„Veď aj tak všetko je o hlave…“ časť II.

Čo nám bráni naplno využívať náš nekonečný potenciál?

Tento blog začnem tam, kde som skončil predchádzajúci, že všetci máme nekonečný a veľký potenciál na zrealizovanie vecí, ktoré hraničia so zázrakom a dajú sa opísať slovami skvelé, super, fantastické, či neuveriteľné 🙂 A je jedno, či sa jedná o šaolinského mnícha, ktorý kráča po hladine jazera s ľahkosťou, ako mi po košickej pešej zóne pred Vianocami, alebo o hollywoodsku megastar v akčnom filme, či o športovca z našich zemepisných šírok.

A ozaj platí, že keby sme vedeli o všetkých úžasných veciach, ktoré sme schopní spraviť, tak by sme sami seba požiadali o autogram 🙂

Cítim, ako vo vašich mysliach naskakujú otázky: Prečo tomu tak nie je aj u mňa? Veď všetci to chceme, všetci po tom túžime, všetci sa snažíme! Tak, čo nám v tom bráni?

Často vidím mnohých športovcov, ich trénerov a rodičov, ako veľmi túžia obrazne povedané letieť a stúpať hore a vyššie do oblakov za svojimi snami a nenaplnenými túžbami, ako teplovzdušný balón. Ale namiesto toho aby zväčšili plameň a „pridali plyn“, tak vedome, či nevedome, komplikovane zaťažujú balón veľkými závažiami v podobe negatívnych myšlienok, postojov, nastavení a ešte sa čudujú, že to s nimi ide z kopca, či padá dolu…

Za posledné roky, boli hlavne vo firemnom prostredí spravené rôzne výskumy, štúdie a pozorovania, ktoré sa adaptovali aj v športe a ktoré jasne hovoria o príčinách toho, prečo nevyužívame to, čo nám náš potenciál ponúka. Som presvedčený a práca s mnohými športovcami, trénermi a rodičmi ma utvrdzuje v tom, že to, čo nám bráni v napĺňaní potenciálu sa dá zhrnúť do zoznamu, ktorý uvádzam nižšie, ale každý z nás ho môže ľubovoľne dopĺňať a preto ho nechávam otvorený:

1. Prioritne sa snažíme zlepšovať slabiny, namiesto toho, aby sme rozvíjali naše silné stránky.
2. NE/správne narábanie a hospodárenie s vlastnou fyzickou, mentálnou, emočnou a spirituálnou energiou.
3. NE/správne využívanie času a eliminácia jeho „zlodejov“.
4. Ne/radi vedome vystupujeme z komfortnej zóny nášho pohodlia.
5. Radi a často žijeme život OBETE, namiesto toho, aby sme sa stali TVORCAMI vlastného života.
6. Prioritne riešime výsledky, úspech, zmluvy, namiesto toho, aby sme v činnosti, ktorú robíme hľadali zmysluplnú cestu, radosť a sebarealizáciu.
7. Zasypala nás lavína uniformity a priemernosti.
8. ???

Poďme sa pozrieť na prvý bod, veľmi podstatný a dôležitý z hľadiska nášho sebavedomia. Všimli ste si, že v našich končinách sa vo všeobecnosti málo chváli a podporuje? Zvládnutá úloha , gól, bod, dobrá prihrávka sa berú, ako samozrejmá súčasť práce, tréningu, zápasu, či hry a povrchne to prehliadame. Ale na chybách, nezdaroch a neúspechoch si vieme gurmánsky zgustnúť.

