NEZABÚDAJME NA TO, AKO FUNGUJE ZÁKON PRÍŤAŽLIVOSTI

Na čo zameriavame svoju pozornosť – to posilňujeme a znásobujeme

Žijeme zaujímavú, informačnú a médiami presýtenú dobu. Za posledné desaťročia sme zažili viacero zaujímavých míľnikov, ktoré budú zaznamenané v dejinách ľudstva. Závisí od uhla pohľadu, či ich budeme vnímať pozitívne alebo negatívne.

Klasik by povedal, áno to je život, evolúcia, vývoj, s tým nič nenarobíme… Narodil som sa do budovateľského prostredia a plnými dúškami nasával socializmus. Potom prišiel rok 1968 a tzv. „ okupácia“, ale mne stačil cumeľ, prítomnosť mami, nesťažoval som sa. Rok 1989 som už zažil na vlastnej koži v Prahe na vojenčine, priamo na Hrade a na vlastné oči videl, ako sa „robí revolúcia“ a mení sa jeden -izmus na druhý. Potom sme všetci spoločne budovali kapitalizmus, so všetkými jeho plusmi, aj mínusmi, cez privatizáciu ku kapitálotvornej vrstve, bohatstvu, konzumu, mafiám, drogám, vraždám, manipuláciám. Kráľovstvo krivých zrkadiel  rástlo, kto nemal dostatočné ostré lakte, musel z kola von. Tu sa rodili začiatky našich neotrasiteľných presvedčení, že kto má peniaze, má moc a pravdu. Z celosvetového hľadiska sme zase žili udalosťami, ako boli terorizmus, či utečenecké patálie. Média nás zaplavovali veľkým počtom informácii, ale vzhľadom k tomu, že to bolo pomerne ďaleko od našich hraníc, tak sme im až takú váhu neprikladali. No a posledné dva roky sme už na vlastnej koži pocítili ďalší globálny fenomén,  nebezpečný a život ohrozujúci – covid. Ten rozosial na celý svet silný strach a paniku o holú existenciu. Oproti ostatným „nebezpečenstvám“ mal neviditeľnú podobu, preto strach bol oveľa väčší a následná manipulácia o to ľahšia. Prestali sme zdravo myslieť, kriticky vyhodnocovať situáciu, či udalosti. Stačilo sa len poslušne podriaďovať príkazom, nariadeniam, testovať sa a ostávať v izolácii od rodiny, známych, spolužiakov, či kolegov v práci.  Všetky tieto udalosti každého z nás formovali, kreovali, fackovali a škatuľkovali do rôznych názorových smerov, línii a presvedčení. Každý z nás denne vytváral a vytvára svojimi myšlienkami akúsi pomyselnú energiu, ktorá ma schopnosť sa spájať s podobnými myšlienkovými vzorcami a v neposlednom rade aj zhmotňovať do reálneho života v podobe činov a skutkov.

Za posledné roky sme ťažko uviazli v hmote, konzume a materializme. Zabudli sme na svoju Dušu. Zabudli sme na zákony UNIVERZA, ktoré fungujú a platia stále, za každého počasia, či vlády.  V knihe Mentalita víťaza je v každom z nás…, sme sa o nich napísali:

„Pri všetkých pravidlách, ktoré nás držia v stanovených mantineloch, občas zabúdame, že tu boli zákony dávno predtým, ako si človek začal vymýšľať tie vlastné. Zákony života-univerza, ktoré platili bez ohľadu na existenciu ľudstva.

Zákon príťažlivosti

Tento zákon vychádza z poznania, že do života si priťahujeme veci, ktorým venujeme svoju  pozornosť. Myšlienka je energia, ktorá má schopnosť zhmotniť sa. Má neskutočnú silu a potenciál, dokáže formovať či deformovať nás samých, ale aj naše okolie.

