Športovci hovoria „o zvláštnych stavoch a situáciách, ktoré doteraz nepoznali“ Čo s tým?
Pred pár týždňami som písal článok, ktorý súvisel s únavou hráčov… Obdržal som naň veľa zaujímavých reakcii a vyznaní od samotných hráčov a trénerov, ako to cítia oni, ako riešia takéto situácie, hroziace vyhorením športovca… Otváram túto zaujímavú tému ešte raz, lebo za posledných pár dní som sa stretol s viacerými zaujímavými informáciami od hráčov, trénerov a prišla bohužiaľ aj jedna smutná, o úmrtí mladého hokejistu počas tréningu…
Myslím, že je potrebné o tom rozprávať, hľadať riešenia a východiská, ktoré v mnohých prípadoch môžu zabrániť zbytočným problémom v komunikácii vo vzťahu tréner-hráč, či predchádzať zbytočným zraneniam…
O čo sa vlastne jedná? Mnohí športovci v poslednom čase sa zvlášť sťažujú na nadmernú únavu, bolesti svalov, kĺbov, problémy z dýchaním, závratmi. Hovoria o stavoch nesústredenosti, malátnosti, zvláštnych pocitoch vibrácii tela, zbrklosti, podráždenosti a celkovej slabosti…Z toho pramení ich neschopnosť premieňať čisté pozície napr. z pod koša, strelci z väčších vzdialenosti majú problém „so sústredením a následným zamierením“ a niektorí pridávajú aj situácie a nevynútené straty lôpt, ktoré z pohľadu divákov, či trénerov vyzerajú až fatálne, či tragikomicky. Na druhej strane tréneri to vnímajú tak, že hráči akoby „lietali v oblakoch“, bez záujmu o hru. Nevedia ich správne namotivovať, vyburcovať k zodpovednému výkonu a o koncentrácii je škoda hovoriť. Samozrejme, takýto stav tréneri nemajú radi, sú tak trochu bezmocní, nepomáha krik, tvrdé slová, narastá frustrácia, „vytáčanie sa“ a následne chybné rozhodnutia v koučingu a tréningovom procese, kde sa servírujú zvýšené dávky, pod rúškom, že to hráčov „musí prebrať z apatie“. Potom sa dostávame tam, kde sami nechceme a odnášajú si to zhoršené a naštrbené medziľudské vzťahy, prehlbuje sa nedôvera a pochybovanie o kvalitách hráčov, keďže zvyčajne tréneri to berú, ako zlyhanie hráčov. Ale je tomu ozaj tak? Môžeme za to „viniť“ len hráčov? Máme všetky potrebné informácie, aby sme mohli robiť rýchle závery? Vzhľadom k týmto skutočnostiam a aktuálnemu stavu sa pokúsim priblížiť niektoré veci, ktoré môžu priniesť viac svetla aj do týchto neprebádaných záležitosti a verím, že sa predíde mnohým komplikáciám. Nakoľko nie som špecialista na tieto deje a javy, rozhodol som sa opýtať znalých ľudí a spolupracovníkov z nášho CENTRA. Názory viacerých, ktorí sa zaoberajú pozorovaním Života, ezoterikou, energetikou ľudského tela, holistickým prístupom k človeku sa zhodujú v informácii, že sa jedná o proces evolúcie ľudstva, ktorý zvlášť v týchto časoch je veľmi intenzívny, má súvis s „prevybrovávaním“ hrubej energie na jemnejšiu, s prechodom z 3D do 5D, je to znak, že človek má okrem fyzického tela aj stránku energetickú, mentálnu, či éterickú. A hlavne, že je to vec elektromagnetizmu Zeme, Universa, čo sa odzrkadľuje v každom z nás. Predovšetkým citlivejší ľudia v čase Novu a Splnu mesiaca môžu zažívať stavy, ako je nespavosť, bolesti hlavy, rozrušenia a nervozity.