Slovné a nekonečné oslavy gólov v argentínskej futbalovej lige ukazujeme, ako raritu ani nie pre majstrovstvo futbalistu, ale slovnú ekvilibristiku moderátora. Ten s obrovským zanietením a vášňou dlhý čas oslavuje to, čo práve videl a my cítime, že je to spontánne a srdečné. U nás pomer pochvala verz. kritika je jasne na strane kritiky. Málo sa venujeme úspešnému strelcovi, málo vyzdvihujeme jeho majstrovstvo, skôr rýchlo premostíme a venujeme sa chybám, ktorých sa dopustil brániaci hráč, či mužstvo. V pozápasových analýzach hrá prím taktická analýza, na základe spomaleného záberu vieme všetko krásne pomenovať a pripojiť aj našu sofistikovanú poznámku, ako sa to malo spraviť lepšie. Žeby tento kritický vzorec bol v nás až tak hlboko zakorenený? Mám pocit, že sa to nejak s nami ťahá už od detstva. Doma, v škole sme schytali viac trestov a kritiky, ako pochvál, až sme tomu uverili, že nedostatky a chyby sú našou prirodzenou súčasťou.

**Myslím, že je najvyšší čas na zmenu a na to, aby sme začali uznávať sami seba a nebáli sa ukázať to, čomu hovoríme silné stránky. ** Uvediem dva príklady z praxe, ako narábame s našimi silnými, či slabými stránkami a ako sa to skôr, či neskôr prejaví na sebavedomí a pohode športovcov.

Participoval som na tréningu mladých futbalistov, ktorý bol zameraný na zvýšenie pozitívnych emócii. Pripravili sme niekoľko zaujímavých súťaží zameraných na futbalové zručnosti s emočnou pridanou hodnotou. Všetko išlo ako po masle, hráči sa snažili, bolo to spontánne, prirodzené, súťaživé, myslím, že sa to dalo nazvať „škola hrou“. Tréning sa blížil ku koncu, mladí hráči poctivo odpracovali všetko, čo od nich tréner požadoval a už som sa v duchu tešil, akú bodku v podobe oslavnej a ďakovnej reči prednesie pán tréner. Na moje veľké prekvapenie si všetkých zavolal k sebe a s vážnym výrazom tváre naordinoval všetkým, ktorí v súťažiach skončili v poli porazených, trest v podobe 50drepov, 50kľukov a 50 sklápačiek s dovetkom, že dnes je to jemný trest, lebo máme hosťa! Mali ste vidieť tie pohľady mladých hráčov, ako v priebehu jednej sekundy z rozžiarených tvári, odišla radosť a ony sa premenili na smutné, v ktorých ste mohli prečítať všetko, čo si o tom všetkom a trénerovi myslia. A bol to výborný príklad aj toho, ako sa skvelý tréning vie rýchlo zmeniť na niečo, čo z Duše nenávidia a praktická ukážka toho, ako znížiť motiváciu do ďalšieho tréningu. A stačilo málo… Len odmeniť víťazov, hoc len slovne a tým namotivovať ostatných, aby nabudúce sa snažili ešte viac.

Keď som sa o tom s trénerom po tréningu rozprával, ten si vôbec neuvedomoval, ako kolektívnym trestom ubližuje mladým hráčom, ako im udupáva aj tak nízke sebavedomie. Čo na to mladá športová Dušička? Trénera to zjavne netrápilo, ako sa cíti mladý hráč vo svojom vnútri a aké následky to zanechá na jeho budúcom výkone. Odbil ma stále fungujúcou a okrídlenou vetou: „Veď s nami sa tiež nikto nemaznal a žijeme“. A na takýto postoj neostáva povedať nič iné, len: „škoda mlčať“. 🙂

