Športovec a jeho energia. Vieme s ňou pracovať?

Máme november. Napriek extrémne teplým dňom, môžeme pozorovať, že zima sa nezadržateľne blíži. Príroda sa ukladá na zimný spánok, lístie zožltlo a opadlo zo stromov. Zvieratá menia srsť za teplejšiu a metabolicky sa pripravujú na obmedzený a menej pestrý príjem potravy.

A čo my ľudia, športovci, ako sa chystáme na zimu? Často mám pocit, že príroda nás veľmi „netankuje“ a zbystríme pozornosť, len po nejakých tornádach, záplavách, či iných živelných pohromách. Sami seba sa snažíme presvedčiť, že zima môže začať, keď prezujeme zimné pneumatiky na aute a „veselo“ sa naháňame ďalej …

Ako každý rok o tomto čase, pri meraniach vrcholových športovcov v našom CENTRE BON SANTÉ/a bohužiaľ aj u veľmi mladých/som zaznamenal veľký deficit energie. U mnohých, ktorí si myslia, že idú a fungujú počas celej sezóny ako „motorové myši“, meranie odhalí, že sa pohybujú na hrane vyhorenia. Fyzického, ale aj psychického.

Naposledy ma zaujali vyjadrenia našich tenistov počas turnaja Slovak Open.

Lukáš Lacko: „V prvom kole som dosiahol víťazstvo a bol som po ňom energeticky vyšťavený. Tesne po zápase sa mi ťažko predstavovalo, že mám na druhý deň odohrať ďalší duel“.

Alex Molčan: „ Do zápasu som dobre vstúpil, viedol som 4:1, no potom som chytil nejakú krízu. Prišla na mňa strašná únava, nevyužil som šance.“

Pri debatách so športovcami a ich trénermi, často rozprávame o faktore únavy, či vybitých baterkách a len málo z nich si uvedomuje, že zlepšovanie výkonu sa nemôže diať len cez prácu s fyzickým telom v posilňovni, pri behoch, driloch resp. štopkaním sa proteínmi, či inými doplnkami.

My Slováci to máme dlhodobo v hlavách nastavené tak, že „musíme len makať, makať, makať až na krv“ a len vtedy prídu výsledky a víťazstva.

Všimli ste si, ako hráči a tréneri po prehrách len skonštatujú: „nič iné nám neostáva len zaťať zuby, bojovať a trénovať ešte viac, aby sme to zlomili…“. Ako sa hovorí proti gustu, žiaden dišputát, ale poďme sa na to pozrieť aj z iného uhla.

Uvediem príklad, možno trochu pritiahnutý za vlasy, ale… Športovec a jeho narábanie s vlastnou energiou, mi príde ako citrón a jeho šťava. Na začiatku sezóny je plný životodarnej energie, ktorá z neho tečie každým pórom jeho tela. Ale tak, ako citrón po pár chutne spravených citronádach, aj športovec po viacerých zápasoch ostáva bez energie a sily.

Čo s tým? Citrón jednoducho vyhodíme a siahneme po novom. Ale čo s vyžmýkaným športovcom? Poslúžil, tak poď ho na smetisko športových, či klubových dejín? No, poznám aj takéto prípady v našich končinách. Hráči sa ešte ani neohrejú v šatni a už ich majitelia vypoklonkujú, dôvodov sa nájde vždy dostatok. Ako býva zvykom, všetkých hráčov sa vymeniť, či vyhodiť tiež nedá, tak na rad prichádza tréner, ktorý doplatil na svoju trénerskú horlivosť a tvrdohlavosť /trénovať sa musí stále a stále viac/, až mu polovica tímu „odišla“ fyzicky a hlavne psychicky, čoho dôsledkom sú prehry, zranenia a katastrofálne výsledky.

Skúsme sa nad tým zamyslieť, zmeniť nazeranie na trénovanie a prijať informácie, ktoré hovoria o tom, že zvyšovať výkon hráčov sa nemusí len prácou s fyzickým telom, ale potrebujeme rovnovážne tréning „vybalancovať“ mentálnou a energetickou zložkou.

Viem, že práca na kondičke a technike je najjednoduchšia. Prečo? Lebo je ľahko a rýchlo uchopiteľná, viditeľná a hlavne merateľná. Mentálna a energetická oblasť sú naopak, veľmi ťažko uchopiteľné, merateľné a preto často aj zanedbávané. Ale ich prínos pre konečný výkon a výsledky sú nenahraditeľné. Chce to „sakra“ veľkú odvahu a otvorenú myseľ pustiť sa v tejto oblasti do nového poznania, prijímania nových informácii. Je to veľká výzva nielen pre trénerov, ale aj hráčov a ich okolie. A najkrajšie na tom je, že táto spolupráca si vyžaduje oveľa väčšiu dôveru, načúvanie a komunikáciu medzi samotným trénerom a hráčmi, ako len tradičný a striktný koučing: „vykonaj raz, vykonaj dva a o ostatné sa nestaraj“.