Celkom jasno má v tomto prípade astrológ Peter Mišík, ktorý to vidí takto: „Mars, ktorý spôsobuje aktivitu je od októbra 2011 až do júna roku 2012 v nepriaznivom postavení v znamení Panny t.j. v oblasti služieb znižuje výkonnosť. V tomto období je enormne zvýšená únava niektorých športovcov, učiteľov, trénerov, lektorov a všetkých ľudí, ktorí pomáhajú druhým a táto únava spôsobuje unáhlenosť v rozhodovaní a stavy popísané vyššie. Najviac sa to prejavuje počas splnu a novu“. Zahraničný zdroj Lena Stevens hovorí, že: tento mesiac môžeme pociťovať destabilizáciu, nerovnováhu vo vzťahoch, práci, športe, financiách“ Prirovnáva to k tomu, že my ľudia máme radi stabilitu, pocit istoty, pocit pevného ukotvenia, státia. A práve teraz prichádza obdobie, kedy budeme konfrontovaní s určitou formou destabilizácie, zmenami, posunmi. Ako príklad uvádza, že máme naplánovaný let, ktorý kvôli počasiu zrušia, tréner má naplánovaný tréning, ktorý sa z rôznych príčin neuskutoční, či presunie, dohodnutú schôdzku, ktorú partner zruší, čakáme na výplatný termín a peniaze nikde…Ak sa budeme na to pozerať negatívne, upadneme do pozície bedákajúcej, nervóznej obete, môžu sa vynoriť staré strachy, staré vzorce správania…Ak to zoberieme pozitívne a budeme sa na tieto stavy pozerať, ako na zrod niečoho nového, zachováme si svoj pozitívny prístup, povedie nás to k posunu, uprataniu vzťahov, vecí a všeobecnému vzostupu. Je to príležitosť, výzva pre nás do budúcna…
A pridám ešte jeden pragmatický pohľad skúseného športovca Ladislava Ghillányho/68/, ktorý sa na vec pozerá zdravým sedliackym rozumom: „Nachádzame sa v zimnom období, kedy príroda a medvede spia a oddychujú. Preto je absolútne zvrátené, že v súčasnosti „nútime“ naše telo, aby pracovalo na najvyššie obrátky, lámeme ho v posilovniach, na palubovkách a žmýkame ho do úplneho vyšťavenia. Preto sa netreba čudovať, že viac športovcov teraz nachádzame v ortopedických ambulanciach, ako na športoviskách“. Možno pritiahnuté za vlasy, ale kus pravdy na tom bude… Takže čo robiť, aby sme predchádzali, či minimalizovali takéto nepríjemné stavy? Odborníci odporúčajú jednoznačne znížiť tréningové zaťaženie časovou redukciou tréningov. V prípade dvojfázových tréningov z dvojhodinových ísť na intenzívne hodinové tréningy, ktoré viac simulujú samotný zápas a zaťaženie. Viac sa venovať relaxácii, regenerácii, stíšeniu, veľa času tráviť v prírode, robiť jinové aktivity /prechádzky, meditácia, dychové cvičenia, jóga/. Zvýšiť príjem tekutín čistej nesýtenej vody a vhodných bylinkových čajov. Pri zelenine a ovocí dávať pozor v týchto zimných mesiacoch a nejesť citrusové plody, ktoré organizmus ochladzujú. Dôležitá je strava, ktorá je špecifická pre každého jednotlivca, preto v prípade športovcov je veľmi ťažko nastaviteľná v móde „tímová strava“ a ak ju takto zovšeobecníme, tým urobíme viac zlého, ako osožného. Vhodné je dobíjať baterky nášho tela potrebným spánkom, saunou, otužovaním, energoterapiou a harmonizáciou čakrového systému. Používať vhodné homeopatické, či biorezonančné doplnky, ktoré sú pripravené priamo na daného jedinca a jeho konštitúciu.
Vo vzťahu tréner-tím, či tréner-hráč je to hlavne o vzájomnom pochopení, načúvaní, oboznámení sa aj s takými to stavmi športovca, ktoré zrejme teraz budú oveľa častejšie a intenzívnejšie ako v minulosti a len vzájomná komunikácia môže predchádzať rôznym unáhleným reakciám, či rozhodnutiam vedúcim k strate výkonu, formy a sebavedomia. Bude sa treba začať riadiť známym, že menej je niekedy viac. Je to všetko o nás, našom prístupe, pochopení a presvedčení. Nemusí sa stále zvyšovať výkon športovcov, len za cenu zvyšovania tréningových jednotiek či záťaže. V konečnom dôsledku sa všetko prejaví počas samotného zápasu, tam sa ukáže, či hráči sú pretrénovaní, málo trénovaní, alebo je to optimálne. Toto bude teraz dôležitou výzvou trénerov a ich realizačných tímov, dávkovať záťaže, kondičné dávky a „miešanie správnych elixírov“ smerom k tímu, či jednotlivcom tak, aby hlad hráčov po víťazstve sa ukázal počas súťažného zápasu a nie na tréningoch. Je to aj o hľadaní iných tréningových metód, aké sme doteraz poznali. Nielen posilovňou, drilom a nekonečným opakovaním technických zručností je „športovec živí“. Musíme začať viac pracovať s vizualizáciou, sugesciami, mentálnymi technikami v „kľudovom režime“. Bude zaujímavé sledovať vývoj v tréningovej oblasti, zvlášť vo vzťahu k zmluvám hráčov a odmeňovaniu, lebo teraz mám pocit, že tréneri veľakrát trénujú len preto, aby ukázali a dokázali hráčom a funkcionárom, že peniaze zarobené ním, či hráčmi sú zaslúžené, ale zabúdajú, že je to veľakrát o zbytočnej kvantite na úkor kvality… Budeme radi, ak sa opäť podelíte s nami o vaše postrehy a pocity k tejto téme, ktoré budeme môcť zosumarizovať a podeliť sa opätovne s vami, pre vaše napredovanie.
Miro Mackulín, mentálny tréner www.mojkouč.com, www.bonsante.sk
