenska v terčovej lukostreľbe, na ktoré sme sa dlho pripravovali a znamenali pre nás vrchol sezóny. Po krátkom rannom tréningu ešte na domácej strelnici sme sa vydali na cestu. Pod Tatrami nás privítalo slnečné počasie a svieži horský vánok. Ideálne na streľbu a dobré výsledky. Po rozpačitom začiatku tréningu a prvých súťažných sád sme získali istotu a rozbehli sme sa šíp za šípom v ústrety dobrému kvalifikačnému výsledku. V prvej polovici kvalifikácie som sa nevedel rozbehnúť, za to môj brat Juraj strieľal do stredu terča jedna radosť a po skončení prvej polovice súťaž jasne viedol a zjavne si to užíval. So slovami “ Hádaj kto je najlepší?“ ukazoval na svoj terč a všetci nad jeho výsledkom uznanlivo kývali hlavou. Tak som mu nakreslil jednu veľkú jednotku a zavesil mu ju na tulec, nech to vidí každý. Bola to zábava pre nás oboch a motivácia do druhej polovice súťaže. Všetko išlo podľa plánu. V druhej polovici s istotou v rukách a sebavedomím sme pokračovali v súťaži. Strieľalo sa až pokým nezapadlo slnko. Maximálne sme sa sústredili na každý zo sedemdesiatich dvoch šípov a bojovali až do konca o čo najlepšie umiestnenie. Juraj si strelil osobný rekord, prvýkrát na takejto súťaži prekonal hodnotu 600bodov a s nástrelom 612bodov skončil po kvalifikácii ako junior v kategórii mužov na vynikajúcom 3.mieste. Ja som sa po zaváhaní v poslednom kole prepadol na 6.miesto ale nerobil som si z toho ťažkú hlavu. „Boj o titul sa skutočne rozbehne až zajtra“, povedal som si. A tak sme sa vybrali na večeru a stretli sa s priateľmi z iných klubov a trochu oslávili piatkový kvalifikačný úspech.
Keďže v sobotu sme strieľali tiež až poobede, spolu ostatnými členmi nášho klubu sme sa rozhodli, že si urobíme malý výlet na Štrbské pleso a trochu si tak psychicky oddýchli a načerpali sily na poobedňajšie súboje. Po príchode na strelnicu sme sa začali pripravovať na našich súperov. Juraj cítil, že sa mu nedarí tak ako včera, ale je to bojovník a povedal si že to dotiahne čo najvyššie. Ja som sa utiahol bokom, pustil si obľúbenú hudbu a v duchu som si opakoval: „Toto je môj deň, ja to dnes vyhrám a naplno si to všetko užijem.“ Prvý súboj sme obaja nezačali najlepšie. Mali sme slabších súperov, čo vyplynulo z výsledkov kvalifikácie, ale v posledných rokoch je čoraz ťažšie prejsť aj cez prvé kolá. Nedarilo sa mi triafať stred ale povedal som si, že mi stačí vyhrať každú sadu o jeden bod. Nezáleží na kráse, ale na víťazstve. A sebavedome som v súťaži pokračoval. Juraj vyhral svoj súboj 6:2 na sety, mne to trvalo o niečo dlhšie ale napokon som svojho súpera zdolal v pomere 7:3. V nasledujúcom kole sa Juraj stretol s tímovým kolegom a po napínavom súboji kde sa rozhodovalo až v poslednej sade napokon vyhral 6:4 a postúpil medzi osem najlepších. Ja som svojho súpera po zlepšenom výkone zdolal hladko 6:0 a čo nikto nechcel, s Jurajom sme sa stretli už v nasledujúcom štvrťfinálovom súboji. Bolo jasné, že niekto z nás v súťaži skončí. Ale navzájom sme sa povzbudzovali a obaja sa snažili vydať zo seba to najlepšie. Naše súboje sa vždy nesú v bratskom duchu. Nezáleží na tom kto vyhrá, lebo obaja sa potom tešíme z úspechu toho druhého. Bol to však môj deň aj keď sme strieľali obaja dobre, v tú sobotu som bol lepším ja. Juraj v súťaži skončil ale ďalej stál za mnou a podporoval ma. V semifinále to bol môj najťažší súboj s asi najsilnejším súperom akého som mohol dostať. Veril som si, nebol som nervózny, práve naopak. Strieľali sme tak dobre, až som tomu neveril. Jeden stred za druhým a sety sme vyhrávali len o bod, pričom sme obaja zapisovali tie najväčšie čísla. Vyhral som 6:4 a postúpil do finále. Prvé dve sady som stratil, kým som si nastavil zameriavač na druhej terčovnici a ani som sa nenazdal, prehrával som 4:0. Hlavou mi preblyslo : „Toto je predsa môj deň, nie je možné že to takto hladko prehrám. Zvrátim tento nepriaznivý stav a budem oslavovať.“ A tak som aj začal na tomto svojom cieli pracovať. Hneď nasledujúcu sadu som jasne vyhral a korigoval na 4:2. Potom sme však po dvoch šípoch stáli narovnako a aby som vyhral musel som zasiahnuť stred. Veril som si a niekde vo svojom vnútri som cítil že to dám. Natiahol som luk, zamieril, precítil každý pohyb no po výstrele som zasiahol osmičku a finále tak prehral. Z druhého miesta som sa aj tak veľ mi tešil, keď som dvíhal pohár nad hlavu.
Keď skončila súťaž jednotlivcov, začala súťaž družstiev, v ktorej sme spolu s Jurajom a našim tímovým kolegom Ondrejom utvorili výborné aj keď mladé družstvo. Cez prvé kolo sme postúpili v celku hladko a dostali sa do najlepšej štvorky. V semifinále každý z nás potiahol v ten správny čas a v ťažkom súboji sme napokon uspeli. Celý čas sme sa povzbudzovali a hovorili si že sme najlepší. Vo finále sa nám šťastie obrátilo chrbtom a boj o zlato sme prehrali, ale nikto z nás nesmútil. Druhé miesto pre nás bolo tiež výborné.
V nedeľu sa Juraj zúčastnil aj juniorských M-SR a po kvalifikácii, v ktorej znovu prekonal 600 bodov sa umiestnil ako druhý. Ďalší pekný výsledok. Štvrťfinálové kolo preňho nebolo až také ťažké, ale to semifinálové bol veľký boj. Nestačilo streliť do žltého, musel strieľať desiatky aby svojho súpera nakoniec zlomil a postúpil do finále. Tam sa stretol so svojim kolegom z družstva Ondrejom, ktorý mal v ten deň výbornú formu a po štyroch sadách s ním napokon prehral. Juraj tak obsadil 2.miesto v kategórii juniorov.
Boli to majstrovstvá plné zvratov, emócií a pre nás aj strieborného lesku a to hneď dvojnásobne. V jednotlivcoch a v družstvách. Mojim cieľom boli dve prvé miesta ale teším sa aj zo striebra. Je to zadosťučinenie za našu tvrdú prácu a každodenný tréning. Hlavné je, že sme si to poriadne užili a dodalo nám to motiváciu do ďalšej sezóny.
Miro Duchoň