Druhý, iný príklad pripájam zo stáže v Kanade. Basketbalový tréner Taffe Charles z Carlton University mi veľmi zrozumiteľne vysvetlil, prečo pracujú so silnými stránkami hráčok, ktoré majú veľmi podrobne zmapované a prečo vedome neodstraňujú tie slabšie. Nazval to sila ČAROVNÉHO KRUHU. Hráčky veľmi často pracujú na svojich individuálnych zručnostiach prostredníctvom rôznych drilovacích cvičení. Na začiatku tréningu každej hráčke, /ktoré sú rozdelené do skupín, podkošové, krídla a rozohrávačky/ zdôrazní čo si na nej najviac cení, prečo je preňho a pre tím dôležitá a ktorú jej silnú zručnosť idú zveľaďovať. Tento krok nazýva MENTÁLNY KÓD, ktorý hráčka prijíma s radosťou a hlavne zodpovednosťou, nakoľko sa jej postupne hlboko zapracuje do vedomia mysle a neskôr do podvedomia, že je to vlastnosť, ktorá ju odlišuje od ostatných hráčok súpera a tým je pre svoje družstvo rozdielová. V takom rozpoložení začínajú hráčky pracovať podľa vopred zadaného plánu a cieľov. Túto časť nazývajú AKČNÁ SILA. V činnostiach, zručnostiach sa priebežne zdokonaľujú. Stále majú na zreteli, že pracujú so svojimi silnými stránkami, sú podporované a vedené k tomu, aby samé hráčky aktívne vnímali a hľadali rozdiely, ak sa akcia skončí košom resp. nezdarom. Opakovania sú na to, aby to precítili. Popri tom je trénermi každé cvičenie postupne sťažované, aby hráčky vystupovali zo zaužívaných stereotypov svojej komfortnej zóny a tým nepriamo pracujú aj na zlepšovaní svojich slabín, ale o tých sa priamo nehovorí. Treťou etapou čarovného kruhu je samotný zápas, či už modelovaný alebo súťažný. Túto etapu nazývajú VÝSLEDOK a je to vlastne len logické vyústenie a potvrdenie silných a rozdielových stránok hráčok v praxi. A kruh sa uzatvára etapou SEBAVEDOMIE, ktoré automaticky rastie resp. je držané vo vysokých otáčkach a na vysokých poschodiach. A deje sa to v prípade výhier, ale pozitíva sa hľadajú a nájdu aj v prípade prehier, lebo tento proces sa sleduje z dlhodobého hľadiska niekoľkých sezón. Potom sa nik nečuduje, že hráčka s takýmto mentálnym nastavením, ak nepremení aj niekoľko streleckých pokusov, na ďalší, je opäť pripravená ukázať všetkým, ktorá je jej silná stránka.

A teraz to skúsme porovnať s našimi praktikami. Tiež často hovoríme o silných stránkach, ale už po krátkej chvíli, /zažil som situáciu negatívneho zaškatuľkovania hráčky už po jednom tréningu/, si začíname viac všímať jej slabé stránky, na ktoré hráčku upozorňujeme, porovnávame s ostatnými a nevedome ju programujeme do budúceho zlyhania. Začíname pracovať na odstránení jej slabých stránok a to najčastejšie tak, že ju neustále upozorňujeme, že to nerobí dobre a musí to zmeniť. Napriek jej veľkej snahe stále pripomíname, že sa to dá spraviť lepšie, či ináč a pri zápasovej konfrontácii to má potom hráčka hlboko zakódované v hlave a ťažkých nohách. Priepasť medzi našimi trénerskými očakávaniami a hráčskou realitou sa začína prehlbovať a narastá obojstranná nervozita, frustrácia, či nechuť. Potom sa nečudujme výrokom hráčok, že nezvládajú ani to, čo predtým vedeli spraviť ľavou zadnou a tréneri sa čudujú, že to nechápu, veď to „musia dať“ aj prípravkári. Takýto kolobeh by som nazval nie čarovný, ale ZAČAROVANÝ KRUH, v ktorom sa sebavedomie udupáva.

Tak čo, ako sa na to pozeráte vy? Aké sú vaše skúsenosti s využívaním a trénovaním silných či slabých stránok? Ktorá cesta sa vám viac pozdáva? Ktorá vám prináša viac radosti a pohody? Aké sú vaše zaručené recepty na zlepšovanie sa? Ako často sa chválite, kritizujete?

Odpoveď nechám na vás, nech si odpovie každý sám.

Pripojím len jeden zaujímavý výrok mojej obľúbenej autorky Louise L.Hay:

**„ Sám seba si kritizoval roky a nefungovalo to. Skús sa začať chváliť a uvidíš, čo sa stane“. ** PS: na ďalšie pokračovanie, Čo nám bráni rozvíjať náš potenciál časť III., sa môžete tešiť onedlho 🙂