Tak, ako na to? Ako uchopiť tieto voľným okom neviditeľné energie? Ako sa dobíjať novou energiou? Ako byť svieži a plný síl počas majstrovského zápasu a nielen na tréningu? Ako mať radosť z hry, keď už nevládzem a ionťák to nezachráni?

Som presvedčený, že opäť netreba vymýšľať teplú vodu. Všetko tu už bolo a je… Kto sa nechce prehrabávať v dávnej minulosti, nemusí. Tiež nemusí študovať Bibliu, knihu Genesis, kde je prvá zmienka o tzv. dychu života, nemusí študovať šamanské techniky, či budhistické pramene, nemusí vedieť čo je prána, čakry, či meridiány. 🙂

Len prezradím, že už vtedy sa vedelo, že všetci nosíme okolo seba určitý svetelný, energetický obal, čo bolo zaznamenané v kresbách na skalách jaskýň a kresťanských obrazoch. Vlastnú energiu vyžarujú nielen ľudia, ale aj zvieratá, rastliny a veci.

A práve táto energia /aura/ nás ovplyvňuje viac, ako si môžeme predstaviť a ako si to vôbec uvedomujeme.

Kto neverí duchovnej stope, nevadí, poďme na vedeckú pôdu. Ako prvý fotografie energetického vyžarovania spravil Nikola Tesla, pán vedec, však? Bolo to v roku 1891. Na jeho prácu neskôr nadviazal ruský inžinier Semjon Kirlian. A po rokoch bádania a fotenia ľudskej aury zistil, že podľa toho v akej kondícii sa nachádza človek, tak silný ma aj energetický svetelný obal okolo seba. Dnes je bežné, že vieme dať spraviť fotku svojej aury-energetického obalu a podľa toho zistiť, ako sme na tom s našim energetickým a následne fyzickým telom, zdravým, či výkonom. Ďalší, kto pracoval na vedeckom dokazovaní energetického tela-aury a ako ovplyvňuje našu vitalitu bol Hideki Yukawa, ktorý dostal Nobelovú cenu za fyziku.

Myslím, že je už dosť dôkazov a konkrétnych techník, technológii, prístrojov, ktoré presvedčia všetkých skeptikov, že je najvyšší čas sa venovať aj tejto energetickej oblasti, ak chceme, aby naše výkony rástli a hlavne aby sme vedeli dobíjať baterky našich tiel, orgánov a tým zlepšovať výsledky nášho tímu a hráčov.

Ak pochopíme jednoduchú rovnicu zákona rovnováhy /MÁ DAŤ -DAL/, prijmeme skutočnosť, že potrebujeme po tréningu, telo aj regenerovať a dobíjať, z dlhodobého hľadiska- vyhráme. Ak nie, stále sa budeme po prehrách alibisticky vyhovárať, že hráči sú „mimo“, že nevieme prečo máme toľko zranených, že nám vadí hmla, že hráčov sme predsa nachystali parádne a oni zlyhali…obohraná pesnička, trénerov, ktorí nevedia kam a nepomáha už ani krik, ani hladkanie.:)

Mnohí špičkoví športovci a tímy vedia, že šport a výsledky sú hlavne o detailoch a práca s vlastnou energiou je „veľký detail“, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou ich výkonu. Preto hľadajú a nachádzajú nové možnosti aj v tejto oblasti.

Je mnoho konkrétnych praktických a hlavne jednoduchých cvičení, ktoré prispejú k tomu, aby sme si rýchlo, účinne a efektívne dobili baterky, zregenerovali svaly a pripravili ich na ďalší skvelý výkon. Tej energie, ktorá to vie zariadiť je okolo nás neúrekom, vlastne ju dýchame. A ako sa hovorí, v jednoduchosti je krása, najväčšia sila a nekonečné možnosti.

Kto nemá čas sedieť v prírode pod stromom a dobíjať baterky, tak nech skúsi toto jednoduché cvičenie.

Každý deň mu to zaberie 3–5 minút, najlepšie ráno. Ponúkam vám tzv. pránické dýchanie 7–1–7–1. Spočíva v tom, že špičku jazyka si položíte na horné podnebie a dýchame do brucha. Hlboký nádych cca 7 sek., potom je zadrž na sekundu a nasleduje výdych tiež 7 sekúnd a sekundová zadrž. Ak vám to zo začiatku nepôjde, kľudne postupujte svojim tempom.

Čo môžete očakávať od tejto techniky? Stíši vaše myšlienky, nabije vás to novou energiou, budete svieži a vitálni. Nezabudnite sa pri tom usmievať a vizualizovať svoje top výkony a víťazstvá. 🙂

Buďte odvážni pri hľadaní a nachádzaní nových ciest, ktoré vás posunú za vašimi túžbami a výzvami. Ja vám viem garantovať len jedno, že bez chýb to nepôjde. 🙂

A o tom to celé je… Miroslav Mackulín, kouč