Matka Tereza poznala tento zákon a hlavne jeho dôsledky. Preto, keď ju pozvali, aby sa zúčastnila Pochodu PROTI VOJNE odmietla. Nehnevajte sa, pochodu proti vojne sa nezúčastním, ale keď budete organizovať Pochod ZA MIER, tak budem stáť v prvom rade. Čo chcela svojim posolstvom povedať? Tým, že poznala zákon príťažlivosti, tak vedela, že tam kde sa bude skloňovať slovo vojna, účastníci budú chtiac – nechtiac posilňovať energiu vojny.

Na tento zákon zabúdame pri športe rovnako, ako v ďalších oblastiach života. Množstvo trénerov neustále opakuje slovo prehra, upozorňuje na opakujúce sa chyby svojich zverencov, posielajú svojich hráčov na palubovku, ihrisko, ľadovú plochu, či iné dejisko športového zápolenia s upozornením aby sa vyvarovali chýb. Potom sú prekvapení, keď odmenou za takéto naprogramovanie svojich zverencov, sú fatálne chyby, góly v posledných sekundách zápasov, či neočakávané a navonok nevysvetliteľné chyby.

Tí, ktorí vedia o tomto zákone viac, či už plne chápajúc, alebo inštinktívne cítiac, sa zameriavajú pri práci s hráčmi na tréningoch, pri zápasoch, či pri mediálnych vystúpeniach na to, čo chcú v zápase dosiahnuť, ako majú ich hráči a tím hrať. Hovoria o neobmedzenom hráčskom potenciály, o výhrach, o dôvere v silné stránky svojich hráčov, o skúsenostiach, ktoré im priniesla posledná prehra, či o výzvach a cieľoch. Nie, nie sú to sebavedomé, či frajerské vyhlásenia. Športovci vedení takýmto trénerom v drvivej väčšine zbierajú zaslúženú úrodu v podobe dobrej hry, víťazstiev a prehru prijíma ako súčasť ich cesty, rastu a budúceho úspechu.“

Napadlo vás zamyslieť sa nad fungovaním, účinkami, či dopadom tohto univerzálneho zákona v posledných mesiacoch, v čase covidu? Ako sme boli ovplyvňovaní médiami a neskutočnou záplavou informácií o tomto víruse, očkovaní, testovaní, zdravotných problémoch, utrpení, či úmrtiach? Všimli ste si, ako to rozdelilo ľudí na zaočkovaných a nezaočkovaných? Ako nás to izolovalo? Koľko negatívnej energie, strachu, odcudzenia,  sme si nechtiac pustili do vlastných životov? Aké poznanie nám dala táto doba, čo si z toho pre ďalší život vieme vziať? Vieme sa z toho poučiť? Nebol to signál pre každého z nás zapracovať na sebe, na svojom poznaní, sebareflexii, na svojich ľudských hodnotách? Kde sme nechali súcit, lásku, pokoru? 

Zdá sa, že doba covidová, mediálne skončila 24.2.2022. Prišiel nový míľnik, nepokoje na Ukrajine. A opäť explózia našej emočnej energie, erupcia strachu, odsudzovanie agresie, vojny, násilia, delenie a štiepenie sveta, ľudí, názorov.

Všímam si, že športovci, mladí ľudia, v dobe sociálnych sieti veľmi rýchlo preberajú informácie z virtuálneho sveta od svojich virtuálnych vzorov a často sa potrebujú k udalostiam  vyjadriť, zaujať stanovisko, či len tak, pripojiť sa k davu, kamarátom, spoluhráčom. A tak konáme, odmietame, súdime, pripájame sa, neuvedomujúc si dôsledky. Píšeme, hovoríme, či držíme transparenty s nápismi STOP VOJNE – NO WAR. Máme dobrý pocit, že sme spravili to, čo sa od nás očakáva, vyjadrili sme jasný postoj a názor, napriek tomu, že často nemáme dostatok relevantných informácii. Prosím, dávajme pozor,  čo vedome, či nevedome posilňujeme. Kam smerujeme svoje myšlienky, slová a energiu…

Preto ešte raz dávam do pozornosti odkaz Matky Terezy: Nehnevajte sa, Pochodu proti vojne sa nezúčastním, ale keď budete organizovať Pochod ZA MIER, tak budem stáť v prvom rade.

Miroslav Mackulín, inšpirované životom…